
Pri predaji, kúpe alebo zabezpečovaní hypotéky je stanovenie hodnoty nehnuteľnosti kľúčovým krokom. Rozlišujeme medzi dvoma základnými spôsobmi stanovenia hodnoty - znaleckým posudkom a interným ocenením. Tento článok sa zaoberá problematikou znaleckého posudku, jeho významom, procesom vypracovania a ako súvisí s určením všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti bez DPH.
Ak plánujete žiadať o hypotéku, banka bude od vás vyžadovať predloženie znaleckého posudku na zakladanú nehnuteľnosť. Znalecký posudok musí byť vypracovaný znalcom z odboru stavebníctva. Znalca, ktorý bude ohodnocovať vašu nehnuteľnosť, si môžete sami vybrať. Dohodnete si s ním dátum a čas obhliadky.
Alternatívou k znaleckému posudku je interné ocenenie, ktoré ponúkajú niektoré banky. Pri tomto spôsobe sa hodnota nehnuteľnosti určuje na základe interných tabuliek banky, ktoré zohľadňujú polohu a veľkosť nehnuteľnosti. Hoci môže byť táto metóda rýchlejšia a niekedy spoplatnená až pri reálnom čerpaní hypotéky, klient nedostane fyzický znalecký posudok. To môže byť nevýhodné, ak bude potrebovať znalecký posudok o pár rokov neskôr, napríklad pri prefinancovaní hypotéky.
Všeobecná hodnota nehnuteľnosti je hodnota, ktorá by bola dosiahnutá pri predaji oceňovanej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti (z hľadiska veľkosti, stavu, polohy, vybavenia atď.) v obvyklom obchodnom styku v tuzemsku ku dňu ohodnotenia. Táto hodnota je základom pre stanovenie záložnej hodnoty nehnuteľnosti bankou a následne aj výšky poskytnutej hypotéky.
Výber znalca: Klient si vyberie znalca z odboru stavebníctva.
Prečítajte si tiež: Znalecký posudok hnuteľného majetku
Dohodnutie obhliadky: Klient sa so znalcom dohodne na termíne obhliadky nehnuteľnosti.
Dokumentácia: Klient by mal znalcovi poskytnúť potrebnú dokumentáciu, ako napríklad:
Obhliadka nehnuteľnosti: Znalec osobne obhliadne nehnuteľnosť, aby posúdil jej stav, vybavenie a ďalšie relevantné faktory.
Vypracovanie posudku: Na základe obhliadky a dostupných dokumentov znalec vypracuje znalecký posudok, v ktorom stanoví všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti.
Ak vypracovaný znalecký posudok už predložíte na posúdenie do banky, posiela sa na tzv. supervíziu, kde supervízor prehodnotí stanovenú hodnotu zakladanej nehnuteľnosti. Bude ju buď akceptovať v plnej výške, alebo skreše na nižšiu hodnotu. Túto bude banka brať na posudzovanie a určí záložnú hodnotu zakladanej nehnuteľnosti, teda z tej bude vychádzať pri určovaní tzv. LTV (Loan to Value).
Prečítajte si tiež: Znalecký posudok a jeho status verejnej listiny
Banky si vyžadujú, aby pri žiadosti o novú hypotéku nemal znalecký posudok viac ako 1 rok. Pri refinancovaní hypotéky je vek znaleckého posudku štandardne max. 1 rok. V prípade, ak ste žiadosť o hypotéku podali do viacerých bánk, ale čerpať ju logicky budete iba v jednej, môžete si v ostatných bankách požiadať o vrátenie znaleckého posudku.
Cenu za znalecký posudok platí klient sám (len zriedka má banka kampaň na úhradu posudku). Cena je rozličná pri ohodnotení bytu, rodinného domu, stavby, alebo iba stavebného pozemku.
Je dôležité si uvedomiť, že všeobecná hodnota majetku sa podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 86/2002 Z. z. stanovuje vždy s DPH.
Činnosť znalcov v Slovenskej republike sa riadi zákonom č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch a vykonávacou vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 263/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. o znalcoch a tlmočníkoch. Pre oceňovanie majetku je kľúčový výnos Ministerstva spravodlivosti SR č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorý upravuje postupy a metódy oceňovania rôznych druhov majetku, vrátane nehnuteľností. Tento výnos sa vzťahuje na:
Výnos MS SR č. 86/2002 Z. z. sa zaoberá aj oceňovaním strojov a strojových zariadení. Pre stanovenie všeobecnej hodnoty týchto zariadení sa berú do úvahy rôzne faktory, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Trestné konanie a znalecké posudky
tags: #znalecky #posudok #na #nehnutelnost #vseobecna #hodnota