Znalecký posudok pred vznesením obvinenia: Postup, zákonnosť a ochrana práv

Znalecký posudok je dôležitý dôkazný prostriedok v trestnom konaní. Tento článok sa zaoberá problematikou znaleckého posudku vypracovaného pred vznesením obvinenia, jeho zákonnosťou, použiteľnosťou a vplyvom na práva obvineného.

Úvod do znaleckého dokazovania v trestnom konaní

Dokazovanie v trestnom konaní predstavuje špecifickú škálu procesov, ktoré sa realizujú tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom. Hranice tohto procesu sú vymedzené v § 119 Trestného poriadku. Skutočnosti, na objasnenie ktorých sú potrebné odborné vedomosti, sa preukazujú znalcami. Ak konkrétne okolnosti možno objasniť len na základe odborných znalostí, je v rozpore s Trestným poriadkom, ak sa nepriberie znalec. Postavenie znalca, jeho úlohu a oprávnenia upravuje Trestný poriadok ako aj zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.

Kto je znalec a aké sú jeho povinnosti?

Znalec je osoba, ktorú definuje zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Len znalec zapísaný v zozname znalcov môže vykonávať svoju činnosť pre súd, iný orgán verejnej moci, fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Obvinený, poškodený alebo aj orgány činné v trestnom konaní si môžu obstarať znalecký posudok aj v inom štáte. Znalec pôsobiaci v inom štáte nemusí byť občanom SR, ale musí ísť o osobu, ktorá je zapísaná v zozname znalcov vo svojej krajine, je kompetentná odpovedať na zadané otázky a bola poučená podľa slovenského Trestného poriadku.

Podmienkou výkonu činnosti znalca je uzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu, ktorá môže vzniknúť v súvislosti s výkonom činnosti. Pokiaľ by znalec vykonal činnosť bez poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti, ministerstvo ho vyčiarkne zo svojho zoznamu. Znalec je povinný odmietnuť vykonať úkon, ak nie je zapísaný v odbore alebo v odvetví, v ktorom je potrebné úkon vykonať.

Pribratie konzultanta znalcom

Znalec je oprávnený pri vykonávaní úkonu znaleckej činnosti pribrať na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru. Opodstatnenosť pribratia konzultanta musí v úkone znaleckej činnosti odôvodniť. Oprávnenie znalca pribrať konzultanta je viazané na súhlas zadávateľa. Pokiaľ znalec konzultuje otázky ohľadom konkrétnej úlohy znaleckého skúmania s treťou osobou bez súhlasu zadávateľa, porušuje tým povinnosť zachovávať mlčanlivosť.

Prečítajte si tiež: Znalecký posudok hnuteľného majetku

Práva a povinnosti zadávateľa znaleckého posudku

Zadávateľ, ktorým je klient alebo jeho obhajca, je oprávnený pred zadaním úkonu znaleckej činnosti zistiť, či možnosti znalca umožňujú vykonať úkon včas, ozrejmiť znalcovi obsah a rozsah znaleckého dokazovania, zistiť predpokladanú výšku znalečného a prerokovať uplatnenie nároku na preddavok. V rámci prvotnej konzultácie obhajcu so znalcom je vhodné mu ozrejmiť základné skutočnosti, pre ktoré by mohol byť z veci vylúčený alebo pre ktoré by vo veci nemohol konať.

Dôležitosť správneho formulovania otázok pre znalca

Pokiaľ má byť znalecké dokazovanie efektívne, je potrebné, aby zadávateľ - obhajca správne zvolil, naformuloval a vyšpecifikoval otázky, na ktoré má znalec odpovedať. Správne zvolené otázky musia smerovať k odpovediam, ktoré budú vyvracať alebo oslabovať vinu obvineného. Znalec sa nemôže vyjadrovať k právnym otázkam, nemôže robiť právne závery ani hodnotiť vykonané dôkazy.

Poučenie znalca a jeho význam

Ak znalecký posudok obstará niektorá zo strán, musí byť znalec poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku príslušným orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. To znamená, že obhajca, ktorý v mene svojho klienta zabezpečí ako dôkaz znalecký posudok, musí ho najskôr predložiť orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu a konajúcemu prokurátorovi na oboznámenie sa s jeho obsahom. Zároveň musí požiadať orgány činné v trestnom konaní alebo súd, aby znalca predvolal, poučil a až následne vypočul k samotnému znaleckému posudku.

Doplnenie znaleckého posudku a výsluch znalca

Doplniť znalecký posudok alebo iný znalecký úkon môže znalec v prípade, že dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré môžu zmeniť závery znaleckého dokazovania a zadávateľ požiada o zohľadnenie týchto skutočností. Výsluch znalca vykoná tá strana, ktorá obstarala znalecký posudok. Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jeho písomný znalecký posudok len v prípade, že znalec bol pred podaním znaleckého posudku poučený podľa Trestného poriadku, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i obžalovaný s tým súhlasia.

Znalecký posudok pred vznesením obvinenia

Znalecký posudok nemôže byť nezákonný len preto, že bol vypracovaný pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe. Postačí, ak k pribratiu znalca a k vypracovaniu znaleckého posudku došlo po začatí trestného stíhania. Začatie trestného stíhania sa nachádza v Trestnom poriadku práve za účelom určenia procesného začiatku určitého štádia trestného konania, po ktorom môžu orgány činné v trestnom konaní plne vykonávať procesné úkony.

Prečítajte si tiež: Znalecký posudok a jeho status verejnej listiny

Z ustanovení Trestného poriadku nie je možné vyvodiť záver, že vykonávanie dôkazov, ak k nim došlo po začatí trestného stíhania vo veci, avšak pred vznesením obvinenia, je nezákonné.

Právo na obhajobu a znalecký posudok

Právo na obhajobu vzniká až momentom vznesenia obvinenia. Nedoručenie znaleckého posudku obvinenému by mohlo byť za istých okolností považované za porušenie práva na obhajobu, ale len v zmysle formálneho až formalistického výkladu Trestného poriadku. Z hľadiska práva na spravodlivý proces by o porušenie práva na obhajobu - nedoručením znaleckého posudku už v prípravnom konaní obvinenému - mohlo dôjsť len vtedy, ak by tento znalecký posudok bol pred obvineným zatajovaný počas celého trestného konania, teda aj v súdnom konaní, keby obvinenému nebolo umožnené na hlavnom pojednávaní sa k nemu vyjadriť, prípadne aj žiadať vypočuť znalca.

Hodnotenie znaleckého posudku súdom

Súd hodnotí znalecký posudok voľne ako každý iný dôkaz a nie je ním bezpodmienečne viazaný. Nemôže síce ľubovoľne nahradiť odbornú mienku znalca vlastnou, v danej otázke laickou mienkou, ale môže a je povinný preveriť znalecký posudok najmä z toho hľadiska, či znalec prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré majú význam pre podanie posudku, či sa skutkové východiská znaleckého posudku opierajú o skutočnosti v trestnom konaní náležite zistené alebo naopak o skutočnosti, ktoré sú pochybné, ba dokonca odporujúce iným výsledkom dokazovania a či riešenie znalca logicky vyplýva zo zistených skutočností a z odborných záverov znalca.

Znalecký posudok nemožno bez ďalšieho odmietnuť iba preto, že znalec nad rámec svojho oprávnenia a v rozpore s ustanovením Trestného poriadku hodnotí vo svojom posudku niektoré dôkazy alebo rieši právne otázky.

Nezákonné dôkazy a znalecký posudok

Ak boli dôkazy získané nezákonne, nemôžu byť v trestnom konaní použité. S tým súvisí aj nezákonné obmedzenie osobnej slobody osôb. Dôsledkom je absolútna neúčinnosť takto získaných dôkazných prostriedkov. Príslušné orgány trestného konania sa v rámci procesu hodnotenia dôkazov musia zaoberať zákonnosťou získavania dôkazov, najmä ak výpoveď obvineného môže byť usvedčujúcim dôkazom.

Prečítajte si tiež: Trestné konanie a znalecké posudky

tags: #znalecký #posudok #pred #vznesením #obvinenia #postup