Náhrada škody pri duplicitnom nájme: Pohľad na judikatúru Najvyššieho súdu a Slovenský pozemkový fond

Článok sa zameriava na problematiku náhrady škody v kontexte duplicitného nájmu, s osobitným zameraním na Slovenský pozemkový fond (SPF) a relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rieši zložité právne otázky spojené s nárokmi na náhradu škody, zodpovednosťou SPF a aplikáciou príslušných právnych predpisov.

Úvod do problematiky duplicitného nájmu a náhrady škody

Duplicitný nájom predstavuje situáciu, kedy je tá istá nehnuteľnosť prenajatá dvom alebo viacerým subjektom súčasne. Táto situácia môže viesť k vzniku škody pre jedného alebo viacerých nájomcov, ktorí nemôžu riadne užívať prenajatú vec. Náhrada škody v takýchto prípadoch je komplexná právna otázka, ktorá si vyžaduje posúdenie viacerých faktorov, vrátane zodpovednosti prenajímateľa, existencie a rozsahu škody a príčinnej súvislosti medzi konaním prenajímateľa a vzniknutou škodou.

Slovenský pozemkový fond (SPF) a jeho postavenie

SPF je právnická osoba, ktorá koná vo verejnom záujme. V zmysle zákona č. 330/1991 Zb. a iných príslušných platných právnych predpisov spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy. Táto činnosť SPF je často spojená s nájomnými vzťahmi k poľnohospodárskej pôde. V kontexte duplicitného nájmu môže byť SPF zodpovedný za škodu, ktorá vznikla nájomcom v dôsledku nezákonného alebo nesprávneho spravovania pozemkov.

Sporné otázky v kontexte SPF a náhrady škody

V predmetnom spore bolo podľa dovolateľky sporné to, či si SPF má ponechať odplatu za užívanie - nájomné, pričom práve skutočnosť, že si SPF ponechal nájomné, považovala dovolateľka za zásah do svojho vlastníckeho práva. Dovolací súd sa zaoberal otázkou, či ponechanie si nájomného SPF je v súlade so zákonom a či nezasahuje do práv iných osôb.

Judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR) sa opakovane zaoberá prípadmi náhrady škody, vrátane prípadov súvisiacich s nájomnými vzťahmi a činnosťou SPF. Jeho judikáty poskytujú dôležité usmernenie pre posudzovanie týchto prípadov a pre výklad príslušných právnych predpisov.

Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom

Regresný nárok voči poisťovateľovi

Dovolací súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok voči poisťovateľovi je nárokom regresným, vyplývajúcim z poistenia zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý nahrádza plnenie poisteného poskytnuté poškodenému na náhradu škody spôsobenej motorovým vozidlom poisteného škodcu - žalobcu a nie nárokom z bezdôvodného obohatenia. Podstatou tohto druhu poistenia zodpovednosti za škodu je totiž právo poisteného (škodcu), aby za neho poistiteľ nahradil poškodenému to, čo je mu on sám povinný plniť z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Ušlý zisk ako súčasť náhrady škody

Aj ušlý zisk, aj keď je kategóriou škody pri ktorej sa vychádza z predpokladaného bežného chodu vecí, vždy závisí od konkrétnych okolností posudzovanej veci, ktoré nemusia byť stabilne zachované po celý čas za ktorý si poškodený náhradu ušlého zisku uplatňuje a môžu sa meniť (negatívny vývoj trhu, obmedzenie výroby alebo ukončenie podnikateľskej činnosti, legislatívne zmeny). Ušlý zisk musí byť pre poškodeného nástrojom ako dosiahnuť to, o čo v dôsledku protiprávnej udalosti prišiel, a nie nástrojom ako dosiahnuť zisk, ktorý by mu z dôvodu objektívnych okolností vzniknúť nemohol. Uvedené najvyššie súdy zdôraznili, že pri posudzovaní nároku na ušlý zisk je potrebné zohľadniť všetky relevantné okolnosti prípadu a nie je možné priznať náhradu za zisk, ktorý by poškodenému objektívne nemohol vzniknúť.

Zánik vykonateľnosti rozsudku

Pokiaľ išlo o otázku nastolenú dovolateľkou, či po uplynutí 6 mesiacov došlo k zániku vykonateľnosti predmetného rozsudku, možno povedať, že v tejto časti dovolateľka vymedzila právnu otázku (procesnú), od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a táto v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Možno preto konštatovať, že v tejto časti je dovolanie prípustné. Matka maloletého vo svojom dovolaní tvrdí, že vzhľadom k tomu, že odvolací súd v exekučnom titule uložil účastníkom konania povinnosť sa výchovnému opatreniu podrobiť „po dobu šiestich mesiacov“, tak ho bolo možné vykonať len v lehote šiestich mesiacov.

Určovacia žaloba a duplicitný zápis v katastri nehnuteľností

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2021 sp.zn. 9 Cdo 216/2021 naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je v zásade daný vtedy, keď existuje rozpor medzi údajmi v evidencii katastra nehnuteľností a žalobcami tvrdeným skutočným stavom vlastníctva, resp. v prípade duplicitného zápisu vlastníckeho práva v prospech viacerých vlastníkov, a teda existuje spor, kto je vlastníkom. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nemôže byť daný vtedy, keď sa žalobca domáha určenia vlastníctva, ktoré už je evidované v katastri nehnuteľností presne tak, ako požaduje. Spory o určenie vlastníctva sú bežné a komplikované.

Dôkazné bremeno a úpadok dlžníka

Odvolací súd nesprávne právne posúdil, koho zaťažuje dôkazné bremeno o preukázaní úpadku dlžníka, ak ide o právny úkon uskutočnený medzi spriaznenými osobami, keď uviedol, že dôkazné bremeno znáša žalobca, teda správca konkurznej podstaty. Z obsahu ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. vyplýva, že v prípade právneho úkonu uskutočneného medzi spriaznenými osobami sa úpadok predpokladá, pokiaľ sa nepreukáže opak. Ak správca konkurznej podstaty, teda žalobca, preukáže v konaní, že právny úkon bol uskutočnený medzi spriaznenými osobami, čo bol aj daný prípad, úpadok sa predpokladá a môže sa stať, že dlžník bude musieť uhradiť škodu.

Prečítajte si tiež: Náhrada škody a nemocenské

Okamžité skončenie pracovného pomeru

Aplikovaná právna úprava § 78 ods. 3 písm. b/ Zákonníka práce podľa názoru dovolacieho súdu nedovoľuje súdu zaoberať sa otázkou (ne)platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z vecných hľadísk. Dôvodom je fakt, že to vylučuje samotné správanie žalobcu (ako zamestnávateľa) voči žalovanému (ako zamestnancovi), kedy po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom, v reakcii na tento úkon vedúci ku skončeniu pracovného pomeru, zamestnávateľ oznamuje zamestnancovi, že netrvá na tom, aby zamestnanec v práci pokračoval, čím týmto dáva zamestnávateľ najavo, že okamžité skončenie.

Vady veci a povinnosti predávajúceho

Z konštantnej judikatúry (napr. 5Cdo/269/2008) vyplýva, že ustanovenie § 596 Občianskeho zákonníka ukladá predávajúcemu povinnosť upozorniť kupujúceho na určité konkrétne vady (na vady faktické i na vady právne) predmetu kúpy, a to skryté i zjavné. Faktickou vadou sa rozumie neexistencia takých vlastností alebo prejavov veci, ktoré sa u veci určitého druhu a veku všeobecne predpokladajú. Pri predaji použitej veci je potrebné rozlišovať, či ide skutočne o vadu veci, alebo len o prejav bežného opotrebenia. Upozornenie na vady veci sa musí týkať určitej vady, všeobecným upozornením, že vec je vad.

Prečítajte si tiež: Náhrada daňového bonusu: Kompletný prehľad

tags: #náhrada #škody #duplicitný #nájom #Slovenský #pozemkový