
Novela Trestného zákona prináša rozsiahle zmeny v oblasti majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti, ktoré ovplyvňujú nielen výšku trestov, ale aj premlčacie doby. Tieto zmeny majú významný dopad na práva poškodených a schopnosť orgánov činných v trestnom konaní efektívne odhaľovať a stíhať trestné činy. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o týchto zmenách a ich dôsledkoch.
Jednou z kľúčových zmien je úprava hraníc škody, ktoré majú priamy vplyv na kvalifikáciu skutku ako trestného činu alebo priestupku. Zároveň sa prostredníctvom hranice škôd posudzuje aj závažnosť činu, ktorá má vplyv na to, či je čin posudzovaný miernejšie alebo prísnejšie, a teda, či súd uloží v prípade preukázania viny páchateľovi trest v rámci nižšej trestnej sadzby. Kombinácia týchto zmien spôsobí podstatnú zmenu v tom, ako sa bude posudzovať majetková a hospodárska trestná činnosť, aké maximálne tresty odňatia slobody bude môcť súd uložiť, a ešte sa aj skracuje premlčacia doba, po ktorú bude potrebné trestný čin vôbec odhaliť a začať trestné stíhanie.
Prekvalifikovanie trestného činu zo zločinu na prečin má vplyv aj na to, že orgány činné v trestnom konaní nebudú môcť použiť na vyšetrovanie prečinov niektoré operatívno-pátracie či informačno-technologické prostriedky ako odpočúvanie a kamerové záznamy. Toto bude mať veľký vplyv na schopnosť odhaliť a efektívne trestne stíhať napríklad trestné činy korupcie do výšky škody až 700 tis. eur.
Celkovo sa dá novela zhodnotiť tak, že za veľkú väčšinu majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti súdy nebudú môcť uložiť trest odňatia slobody v trvaní dlhšom ako 10 rokov, a to aj ak by takýmto trestným činom bola spôsobená škoda veľkého rozsahu, za predpokladu, že by páchateľ nepáchal inú trestnú činnosť.
Podstatne sa rozširuje možnosť súdu uložiť trest domáceho väzenia tak, že uloženie tohto trestu bude mať prednosť pred uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súdy budú musieť pred každým uložením trestu odňatia slobody prioritne zvážiť možnosť uloženia trestu domáceho väzenia, a ten bude možné uložiť pri odsúdení za trestný čin, pri ktorom horná hranica trestnej sadzby je až 10 rokov. Podľa navrhovanej úpravy bude možné uložiť trest domáceho väzenia až na 5 rokov, najmenej však vo výmere polovice dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Napríklad pri odsúdení za spáchanie trestného činu podvodu a spôsobení väčšej škody podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, bude možné uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí od šesť mesiacov až na tri roky (v súčasnosti je trestná sadzba 1 - 5 rokov).
Prečítajte si tiež: Zastropovanie dôchodkového veku – podrobný rozbor
Inštitút tzv. účinnej ľútosti umožňuje upustiť od potrestania páchateľa, ak dobrovoľne nahradil škodu spôsobenú trestným činom.
Premlčanie je právny inštitút, ktorý bráni veriteľom vymáhať svoje nároky po uplynutí zákonom stanovenej doby. V praxi to znamená, že ak veriteľ dostatočne včas nepodnikne kroky na uplatnenie svojho práva, dlžník môže odmietnuť plniť s odkazom na premlčanie. Cieľom premlčania je posilniť právnu istotu - motivuje veriteľov, aby nezaspali na svojich právach a uplatnili ich včas.
Premlčanie nespôsobuje zánik samotného práva, ale zánik vymáhateľnosti nároku (tzv. zánik nároku). Inak povedané, aj po uplynutí premlčacej doby právo formálne existuje, avšak ak dlžník namietne premlčanie, súd mu už nemôže priznať ochranu - z práva sa stane naturálna obligácia (prirodzený dlh). Takýto premlčaný dlh nemožno vynútiť súdnou cestou, no ak by ho dlžník predsa dobrovoľne splnil, veriteľ si smie plnenie ponechať a dlžník ho nemôže žiadať späť (nešlo by o bezdôvodné obohatenie). Dôležité je, že na premlčanie súd neprihliada automaticky - musí ho namietnuť dlžník v konaní; inak môže byť aj premlčaný nárok priznaný.
Predstavte si, že pán Novák požičia svojmu známemu 1 000 € so splatnosťou 1. januára 2020. Známemu sa však do vrátenia nehrnie a pán Novák sa dlho zdráha riešiť to súdnou cestou. Až vo februári 2024 podá žalobu o vrátenie dlhu. Súdne konanie sa začne, no dlžník namietne premlčanie - od splatnosti uplynuli viac než 3 roky. Súd preto nemá inú možnosť, než žalobu zamietnuť pre uplynutie premlčacej doby. Pán Novák tak stratil možnosť efektívne vymôcť svoj nárok. Keby však dlžník premlčanie nenamietol, súd by dlh mohol priznať aj po rokoch; všetko teda stojí na námietke dlžníka. Poučenie?
Premlčanie sa týka najmä majetkových práv (nárokov z peňažných a iných plnení). Zákon však vymenúva výnimky, teda práva, ktoré časovo obmedzené nie sú a premlčaniu nepodliehajú:
Prečítajte si tiež: Právne predpisy pre domovy dôchodcov
V obchodnoprávnych vzťahoch (vzťahy podnikateľov podľa Obchodného zákonníka) sa naopak premlčujú všetky práva zo záväzkových vzťahov, okrem jediného - práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Zákon stanovuje, dokedy treba právo uplatniť na súde, aby sa nepremlčalo. Existuje všeobecná premlčacia doba a pri niektorých právach aj osobitné (špeciálne) lehoty.
Dlžník môže písomným vyhlásením veriteľovi premlčanie predĺžiť, a to aj opakovane, avšak celkovo najviac na 10 rokov od pôvodného začiatku plynutia. Tým sa obchodným partnerom dá pružnosť - dlžník môže dobrovoľne poskytnúť veriteľovi viac času na vymáhanie dlhu. (Zároveň Obchodný zákonník stanovuje, že bez ohľadu na dohody či iné okolnosti, uplynie premlčanie najneskôr za 10 rokov od začiatku - ide o tzv.
Niektoré typy práv majú v zákone špeciálnu dĺžku premlčania. Tieto lehoty môžu byť kratšie aj dlhšie než všeobecné 3 roky, podľa povahy nároku.
Vo všeobecnosti odo dňa, keď právo mohlo byť prvýkrát uplatnené na súde. Pri práve na plnenie záväzku (napríklad zaplatenie dlhu) plynie lehota od termínu splatnosti dlhu. Ak mal dlžník plniť v určitý deň, od nasledujúceho dňa začne plynúť lehota. Ak ide o záväzok plniť opakovane alebo priebežne (napríklad mesačné dávky, nájomné), premlčacia doba plynie samostatne pre každé jednotlivé plnenie od jeho splatnosti. Pri nepretržitom plnení (napr. povinnosť zdržať sa nejakej činnosti) začne lehota plynúť, akonáhle je povinnosť porušená. Pri právach z porušenia povinnosti (napr. náhrada škody) sa obvykle lehota počíta od momentu porušenia povinnosti alebo vzniku škody, pričom pri spomínanej škode sa zohľadňuje aj moment dozvedenia sa o škode (subjektívny začiatok).
Prečítajte si tiež: Zmeny v zákone o kompenzáciách
Plynutie času môže byť pozastavené alebo prerušené. Zákon pamätá na situácie, keď veriteľ síce koná, ale spor sa vlečie, alebo keď existujú okolnosti brániace uplatneniu práva.
Prerušenie premlčania môže nastať aj inými spôsobmi - napríklad zaplatením úroku dlžníkom či poskytnutím čiastočného plnenia dlžníkom sa dlžník správa, akoby dlh uznal, čo má za následok pretrhnutie lehoty tiež.
Okrem toho existujú situácie, kedy premlčanie ani nezačne plynúť, alebo začne až neskôr. Týka sa to najmä prípadov, kde by bol veriteľ alebo dlžník znevýhodnený preto, že nemôže konať. Napríklad, ak má veriteľom byť maloletá osoba alebo osoba bez spôsobilosti na právne úkony, premlčanie jej práv nezačne, kým nemá zákonného zástupcu (napr. kým dieťaťu nie je ustanovený opatrovník). Podobne medzi manželmi navzájom premlčanie určitých práv (okrem bežných platieb) počas trvania manželstva neběží. Tieto pravidlá chránia slabšiu stranu - napríklad dieťa nemôže prísť o právo len preto, že nemá kto zaň konať.
Preklúzia (prehovorovo aj prepadnutie práva) je inštitút odlišný od premlčania, hoci tiež súvisí s uplynutím času. Pri preklúzii platí, že ak v zákonom stanovenej lehote právo nie je uplatnené, tak zaniká celé právo - nielen jeho vymáhateľnosť. Po preklúzii už neexistuje ani naturálna obligácia; právo úplne prepadne. K preklúzii dochádza len v prípadoch výslovne určených zákonom, nejde o všeobecnú úpravu.
Zákon zvykne použiť formulácie typu „inak právo zanikne“ alebo „ak sa právo neuplatní v lehote, zaniká“, z ktorých je jasné, že ide o prekluzívnu lehotu. Súd na preklúziu prihliada z úradnej povinnosti, t. j. automaticky - nepotrebujeme námietku druhej strany. Tým sa preklúzia líši od premlčania (kde, ako sme vysvetlili, súd potrebuje námietku dlžníka). Ďalší rozdiel: ak dlžník dobrovoľne splní záväzok po uplynutí prekluzívnej lehoty, vzniká na strane veriteľa bezdôvodné obohatenie, pretože plnil niečo, čo už nebolo dlhom - dlžník by mohol požadovať vrátenie plnenia späť.
Bežný občiansky zákonník ju vo všeobecnej časti neupravuje samostatne, ale viaceré ustanovenia konkrétnych paragrafov ju obsahujú. Napríklad Občiansky zákonník hovorí, že „záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve druhú stranu na uzavretie zmluvy v dohodnutej lehote“. To je typický prípad preklúzie - právo domáhať sa uzavretia budúcej zmluvy vám prepadne, ak to včas neurobíte. Ďalším príkladom je lehota na prijatie alebo odmietnutie dedičstva - podľa zákona máte 1 mesiac od poučenia súdom, aby ste vyhlásili, že dedičstvo odmietate, inak platí, že ste ho prijali. Ak zmeškáte túto lehotu, právo odmietnuť dedičstvo zaniká (prekluduje) a už sa nemôžete dodatočne rozhodnúť, že dedičstvo nechcete. Podobne to funguje aj v pracovnom práve - ak bol zamestnanec neplatne prepustený, musí sa obrátiť na súd do 2 mesiacov, inak jeho právo napadnúť výpoveď zaniká.
Pani Jana uzavrela s developerom zmluvu, v ktorej mal developer do roka postaviť byt a Jana mala právo odstúpiť od zmluvy, ak byt nebude do 31.12. daného roka dokončený. Byt nebol hotový, no Jana prehliadla dátum a zabudla včas poslať odstúpenie. Keď si vo februári uvedomila, že byt stále nestojí, chcela odstúpiť od zmluvy dodatočne. Žiaľ, v zmluve bolo jasne napísané, že právo odstúpiť zaniká, ak nie je uplatnené do konca roka. Jana tak premeškala lehotu - jej právo odstúpiť pre preklúziu zaniklo. Zmluva ostala v platnosti a Jana nemohla developera donútiť vrátiť peniaze, hoci byt nebol dokončený včas.
V praxi pomôže práve text zákona či zmluvy. Ak ustanovenie hovorí o premlčaní (slovo „premlčí sa“), ide o premlčaciu dobu - právo nezaniká, len sa oslabí jeho vymáhateľnosť. Naopak formulácie typu „právo zaniká“ či „nebude možné uplatniť“ po uplynutí lehoty signalizujú preklúziu. Tiež podľa následkov: premlčanie vyžaduje námietku dlžníka a plnenie po lehote sa nevracia; preklúzia pôsobí automaticky a plnenie po lehote možno žiadať späť.
Pre zaujímavosť spomeňme stručne, ako je to s premlčaním u našich susedov:
Vidíme teda, že slovenská úprava je obdobná ako česká a zodpovedá trendu skôr kratších lehôt (3 roky), kým napríklad Rakúsko ponecháva možnosť aj veľmi dlhého premlčania v osobitných situáciách.
Inštitút premlčania chráni dlžníkov pred starými dlhmi a veriteľov núti konať bez zbytočných prieťahov. Sledujte si lehoty. Ak vám má niekto plniť, poznačte si dátum splatnosti a trojročnú (príp. štvorročnú) hranicu. Nečakajte roky v domnení, že „veď raz zaplatí“. Upomínajte a komunikujte. Pripomínajte dlžníkovi jeho záväzok skôr, než bude neskoro. Ideálne písomne - napríklad doporučenou výzvou. Konzultujte u odborníka. Ak si nie ste istí, aká dlhá je premlčacia lehota vo vašom prípade.
Na FB stránke Ministerstva spravodlivosti.SR bola pred pár dňami okrem iných tabuliek zverejnená aj táto tabuľka: Keď sa na tabuľku pozriete ako laik, vyzerá to, ako keby boli premlčacie doby vo všetkých štyroch štátoch veľmi podobné a dokonca s Českou republikou by mali byť úplne rovnaké. Keď sa však pozrieme bližšie na detaily a súvislosti zistíme, že “diabol sa skrýva v detailoch”, ako (skoro) vždy. Keď si trestné činy kvalifikované podľa slovenského TZ a podľa českého TZ (právnu kvalifikáciu a tým aj trestnú sadzbu podstatne ovplyvňujú hranice škody) rozdelíme do košov podľa jednotlivých dĺžok premlčacích dôb a pozrieme sa aké trestné činy sa nám do jednotlivých košov dostali, zistíme, že po novele TZ budú na Slovensku v koši sa kratšími premlčacími dobami (3 roky, 5 rokov alebo 10 rokov) zahrnuté aj závažné trestné činy (so škodou až do 250.000 eur alebo aj s následkom smrti, či znásilnenie), ktoré majú v Českej republike podstatne dlhšiu premlčaciu dobu (10 rokov alebo až 15 rokov). Napríklad pri trestnom čine zabitia podľa § 147 ods. 1 alebo § 148 ods. 2 TZ, ktorý má podľa doterajšej právnej úpravy (§ 87 ods. 1 písm. b) TZ) pri trestnej sadzbe 7 až 10 rokov, resp. 5 až 10 rokov, premlčaciu dobu 20 rokov, bude mať po nadobudnutí novely TZ premlčaciu dobu už iba 10 rokov. To znamená, že ak sa po 11 rokoch nájde telo obete trestného činu zabitia alebo sa zistí jeho páchateľ, rodine obete, jej komunite a spoločnosti štát poskytne službu zabezpečenia spravodlivosti v podobe doručenia uznesenia o zastavení trestného stíhania z dôvodu zániku trestnosti skutku v dôsledku uplynutia 10 ročnej premlčacej doby. V Česku je pri trestnom čine zabitia podľa § 141 ods. 1 TZ ČR pri trestnej sadzbe 3 až 10 rokov premlčacia doba 15 rokov (§ 34 ods..1 písm. b) TZ ČR).
Ako sa zmení právna úprava po nadobudnutí účinnosti novely Trestného zákona SR oproti doterajšej právnej úprave premlčania trestného stíhania v § 87 TZ?
(tlač 106) - schválené znenie (čl. I body 55 až 58)
(tlač 106) - schválené znenie (bod 64)
V § 125 odsek 1 znie: „(1) Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.“
Zásadne sa zmení vnímanie trestného činu korupcie zvýšením hranice škody veľkého rozsahu z 133 tis. eur na 700 tis. eur - doteraz bolo prijatie úplatku napríklad vo výške 150 tis. eur zločinom s prísnejšou sadzbou 7 až 12 rokov (pri novej veľkej škode nad 700 tis. eur aj táto bude nižšia 3-10 rokov), tak teraz to bude prečin s trestom do 4 rokov. Samozrejme, že súdom uložený reálny trest pri úplatku 10 vajec bude pravdepodobne veľmi nízky, možno nahradený len peňažným trestom. Je však závažnou zmenou, že prevzatie úplatku až do výšky 700 tis.
Ak páchateľ ponúkne úplatok napríklad 100 tis. eur, tak maximálny trest v základnej sadzbe je trest odňatia slobody do 1 roka (predtým 3 roky). Podplácanie vo veci verejného záujmu s ponúknutým úplatkom do 700 tis. eur bude možné potrestať trestnom odňatia slobody na max 2 roky (predtým 6 mesiacov až 3 roky, ak bol ponúknutý úplatok menej ako 133 tis. eur; ak bol viac ako 133 tis. eur, tak je trestná sadzba 5 - 12 rokov, po novom nad 700 tis. eur 2 - 8 rokov). Plus premlčacia doba bude 5, resp. 3 roky na všetky úplatky do výšky 700 tis. eur.
tags: #znenie #zakona #premlcanie #Slovensko