Znížené odvody pre študentov a dôchodcov: Podmienky a prehľad

Základná zdravotná starostlivosť je zákonom garantovaná služba štátu, ktorá však nie je zadarmo. Každý občan Slovenska musí byť zdravotne poistený, pričom povinné zdravotné poistenie pokrýva náklady na ambulantné návštevy lekára, lekárske ošetrenia, prevozy do nemocnice alebo operačné zákroky. V tomto článku sa zameriame na špecifické podmienky a znížené odvody pre študentov, dôchodcov a osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP).

Kto je samoplatiteľ a ako platiť zdravotné poistenie?

Samoplatiteľmi sú napríklad živnostníci a dobrovoľne nezamestnaní. Živnostník platí poistné každý mesiac, pričom výška poistného sa vypočíta na základe príjmov z predošlého roka uvedených v daňovom priznaní. Ak podniká prvý rok, môže si výšku poistného stanoviť ľubovoľne, avšak musí dodržať minimálnu a maximálnu hranicu poistného. Často sa v takomto prípade volí platenie minimálnej sumy poistného. Ak osoba nie je evidovaná na úrade práce, nemá zamestnanie a nie je SZČO, musí každý mesiac platiť zdravotné poistné, pričom si môže stanoviť výšku poistného ľubovoľne, minimálne však vo výške uvedenej v tabuľke.

Zdravotné poistenie pre študentov

Študenti denného štúdia na stredných školách nemusia platiť zdravotné poistenie až do 31. augusta roka, v ktorom končia štúdium záverečnou skúškou alebo maturitou. Štát za nich platí poistné v plnej výške, a sú teda tzv. poistencami štátu.

Zdravotné poistenie neplatí ani študent vysokej školy, ktorý študuje dennou formou a ešte nemá vysokoškolský titul druhého stupňa (Ing., Mgr.). Taktiež poistné nemusí platiť doktorand študujúci dennou formou, ktorý ešte nemá vysokoškolský titul tretieho stupňa, neprekročil štandardnú dĺžku štúdia a má najviac 30 rokov.

Pri prerušení štúdia sa študent stáva samoplatiteľom a je povinný platiť minimálne poistné. Výnimkou je prerušenie štúdia zo zdravotných dôvodov, kedy poistné študent nemusí platiť.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a zdravotné odvody

Znížené odvody pre osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP)

Problematika odvodov pre osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP) je dôležitá pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú ZŤP osoby, ale aj pre samotných ZŤP živnostníkov. Preukaz ZŤP prináša významné výhody, najmä znížené odvody do zdravotnej poisťovne.

Držitelia preukazu ZŤP majú nárok na znížené odvody do zdravotnej poisťovne. Pri nástupe do zamestnania je dôležité informovať zamestnávateľa o statuse ZŤP, čím sa automaticky zabezpečia nižšie mesačné odvody do zdravotnej poisťovne pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Rovnaká výhoda platí aj pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO).

Túto výhodu upravuje zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. Sadzba poistného pre ZŤP zamestnanca je 2 % z vymeriavacieho základu, namiesto štandardných 4 %. Ak je ZŤP osoba SZČO, platí odvody vo výške 7 % z vymeriavacieho základu, namiesto bežných 14 %. Pre zamestnávateľa ZŤP osoby je sadzba poistného do zdravotnej poisťovne 5 % z vymeriavacieho základu, pričom štandardná sadzba je 10 %.

ZŤP a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Osoba so zdravotným postihnutím nie je vylúčená z trhu práce a môže pracovať aj na základe dohôd o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce. Dohoda o brigádnickej práci študenta je v tomto prípade vylúčená, pretože je určená len pre žiakov stredných škôl a študentov denného štúdia na vysokých školách do 26 rokov.

Zamestnávateľom na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je fyzická osoba alebo právnická osoba v právnom vzťahu s fyzickou osobou na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ak je poberateľom invalidného dôchodku.

Prečítajte si tiež: Odvody zo mzdy: Dôchodcovia

Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 percent a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zaniká fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti priznaním invalidného dôchodku.

Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem. Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ak je poberateľom invalidného dôchodku.

Poistné na invalidné poistenie neplatí ten poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Zamestnancom na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie. Zamestnancom na účely garančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie.

Zamestnávateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad odvodov z nepravidelného príjmu

V prípade uzavretia dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti vzniká povinnosť platiť poistné na nasledovné poistenie:

  • Zamestnanec: dôchodkové poistenie (starobné aj invalidné)
  • Zamestnávateľ: dôchodkové poistenie (starobné aj invalidné), poistné do rezervného fondu solidarity, úrazové poistenie a garančné poistenie

Ak ide o zamestnanca v dôchodkovom veku (s priznaným starobným alebo predčasným starobným dôchodkom), odpadá u zamestnanca i zamestnávateľa povinnosť platiť invalidné poistenie.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Pracovný vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom vzniká najčastejšie prostredníctvom pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ však môže na plnenie pracovných úloh alebo zabezpečenie svojich potrieb uzatvoriť s fyzickými osobami aj dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Takéto zamestnávanie je pre zamestnávateľa častokrát výhodnejšie ako uzatvorenie pracovnej zmluvy. Medzi tieto dohody patria:

  • Dohoda o vykonaní práce (dohoda vymedzená výsledkom)
  • Dohoda o pracovnej činnosti (príležitostná činnosť vymedzená druhom práce)
  • Dohoda o brigádnickej práci študentov (príležitostná činnosť vymedzená druhom práce)

Pracovný čas zamestnanca vykonávajúceho prácu na základe dohôd nesmie presiahnuť 12 hodín v priebehu 24 hodín, v prípade mladistvého zamestnanca 8 hodín počas 24 hodín. Rovnako nie je možné so zamestnancami vykonávajúcimi prácu na základe dohody dohodnúť prácu nadčas alebo pracovnú pohotovosť.

Minimálna mzda pri dohodách

Na dohodárov, rovnako ako na zamestnancov v pracovnom pomere, sa vzťahuje ustanovenie Zákonníka práce § 119 ods. 1 a ich odmena nemôže byť nižšia ako minimálna mzda. V roku 2025 je minimálna mzda za jednu odpracovanú hodinu stanovená na úrovni 4,69 eura.

Za každú hodinu práce počas sviatkov tiež dohodárom prináleží dohodnutá odmena navýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu.

Pre splatnosť odmeny je dôležité rozlišovať, o aký typ dohody ide. V prípade dohody o vykonaní práce je odmena splatná po odovzdaní celej pracovnej úlohy, prípadne po vykonaní jej určitej časti.

Pri dohode o pracovnej činnosti a brigádnickej práci študentov je odmena splatná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa pracovná úloha vykonala.

Špecifiká jednotlivých druhov dohôd

Dohoda o vykonaní práce

Tento typ dohody môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou najviac na dobu 12 mesiacov, ak rozsah pracovnej úlohy, na ktorú je táto dohoda uzatvorená, neprekročí v kalendárnom roku 350 hodín. Do odpracovaného počtu hodín sa započítava aj práca vykonaná u toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.

Dohodu je nutné uzatvoriť písomne s jasne vymedzenou pracovnou úlohou, dohodnutou odmenou a dobou, počas ktorej sa má pracovná úloha vykonať. Odmena za vykonanú prácu je splatná až po jej dokončení a odovzdaní. Zúčastnené strany sa však môžu dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti stanovenej úlohy.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Zamestnávateľ ju môže uzavrieť s fyzickou osobou, študentom strednej alebo vysokej školy študujúceho dennou formou, ktorý ešte nedovŕšil 26 rokov.

Rovnako ako v predchádzajúcom prípade ju možno uzatvoriť iba písomne, s jasne vymedzenou pracovnou úlohou, odmenou za vykonanú prácu, rozsahom pracovného času a dobou, na ktorú sa uzatvára. Neoddeliteľnou súčasťou je potvrdenie o návšteve školy. Na základe takéhoto druhu dohody môže študent vykonávať prácu najviac v priemere 20 hodín týždenne. Tento priemer sa posudzuje za celú dobu, počas ktorej bola dohoda uzatvorená. Maximálna doba, na ktorú je možno dohodu uzatvoriť, je 12 mesiacov a je možné tak urobiť najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dosiahne vek 26 rokov. Odmena za vykonanú prácu sa vypláca pravidelne (mesačne).

Od roku 2021 platí výnimka, vďaka ktorej je možné uzatvoriť túto dohodu aj s osobami mladšími ako 15 rokov, ktoré ešte neukončili povinnú školskú dochádzku, na vykonávanie ľahkých prác podľa § 11 ods. 4 Zákonníka práce.

Dohoda o pracovnej činnosti

Uzatvára sa písomne, s uvedením dohodnutej práce, odmeny, rozsahom pracovného času a dobou, na ktorú sa táto dohoda uzatvára. Možno ju uzatvoriť na dobu najviac 12 mesiacov a na jej základe je možné vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Po uplynutí 12 mesiacov je možné uzatvoriť ďalšiu dohodu na ďalšie obdobie.

Sezónna práca

Možnosť uzatvárať dohody so sezónnymi pracovníkmi platí od roku 2023 a je určená pre odvetvia, kde je práca viazaná na ročné obdobia. Týka sa najmä poľnohospodárstva (zbery ovocia, zeleniny, vinobranie), lesníctva (zalesňovanie, pestovateľské práce), potravinárskej výroby (spracovanie plodín, sezónna výroba) a cestovného ruchu (letné a zimné turistické strediská, hotely počas sezóny).

Pri sezónnej dohode je možné odpracovať až 520 hodín u jedného zamestnávateľa za kalendárny rok, čo je viac než pri klasickej dohode o vykonaní práce (limit 350 hodín). Dohoda sa dá uzatvoriť len na prácu, ktorá je jednoznačne viazaná na sezónne obdobie a nemôže sa využívať na činnosti, ktoré majú celoročný charakter.

Cieľom tohto režimu je umožniť firmám rýchlo pokryť nárazovú potrebu pracovníkov počas zberov alebo turistickej špičky, no zároveň zachovať rovnaké odvodové pravidlá ako pri iných dohodách.

Výška odvodov z jednotlivých druhov dohôd

Zamestnanci, ktorí pracujú na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, sú zahrnutí do nemocenského, dôchodkového poistenia aj do poistenia v nezamestnanosti. Výnimku majú študenti a poberatelia dôchodku, ktorí si po splnení zákonných podmienok môžu uplatniť odvodovú výnimku. Konkrétny druh a výška odvodov sa pritom odvíja od typu uzatvorenej dohody a od toho, či ide o príjem vyplácaný pravidelne alebo nepravidelne.

Odvody z dohody o vykonaní práce

Odvody platené zamestnávateľom z tohto typu dohody sa líšia podľa toho, či je zamestnanec odmeňovaný pravidelne alebo nepravidelne. Ak dohodár dostáva odmenu každý mesiac (napríklad za pravidelné upratovanie), ide o pravidelný príjem. Ak pracuje na jednorazovej zákazke a odmenu dostane až po jej dokončení (napríklad preklad brožúry), ide o príjem nepravidelný.

Typ poisteniaPravidelný príjemNepravidelný príjem
ZamestnávateľZamestnanec
Starobné poistenie14 %4 %
Invalidné poistenie3 %3 %
Nemocenské poistenie1,40 %1,40 %
Poistenie v nezamestnanosti1 %1 %
Garančné poistenie0,25 %neplatí
Úrazové poistenie0,80 %neplatí
Rezervný fond4,75 %neplatí
Zdravotné poistenie11 %4 %
Sociálne a zdravotné poistenie spolu36,20 %13,40 %

Odvody z dohody o pracovnej činnosti

Pri dohode o pracovnej činnosti sa odvody platia v rovnakej výške ako pri pracovnom pomere. Zamestnávateľ odvádza 25,20 % do Sociálnej poisťovne a 11 % do zdravotnej poisťovne (pri zamestnancovi so ZŤP 5,5 %). Zamestnanec odvádza 13,40 % do Sociálnej poisťovne a 4 % do zdravotnej poisťovne (pri ZŤP 2 %).

Odvody z dohody o brigádnickej práci študentov

Spomedzi všetkých troch druhov dohôd má dohoda o brigádnickej práci študentov najnižšie odvodové zaťaženie. Študent si môže uplatniť oslobodenie od sociálneho poistenia do výšky 200 eur mesačne. Do tohto limitu neplatí žiadne sociálne odvody a zamestnávateľ odvádza len garančné a úrazové poistenie vo výške 1,05 %.

Aby sa výnimka uplatnila, študent musí zamestnávateľa písomne požiadať prostredníctvom oznámenia a čestného vyhlásenia. Platí len na jednu dohodu u jedného zamestnávateľa.

Ak odmena presiahne 200 eur mesačne, študent odvádza zo sumy nad tento limit 4 % na starobné a 3 % na invalidné poistenie. Zamestnávateľ v takom prípade odvádza poistné na starobné, invalidné, garančné, úrazové poistenie a do rezervného fondu, spolu vo výške 22,80 %.

Zdravotné poistenie sa pri dohode o brigádnickej práci študentov neplatí, keďže za študentov ho hradí štát.

Odvody zo sezónnej práce

Pri sezónnej práci na dohodu sa uplatňuje odpočítateľná položka na sociálne poistenie vo výške 715 € mesačne. Do tejto sumy sa neplatí poistné na starobné poistenie ani poistenie v nezamestnanosti, takže pracovník aj zamestnávateľ odvádzajú len zvyšné druhy poistného (invalidné, nemocenské a povinné príspevky). Ak príjem presiahne hranicu 715 €, poistné na starobné a nezamestnanosť sa platí len zo sumy nad tento limit, zatiaľ čo zdravotné poistenie sa platí vždy z celej odmeny.

Typ poisteniaPríjem zo sezónnej práce do 715 € mesačnePríjem zo sezónnej práce nad 715 € mesačne
ZamestnávateľZamestnanec
Starobné poistenie--
Invalidné poistenie3 %3 %
Nemocenské poistenie1,40 %1,40 %
Poistenie v nezamestnanosti--
Garančné poistenie0,25 %-
Úrazové poistenie0,80 %-
Rezervný fond4,75 %-
Zdravotné poistenie11 % (pri ZŤP 5,5 %)4 % (pri ZŤP 2 %)
Spolu21,20 %8,40 %

Dohodári dôchodcovia a odvody

Za zamestnancov pracujúcich na dohodu o vykonaní práce alebo pracovnej činnosti, ktorí sú zároveň poberateľmi starobného dôchodku, predčasného starobného, výsluhového dôchodku s dovŕšeným dôchodkovým vekom, invalidného dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, odvádza zamestnávateľ do Sociálnej poisťovne nižšie odvody. Nezáleží pritom na tom, či ide o pravidelný alebo nepravidelný príjem.

Od 1. júla 2018 majú dôchodcovia možnosť uplatniť si u jedného zamestnávateľa odvodovú výnimku do 200 eur mesačne, podobne ako študenti pri brigádnickej dohode. Ak mesačný príjem dôchodcu nepresiahne 200 eur, zamestnávateľ za neho platí len úrazové a garančné poistenie vo výške 1,05 %. Samotný dôchodca neplatí žiadne sociálne odvody. Aby sa výnimka uplatnila, musí dôchodca o tom zamestnávateľa písomne informovať a predložiť čestné vyhlásenie, že si ju v danom mesiaci neuplatňuje inde.

Ak príjem prekročí hranicu 200 eur, poistné sa platí len zo sumy nad tento limit. Všetci dôchodcovia odvádzajú z presahujúcej časti 4 % na starobné poistenie, poberatelia invalidných dôchodkov navyše aj 3 % na invalidné poistenie.

Rozdiel je aj na strane zamestnávateľa:

  • Starobní a výsluhoví dôchodcovia po dovŕšení dôchodkového veku: zamestnávateľ za nich platí starobné poistenie, úrazové, garančné a príspevok do rezervného fondu solidarity, spolu 19,80 %.
  • Invalidní dôchodcovia a invalidní výsluhoví dôchodcovia: zamestnávateľ odvádza starobné, invalidné, úrazové, garančné a rezervný fond, spolu 22,80 %.

Odvodová výnimka je teda výhodná pre obe strany: dôchodcovi sa zvyšuje čistý príjem a zamestnávateľovi klesá celková cena práce.

Zmeny v odvodoch pre SZČO od roku 2026

Konsolidačné opatrenia prinesú od roku 2026 ďalšie zvýšenie odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Tieto opatrenia sa priamo premietnu do rastu minimálnych sociálnych odvodov SZČO. Od 1. januára 2026 sa bude minimálny vymeriavací základ (MVZ) vo výške 914,40 eur.

Príklad pre SZČO

Ak je SZČO povinná platiť minimálne odvody (t. j. začína podnikať), musí si od februára 2026 upraviť platbu na 303,11 eur.

Tabuľka minimálnych odvodov

Výška minimálnych odvodov sa mení v závislosti od obdobia. Nasledujúca tabuľka zobrazuje prehľad zmien:

ObdobieVýška min. odvodu
Od vzniku oprávnenia do 30.6.2025303,11 eur
Od 1.7.2025 do 30.6.2026303,11 eur
Od 1.7.2026 (pri prekročení hranice)396,24 eur

SZČO, ktorá získala živnostenské oprávnenie vykonávať v januári 2024, platí odvody od 1. dňa šiesteho kalendárneho mesiaca po vzniku oprávnenia na podnikanie, t. j. od 1. júla 2024. Ak táto SZČO prekročí zákonom stanovenú hranicu príjmov pre rok 2024 (sumu 8 580 eur), bude od 1. júla 2025 platiť odvody z nového vymeriavacieho základu, z ktorého sa bude výška odvodu počítať.

Osobitný vymeriavací základ pre dôchodcov (SZČO)

V prípade, že dôchodca (SZČO) dosiahol za rok 2025 príjmy nepresahujúce hranicu 9 144 eur, je od 1. júla 2026 povinný platiť odvody z osobitného vymeriavacieho základu vo výške 131,34 eur.

Splatnosť odvodov

Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne sú u SZČO splatné vždy do 8. dňa nasledujúceho mesiaca. Napríklad odvody za január je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára. Úhradu odvodov môže SZČO zrealizovať v hotovosti alebo bezhotovostne.

tags: #znizene #odvody #student #dochodca #podmienky