
Tento článok sa zaoberá problematikou financovania dopravy žiakov na Slovensku, s dôrazom na nárok na dopravné a zoznam škôl zriaďovateľa. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o platnej legislatíve, podmienkach preplácania cestovného a zmenách v normatívnom financovaní škôl.
Financovanie nákladov na dopravu žiakov upravuje § 4 ods. 13 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Podrobnosti preplácania cestovného rieši smernica ministerstva školstva č. 4/2004 z 20. apríla 2004, ktorá vychádza z ustanovení zákona č. 597 z § 4 ods. 13 a zo zoznamu špecifík, ktoré ustanovuje nariadenie vlády č. 2 z roku 2004. Aktuálne podmienky a postup úhrady cestovných nákladov na dopravu určuje aj § 4aa zákona 597/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a smernica č. 22/2021, ktorou sa určuje postup pri prideľovaní príspevku na dopravu.
Nárok na dopravné si uplatňujú obce, ako zriaďovatelia škôl. Žiadosť musí obsahovať:
Všetky požadované údaje poskytne zriaďovateľovi škola. Hromadnú žiadosť na poskytnutie finančných prostriedkov na dopravu žiakov za všetkých žiakov si uplatní obec prostredníctvom krajského školského úradu podľa územnej príslušnosti. Finančné prostriedky na dopravu vypláca škola žiakom, resp. rodičom. Rodič nepodáva žiadnu žiadosť na výplatu dopravného. Na posúdenie nároku na dopravné sa nesleduje krátkodobá neprítomnosť žiaka na vyučovaní.
Dopravné nenáleží v prípade, ak v obci nie je zriadená základná škola a rodič rozhodne umiestniť žiaka do inej školy, ako je určený školský obvod, alebo ho umiestni do osemročného gymnázia, alebo do súkromnej školy.
Prečítajte si tiež: Lieky hradené poisťovňou
Často diskutovanou témou je rozpor medzi právom rodiča vybrať si školu pre svoje dieťa a financovaním dopravy. Ak dieťa nenavštevuje školu určenú mestským zastupiteľstvom alebo zastupiteľstvom, nemusí mať nárok na financovanie dopravy. Rodičia môžu mať rôzne dôvody, prečo nezapíšu dieťa do spádovej školy, napríklad bezpečnosť.
Zákon hovorí o práve vybrať si školu a o povinnosti štátu určiť školský obvod, teda miesto, kde dieťa má možnosť vykonávať si povinnú školskú dochádzku. Financovanie dopravného v predošlých zákonoch neexistovalo, a pritom tieto pravidlá platili. Pri prijímaní zákona sa hľadalo riešenie, ktoré by pokrylo jednotlivé špecifiká, ale zároveň by neznamenalo paušálne financovanie dopravy pre všetky deti do školy, na čo momentálne nie sú finančné prostriedky.
Financovanie škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, upravuje zákon č. 597/2003 Z. z. a nariadenie vlády SR č. 630/2008 Z. z. Zavedenie normatívneho a transparentného systému financovania regionálneho školstva na žiaka malo za cieľ zmeniť centralizovaný systém financovania na dvojstupňový decentralizovaný systém a motivovať zriaďovateľov k efektívnejšiemu využívaniu existujúcich kapacít a finančných zdrojov.
Normatívny spôsob financovania sa uplatňuje od 1. 1. Zabezpečuje financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu, prevádzky, riešenia havarijných situácií, rekonštrukcií a modernizácií školských objektov a ich vybavenia. Prispieva na financovanie rozvoja, prístavby a výstavby škôl.
Od roku 2014 sa normatívne financovanie netýka tried, ktoré boli otvorené nad rozsah určený podľa osobitného predpisu [§ 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 184/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov] a ich nasledujúcich ročníkov. Samosprávny kraj určuje všeobecne záväzným nariadením po prerokovaní v krajskej rade pre odborné vzdelávanie a prípravu najneskôr do 30. septembra počet tried prvého ročníka stredných škôl financovaných podľa zákona o financovaní vo svojej územnej pôsobnosti pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku, a to v súlade s regionálnou stratégiou výchovy a vzdelávania v stredných školách a analýzami a prognózami o vývoji trhu práce.
Prečítajte si tiež: Zoznam klubov dôchodcov v Petržalke
Normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok je určený počtom jej žiakov a normatívnym objemom finančných prostriedkov prislúchajúcim na jedného žiaka školy na bežný kalendárny rok (ďalej len „normatív“). Mzdový normatív vyjadruje normované ročné náklady na mzdy a platy vrátane poistného a príspevku zamestnávateľa do poisťovní zamestnancov, ktorí zabezpečujú výchovno-vzdelávací proces, a zamestnancov, ktorí zabezpečujú prevádzku školy, pripadajúce na jedného žiaka. Prevádzkový normatív vyjadruje normované ročné náklady na výchovno-vzdelávací proces a prevádzku školy bez osobných nákladov pripadajúce na jedného žiaka.
Rozširuje sa okruh dôvodov na zníženie normatívneho príspevku. Súkromným či cirkevným školám, ktoré nebudú registrované ako verejný poskytovateľ výchovy a vzdelávania, sa zníži o 20 percent. Nižší príspevok budú dostávať aj školy, ktoré budú verejným poskytovateľom, no nedodržiavali by svoje povinnosti. Zavádza sa tiež zníženie príspevku pre zriaďovateľa zariadenia poradenstva a prevencie, a to v prípade nedodržiavania výkonových a obsahových štandardov výchovného poradenstva či ustanovení o minimálnom počte odborných zamestnancov. V týchto prípadoch sa má normatívny príspevok znížiť o 15 percent v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov, počas ktorých neboli zistené nedostatky odstránené.
Nová legislatíva tiež upravuje určovanie normatívneho príspevku pre materské, základné a stredné školy. Normatívny príspevok sa má určovať počtom detí alebo žiakov a normatívom. V porovnaní s aktuálnou úpravou sa to má rozšíriť o kritérium stupňa vzdelávania v základnej škole. Vo vzťahu k materským školám sa veľkosť materskej školy bude zohľadňovať v závislosti od celkového počtu detí materských škôl so sídlom v obci. Vypúšťa sa úprava určovania mzdového a prevádzkového normatívu základnej školy v závislosti od jej veľkosti a určovanie prevádzkového normatívu v závislosti od teplotných podmienok v mieste sídla.
Prečítajte si tiež: Perspektívy pre domovy dôchodcov v Nemecku