Zrážky zo mzdy a výživné: Podmienky a postupy

Zrážky zo mzdy predstavujú dôležitý mechanizmus pre uspokojovanie pohľadávok, a to ako prednostných, tak aj neprednostných. Slovenská legislatíva, konkrétne Zákonník práce a Exekučný poriadok, upravuje pravidlá a postupy pre vykonávanie týchto zrážok. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zrážkach zo mzdy, s dôrazom na výživné, podmienkach a postupoch, ktoré sa uplatňujú.

Právny rámec zrážok zo mzdy

Zrážky zo mzdy sú upravené v Zákonníku práce a Exekučnom poriadku. Skupiny zrážok zo mzdy a ich poradie podrobnejšie upravuje § 131 Zákonníka práce.

Poradie zrážok zo mzdy

Podľa § 131 Zákonníka práce zamestnávateľ prednostne vykonáva zrážky:

1. Poistného na sociálne poistenie.
2. Preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie.
3. Nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie.
4. Príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec.
5. Zrážky preddavku na daň alebo dane.
6. Nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku.
7. Nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Po vykonaní týchto prednostných zrážok môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len:

• Preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť, pretože neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy.
• Sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom.
• Peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov.
• Neoprávnene prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu.
• Nevyúčtované preddavky cestovných náhrad.
• Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol.
• Náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol, a iné.

Ďalšie zrážky zo mzdy než vyššie spomenuté môže zamestnávateľ vykonať iba na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť vykonať takúto zrážku zo mzdy a iných príjmov vyplýva z osobitného predpisu.

Prečítajte si tiež: Odvody zo mzdy: Dôchodcovia

Začatie exekúcie

Postup pri začatí exekúcie

Vykonanie exekúcie formou zrážky zo mzdy sa začína príkazom na začatie exekúcie a následným príkazom na vykonanie exekúcie. Pred vydaním exekučného príkazu exekútor prostredníctvom Sociálnej poisťovne zistí, kto je zamestnávateľ dlžníka, teda kto mu vypláca mzdu.

Následne exekútor upovedomí zamestnávateľa prostredníctvom žiadosti o poskytnutie súčinnosti a príkazu na začatie exekúcie. Tento príkaz sa doručí zamestnávateľovi a zamestnancovi do vlastných rúk. Doručením exekučného príkazu a príkazu na začatie exekúcie je zamestnávateľ povinný exekútorovi vyplácať zrážky zrazené z čistej mzdy dlžníka.

Zmena zamestnávateľa a exekúcia

Ak zamestnanec, ktorému majú byť vykonané zrážky zo mzdy poberá mzdu od viacerých zamestnávateľov, príkaz na začatie exekúcie sa vzťahuje na všetky mzdy. Celkovo zrazená suma nesmie prevyšovať hodnotu pohľadávky a jej príslušenstvo.

Ak zamestnanec po doručení príkazu na exekúciu zmení zamestnávateľa, príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahuje na nového zamestnávateľa, ktorý mu vypláca mzdu. Navyše musí zmenu zamestnania oznámiť do jedného týždňa exekútorovi. Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy tak vzniká novému zamestnávateľovi.

Exekučné zrážky je možné vykonať aj z dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou.

Prečítajte si tiež: Odvodové povinnosti pri rekreačnom príspevku

Výpočet exekučných zrážok

Čistá mzda a nepostihnuteľná časť

Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy zamestnanca, do ktorej sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií. Nezapočítava sa sem prídavok na dieťa a sumy poskytované ako náhrada nákladov spojených s pracovným výkonom.

Pri výpočte je potrebné zohľadniť tzv. základnú nepostihnuteľnú časť, ktorú nie je možné z mesačnej mzdy zraziť. Od 1.1.2022 predstavuje 140 % hodnoty stanového životného minima, plus ďalšie sumy na vyživované osoby (manžel, manželka, dieťa). Vyživované osoby sú všetky osoby, ku ktorým má dlžník vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine. Nepostihnuteľná časť na vyživované osoby sa násobí ich počtom, nedá sa však uplatniť na dieťa alebo manžela/ku, v prospech ktorého sa vykonáva exekúcia. Manžel a manželka sú považované za vyživované osoby i v prípade, ak poberajú vlastný príjem bez ohľadu na jeho výšku.

Nepostihnuteľné sumy od 1.7.2024

Základné nepostihnuteľné sumy od 1.7.2024:

• Suma 383,58 eur na dlžníka (140 % hodnoty životného minima pre plnoletú fyzickú osobu od 1.7.2024).
• Ak je dlžník poberateľom dôchodku, suma 191,79 eur (50 % sumy životného minima na vyživovanú osobu).
• Ak dlžník dôchodok nepoberá, suma 95,89 eur (25 % sumy životného minima na vyživovanú osobu).

Tabuľka nepostihnuteľných súm pri exekučných zrážkach platných od 1.7.2024 do 30.6.2025:

Tretinový systém zrážok

Pri uplatňovaní zrážok sa používa tzv. tretinový systém. To znamená, že pri výpočte sa z čistej mzdy odpočíta základná nepostihnuteľná suma a zvyšok čistej mzdy sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú tromi.

Ak je po odpočítaní nepostihnuteľných častí zvyšok čistej mzdy zaokrúhlenej na eurocenty smerom nadol menší ako 300 % základnej sumy na povinného (t.j. 1 150,74 eur), táto suma sa delí na tretiny.

Prečítajte si tiež: Mzda a dôchodok: Ako sa ovplyvňujú?

Ak zvyšok presahuje 300 % základnej sumy na povinného, tak sa suma presahujúca túto hodnotu zrazí bez obmedzenia a hodnota 1 150,74 eur sa rozdelí na tretiny.

Rozlišovanie typov pohľadávok

Pri rozhodovaní aká časť (tretina) sa zo mzdy zrazí, je nevyhnutné rozlišovať, o aký typ pohľadávky ide:

• Neprednostná pohľadávka - exekútor môže zraziť najviac jednu tretinu zo zvyšku čistej mzdy.
• Prednostná pohľadávka - exekútor môže zraziť dve tretiny (napr. úhrada výživného, poistného, dane, súdne pohľadávky).

Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a ak táto nestačí na úhradu, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Tretia tretina sa z mesačnej mzdy nezrazí, ale ostáva povinnému.

Platiteľ mzdy prestáva vykonávať zrážky zo mzdy v okamihu splatenia pohľadávky.

Práceneschopnosť a exekúcia

V prípade, ak je dlžník práceneschopný viac ako 10 dní, je platiteľ mzdy povinný túto skutočnosť oznámiť exekútorovi spolu s informáciou, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať povinnému nemocenské. Exekútor následne doručí exekučný príkaz príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

Po skončení práceneschopnosti, zamestnávateľ túto skutočnosť opäť oznámi exekútorovi a zrážky zo mzdy sú ďalej vykonávané zamestnávateľom. Rovnako je zamestnávateľ povinný oznámiť nástup zamestnankyne na materskú alebo rodičovskú dovolenku, a taktiež aj ukončenie čerpania tejto dovolenky.

Príklad výpočtu exekučnej zrážky

V nasledujúcom príklade si zjednodušene predstavíme príklad výpočtu exekučnej zrážky zo mzdy zamestnanca v prípade neprednostnej pohľadávky.

Zamestnanec je ženatý a spolu s manželkou sa stará o jedno nezaopatrené dieťa. Exekučný príkaz bol vydaný na sumu 350 eur. Zamestnanec nie je poberateľom dôchodku a jeho čistá mzda predstavuje 1 350 eur.

Výživné a zrážky zo mzdy

Povinnosť platiť výživné

V zmysle Zákona o rodine platí, že bez ohľadu na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, je každý rodič povinný prispievať na výživu svojich detí aspoň minimálne výživné. Spomenuté exekúcie a nepriaznivá finančná situácia otca preto nemôže byť dôvodom na neplatenie žiadneho výživného. Z tohto dôvodu sa môžete obrátiť na súd s návrhom na určenie výživného. Pritom minimálna výška výživného v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 €. Navyše v prípade exekučného vymáhania výživného ide o tzv.

Vymáhanie výživného

Pohľadávka na výživné je vymáhateľná exekúciou, pričom exekútor je povinný vykonávať všetky úkony na jej vymoženie. Ak však povinný (otec) nemá žiadny oficiálny majetok, príjem (napr. aj dôchodok), bankový účet, vodičský preukaz a je vedený ako bezdomovec, reálne možnosti vymoženia sú minimálne. Exekútor môže exekúciu viesť aj dlhodobo, pokiaľ existuje aspoň teoretická šanca na vymoženie.

Exekúciu je možné zastaviť na návrh oprávneného (teda Vás), alebo ak exekútor zistí, že vymáhanie je bezvýsledné a nemá zmysel pokračovať. V takom prípade exekútor podáva návrh na zastavenie exekúcie súdu. Ak by ste Vy sama podali návrh na zastavenie, exekútor môže žiadať úhradu trov exekúcie, čo je pravdepodobne poplatok, o ktorom Vám hovorila exekútorka. Ak však exekútor sám navrhne zastavenie pre nevymožiteľnosť, trovy exekúcie by mal znášať povinný, nie Vy.

Pohľadávka na výživné nezaniká uplynutím času, ani dovŕšením plnoletosti, pokiaľ nebola uhradená. Exekúcia sa zastaví, ak povinný zomrie - vtedy sa pohľadávka môže prihlásiť do dedičského konania, ak by po ňom niečo zostalo. Ak nie, pohľadávka zaniká smrťou povinného, ak nie je z čoho uspokojiť.

Zmena výšky výživného

Pokiaľ ide o zmenu výšky výživného, tak základným predpokladom je preukázanie podstatnej zmeny pomerov, ktorá by odôvodňovala navrhované zvýšenie výživného. Navrhované zvýšenie výživného zo 100 na 250 € je pri danej sume pomerne výrazné a nie je vylúčené, že súd takému návrhu nevyhovie vôbec, alebo ak áno, tak sa zvýši výživné len o menšiu, než navrhovanú, sumu.

Určenie výživného súdom

Áno, súd Vám môže určiť doplatiť výživné aj spätne, a to odo dňa začatia súdneho konania. Ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by matke dieťaťa bránili podať návrh na určenie výživného skôr, mohol by súd priznať výživné aj spätne pred začatím súdneho konania, a to najdlhšie na dobu troch rokov.

Novely a zmeny v legislatíve

Pri výpočte a realizácii zrážok pri výkone rozhodnutia postupuje zamestnávateľ v súlade so zákonom č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej aj „Zákonník práce“ alebo „ZP“) a s nariadením vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v z. n. p. (ďalej len „nariadenie vlády“). V zmysle prvej novely nariadenia vlády (č. 469/2008 Z. z.) účinnej od 1. 1. 2009 bol ustanovený spôsob zaokrúhľovania parametrov, ktoré sa používajú pri výpočte zrážok zo mzdy. Druhá novela (č. 216/2013 Z. z.) zaviedla od 1. 11. 2013 pre poberateľov dôchodkových dávok vyššiu exekučnú ochranu a treťou legislatívnou úpravou (č. 292/2015 Z. z.) bolo od 1. 1. Od 1. 1. 2022 je účinná novela č. 390/2021 Z. z.

Uplatňovanie počtu vyživovaných osôb

Zamestnancovi sa zrážkami zo mzdy uspokojuje prednostná exekúcia, neprednostná exekúcia, exekúcia na výživné na plnoleté dieťa a exekúcia za pokutu za priestupok. Zamestnanec má 3 deti, z toho v prospech jedného dieťaťa je vedená exekúcia na výživné na plnoleté dieťa. Aký nastáva od 1. 1. 2022 rozdiel v uplatňovaní počtu vyživovaných osôb pri uspokojovaní prednostných a neprednostných pohľadávok, ak trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného v prospech niektorej osoby? Od 1. 1. 2022 si zamestnanec môže pri neprednostnej pohľadávke uplatniť ako vyživovanú osobu aj osobu, v prospech ktorej trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného, ale v prípade ostatných pohľadávok si takúto osobu uplatniť ako vyživovanú osobu nemôže.

Postup pri výpočte zrážok

Zrážky zo mzdy a z iných príjmov na základe núteného výkonu rozhodnutia sa vykonávajú z čistej mzdy povinného. Ak sa postihuje príjem zamestnanca, možno uplatniť niekoľko spôsobov vykonania exekúcie; v praxi sa najčastejšie uplatňuje exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov.

Pri výpočte zrážok zo mzdy a z iných príjmov na základe tretinového systému možno zrážky vykonávať len v rozsahu ustanovenom v nariadení vlády. Zrážky zo mzdy sa na základe núteného výkonu rozhodnutia vykonávajú zo zvyšku čistej mzdy, ktorý sa určí z čistej mzdy a z príjmov povinného.

Zamestnávateľ postupuje v týchto krokoch:

1. Určí výšku čistej mzdy.
2. Určí zvyšok čistej mzdy.
3. Uplatní tretinový systém.
4. Pri určení zvyšku čistej mzdy postupuje zamestnávateľ tak, že od čistej mzdy odpočíta „nepostihnuteľné sumy“, ktoré sa zamestnancovi nesmú zraziť; ide o nepostihnuteľnú sumu na povinného a nepostihnuteľnú sumu na vyživovanú osobu. Nepostihnuteľné sumy sú zákonom definované čiastky (v praxi je používaný aj pojem „základné sumy“), ktoré sa zamestnancovi nesmú zraziť.

Zvýšená exekučná ochrana

Poberatelia dôchodkových dávok majú pri uspokojovaní pohľadávok osobitné postavenie, ktoré spočíva v tom, že majú zvýšenú exekučnú ochranu. Ide o poberateľov dôchodkových dávok podľa § 13 ods. 2, § 267 a § 268 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (dôchodkové dávky zo starobného poistenia, napr. starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok a dôchodkové dávky z invalidného poistenia, napr. invalidný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok), ďalej o poberateľov dôchodkov starobného dôchodkového sporenia podľa § 29 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., doplnkového výsluhového dôchodku podľa § 15 písm. b) zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. alebo poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia podľa § 30 písm. d) až h) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n.

Nepostihnuteľné sumy na účely výpočtu zrážok na základe núteného výkonu rozhodnutia sa určujú ako príslušné % zo sumy platného životného minima - platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Z uvedeného vyplýva, že základom pre ich výpočet je aktuálna výška životného minima. V súlade so zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. sa sumy životného minima valorizujú každoročne k 1. júlu daného roka. To znamená, že ak k 1.

S účinnosťou od 1. 7. 2021 sa na základe opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 244/2021 Z. z. o úprave súm životného minima zvýšila suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu na sumu 218,06 eur, a od tejto sumy sa odvodila aj výška nepostihnuteľných súm platných od 1. 7. 2021. Nepostihnuteľné sumy sú určené ako príslušné % zo sumy platného životného minima a zaokrúhľujú sa na eurocent smerom nadol.

Postup pri viacerých platiteľoch mzdy

Podľa platného Exekučného poriadku, ak exekútor prikazuje vykonať exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy (napr. zamestnávateľovi, ktorý vypláca zamestnancovi príjem zo závislej činnosti a súčasne Sociálnej poisťovni, ktorá vypláca tomu istému zamestnancovi dôchodkovú dávku), určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Keby príjem povinného nedosahoval u niektorého platiteľa mzdy ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný oznámiť to exekútorovi. Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (na dieťa, ktoré spoločne vyživujú), každému z nich osobitne (§ 1 ods. 3 nariadenia vlády).

Zmeny od 1.1.2022

Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu sa počnúc 1. 1. 2022 uplatní aj na osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného (vypustenie § 1 ods. 4 nariadenia vlády s účinnosťou od 1. 1.

Vzhľadom na skutočnosť, že mzda sa vypláca mesačne pozadu, zastávame názor, že podľa novely č. 390/2021 Z. z. nariadenia vlády sa bude pri výkone zrážok zo mzdy prvýkrát postupovať v mesiaci február 2022 pri vykonávaní zrážok zo mzdy za mesiac január 2022. Výplatný termín v zásade určuje splatnosť mzdy, ktorá patrí zamestnancovi za predchádzajúci mesiac; uvedené vyplýva z § 129 ods.

Všetky parametre, ktoré sa uplatňujú pri výpočte exekučných zrážok, sú odvodené od sumy životného minima. Od 1. 1. 2022 tretinový systém končí pri sume, ktorá predstavuje trojnásobok základnej sumy podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády (3 x 140 % životného minima), t. j. 915,84 eur. Z uvedeného vyplýva, že suma, ktorá sa bude deliť na tretiny, končí od 1. 1.

Príklady výpočtov

Príklad č. 1 - postup do 31. 12.

Voči povinnému je nariadená exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov na uspokojenie neprednostnej pohľadávky. Zamestnanec pracuje v pracovnom pomere; je ženatý a má jedno dieťa. Na toto dieťa trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného. Výška čistej mzdy je 1 450 eur. Od čistej mzdy odpočítame základnú sumu na povinného a sumu na vyživovanú osobu (na manželku + dieťa). Zvyšok čistej mzdy je väčší ako suma 327,09 eur (ide o sumu 150 % životného minima, pri ktorej končí tretinový systém). Suma, ktorá presahuje 150 % životného minima (ktorá sa zrazí bez obmedzenia), je 850,34 eur a pripočíta sa k prvej tretine. Prvá tretina (vrátane sumy, ktorá sa zrazí bez obmedzenia) sa použije na uspokojenie neprednostnej pohľadávky.

Príklad č. 2 - postup od 1. 1.

V prípade exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov na uspokojenie neprednostnej pohľadávky voči povinnému (zamestnancovi) uvedenému v príklade č. Od 1. 1. 2022 platí, že nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (na manželku, dieťa) sa pri uspokojovaní neprednostných pohľadávok uplatní aj na takú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného (vypustenie § 1 ods. 4 nariadenia vlády s účinnosťou od 1. 1. Od čistej mzdy preto odpočítame nielen základnú sumu na povinného a sumu na vyživovanú osobu (na manželku), ale aj na vyživovanú osobu - dieťa, voči ktorému trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného. Suma, ktorá presahuje trojnásobok hodnoty 140 % životného minima, t. j. 76,24 eur, sa zrazí bez obmedzenia a pripočíta sa k prvej tretine. Prvá tretina (vrátane sumy, ktorá sa zrazí bez obmedzenia) sa použije na uspokojenie neprednostnej pohľadávky.

tags: #zrazka #zo #mzdy #výživné #podmienky