
Zrážky zo mzdy sú bežnou súčasťou výpočtu miezd zamestnancov. Mzdoví účtovníci sa s nimi stretávajú pravidelne. Niektorým zamestnancom sa z výplaty zráža iba daň a odvody na sociálne a zdravotné poistenie, iní zamestnanci splácajú dlhy, napríklad výživné alebo exekúcie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zrážkach zo mzdy, právach a povinnostiach zamestnávateľa, spôsoboch výpočtu a účtovania zrážok, ako aj o daňových výhodách spojených s príjmami zo závislej činnosti.
Zamestnávateľ môže vykonávať zrážky zo mzdy zamestnanca, no v niektorých prípadoch potrebuje aj súhlas zamestnanca, ktorý sa realizuje uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy. Na základe tejto dohody má zamestnávateľ právo zrážky vykonávať. Ak sa zmení platiteľ mzdy, toto právo zostáva zachované voči novému platiteľovi. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Mzdová účtovníčka zamestnávateľa má na starosti vykonávanie zrážok a zamestnanec jej musí oznámiť všetky potrebné informácie, napríklad to, že zrážky nariadil súd.
Okrem povinných zrážok, ako sú daň a odvody, existujú aj ďalšie typy zrážok, ktoré môže zamestnávateľ vykonávať:
Pri výpočte zrážok zo mzdy pri exekúcii sa používa tzv. tretinový systém podľa Exekučného poriadku a Nariadenia vlády SR č. 268/2006 o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Je potrebné vypočítať nepostihnuteľné sumy na povinného a vyživované osoby.
Prečítajte si tiež: Podmienky osobného bankrotu pre invalidných dôchodcov
Podľa § 2 ods. 2 nariadenia vlády č. 268/2006 je základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Pri výpočte nepostihnuteľnej sumy na vyživované osoby je potrebné určiť počet vyživovaných osôb (manžel/ka a deti povinného). Povinný sa do tohto počtu nezahŕňa.
Samotný výpočet tretinového systému je definovaný v § 71 ods. 1 Exekučného poriadku. Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky sa zrážajú dve tretiny.
Od 1. 1. 2006 sa niektoré príjmy zo závislej činnosti zdaňujú daňou vyberanou zrážkou, nie mesačnými preddavkami na daň. Príjmy, z ktorých sa daň vybrala zrážkou, sú daňovo vyrovnané a do daňového priznania sa uvádzajú len dobrovoľne.
Tento spôsob zdanenia sa týka príjmov zo závislej činnosti plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou aj neobmedzenou povinnosťou, ak ich úhrnná výška je mesačne do 5 000 Sk a zamestnanec nemá u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie na zdanenie týchto príjmov za účelom uplatnenia nezdaniteľnej sumy základu dane a daňového bonusu.
Od roku 2007 platí, že hlásenie o vykonaní a odvedení zrazenej dane sa realizuje na tlačive štvrťročného prehľadu, ktorý je už nielen o zrazených a odvedených preddavkoch na dani a daňovom bonuse, ale aj o dani vybranej zrážkou z príjmov zo závislej činnosti.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a exekučné konanie
Zrážku dane musí zamestnávateľ vykonať pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech zamestnanca. Odvod zrazenej dane daňovému úradu stačí vykonať do pätnásteho dňa nasledujúceho mesiaca po výplate.
Tento spôsob zdaňovania sa týka nielen príjmov na základe dohôd o mimopracovnej činnosti, ale aj príjmov na základe pracovného, služobného alebo štátnozamestnaneckého pomeru, obdobného vzťahu, príjmov za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov s. r. o. a komanditistov komanditných spoločností, odmien za výkon funkcie v orgánoch územnej samosprávy, odmien za výkon funkcie členov štatutárnych orgánov právnických osôb alebo spoločenstiev, prostriedkov zo sociálneho fondu a príjmov plynúcich v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
Pri zdanení príjmov zo závislej činnosti daňou platí, že je vyrovnaná v prípade, ak sa zamestnanec nerozhodne, že si takto zdanené príjmy dobrovoľne uvedie do daňového priznania (potom sa pretransformuje na preddavok na daň). Ak teda nebude robiť nič, nemá žiadnu povinnosť z týchto príjmov a zrazená daň bude považovaná za vyrovnanú.
Ak si zamestnanec dobrovoľne uvedie po skončení roka do daňového priznania príjmy zdanené zrážkou, zrazená daň sa považuje za preddavok na daň a započíta sa na celkovú daňovú povinnosť zo všetkých jeho zdaniteľných príjmov.
Zamestnávatelia musia napríklad viesť evidenciu o príjmoch zdanených zrážkou dane a uvádzať ich v potvrdeniach o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o členskom príspevku
Zamestnanci, ktorí nie sú poberateľmi starobného, predčasného alebo výsluhového dôchodku, by mali zvážiť, či nepodpíšu u zamestnávateľa vyhlásenie za účelom uplatnenia nezdaniteľnej sumy základu dane, pretože pri príjmoch do 5 000 Sk im nevyjde žiaden preddavok na daň. Ak ho nepodpíšu, tak daň (19 % zo základu dane) zaplatia vždy.
Študent nemôže požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie dane, ak sa rozhodne požiadať o vrátenie dane vyberanej zrážkou v priebehu zdaňovacieho obdobia.
Zamestnávateľ je povinný zdaniť príspevok zo sociálneho fondu ako nepeňažný príjem na nákup vianočných balíčkov a príspevok na regeneráciu pracovnej sily - masáže, zamestnancovi spolu s príjmom zo závislej činnosti. Uvedené príspevky nie sú príspevkom od dane oslobodeným.
Príjmy zo sociálneho fondu sú na daňové účely rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti.
Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu. Písomná forma je zachovaná aj v prípade, ak je dohoda urobená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
Ak je elektronický dokument opatrený len tzv. obyčajným elektronickým podpisom, je potrebné rozsiahle dokazovanie pri overovaní podpisu a identifikácie podpisujúcej osoby, rovnako tak pri preukazovaní jeho pravosti.
Zamestnanec je povinný preukázať aj úhradu výdavkov oprávnenej osobe na športovú činnosť dieťaťa (napr. PPD, výpis z účtu). Za oprávnené výdavky možno považovať len preukázané výdavky zamestnanca, a nemožno považovať tie výdavky, ktoré vynaloží iná osoba.
Ak ide o rodičov dieťaťa, Zákonník práce neustanovuje poskytnutie príspevku len pre jedného z rodičov, preto po splnení ustanovených podmienok si môžu obidvaja rodičia uplatniť nárok na príspevok na to isté dieťa, ale za iné obdobie vykonávania tej istej športovej činnosti dieťaťa.
Inému poistencovi vznikne nárok na otcovské/even. materské odo dňa, od ktorého žiada o priznanie. Ak otcovi vznikol nárok na otcovské a následne si do troch rokov veku dieťaťa uplatní aj nárok na materské, obdobie poskytovania otcovského sa odpočíta z celkového nároku na materské.
Nárok na dávku otcovské/materské si otec dieťaťa uplatní prostredníctvom tlačiva predpísaného ústredím Sociálnej poisťovne „Žiadosť iného poistenca o materské“. Nárok na „otcovské“ vznikne otcovi dieťaťa v rozsahu maximálne dvoch týždňov (14 kalendárnych dní) v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa.
Medzi príjmy zo závislej činnosti patria okrem iného aj:
Nasledujúce otázky a odpovede ilustrujú rôzne aspekty zdanenia príjmov zo závislej činnosti:
Zdanenie príjmu daňou vyberanou zrážkou je osobitný spôsob vyberania dane z príjmov, kedy daň z príjmu zrazí platiteľ príjmu a prijímateľ obdrží príjem po zdanení. Zodpovednosť za zrazenie dane a jej odvedenie správcovi dane je určená platiteľovi príjmu a nie je ponechaná jednotlivým prijímateľom.
Daňou vyberanou zrážkou sa zdaňujú príjmy uvedené v § 43 ods. 2 ZDP, napríklad:
Sadzba dane vyberanej zrážkou z týchto príjmov je vo výške 19 %, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.
Ak je prijímateľ príjmu rezidentom štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, je potrebné postupovať podľa tejto zmluvy. Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia sa vzťahuje výlučne na osoby, ktoré sú rezidentmi zmluvných štátov.
Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia môže modifikovať sadzbu dane, ktorou sa vyplácaný, poukazovaný a pripisovaný príjem má zdaniť. Sadzby dane podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sú spravidla nižšie než sadzby dane podľa vnútroštátnej legislatívy štátu zdroja príjmu.