Zrelosť a zodpovednosť v otcovstve a materstve: Psychologický pohľad

Úvod

V dnešnej spoločnosti, kde sú rodičia vystavení mnohým kultúrnym vplyvom, je dôležité poskytnúť deťom primeranú prípravu na dospelý život, najmä v oblasti sexuality. Cirkev, vedomá si tejto rodinnej dimenzie vo výchove k láske a správnemu prežívaniu sexuality, ponúka základné pastoračné smernice, čerpajúce z Božieho slova a učenia Cirkvi. Tento článok sa zameriava na psychologické aspekty zrelosti a zodpovednosti v otcovstve a materstve, pričom zdôrazňuje dôležitosť celostného prístupu k výchove.

Výzvy pre súčasných rodičov

Rodičia dnes čelia mnohým ťažkostiam pri výchove detí k zodpovednému prežívaniu sexuality. V minulosti, hoci sa v rodine neposkytovala výslovne sexuálna výchova, všeobecná kultúra, založená na rešpektovaní základných hodnôt, objektívne pomáhala tieto hodnoty ochraňovať a zachovávať. Nedostatkom tradičných modelov bolo, že deti zostávali bez jednoznačných a pozitívnych poznatkov a rodičia zasa neboli pripravovaní poskytovať im primerané odpovede.

Súčasné prostredie je navyše poznačené nejasnosťou ohľadom pravdy o človeku a snahou brať sex na ľahkú váhu. Masmédiá často podávajú neosobné, neviazané a pesimistické informácie, bez zohľadňovania rozdielnych etáp vývoja detí a mládeže. Škola, ktorá prejavila ochotu zavádzať programy sexuálnej výchovy, to robila často bez ohľadu na rodinu a mnohokrát len s úmyslom informovať, čo viedlo k pokriveniu svedomia. Rodičia sa vzhľadom na náročnosť a nedostatočnú pripravenosť často vzdávajú svojej úlohy v tejto oblasti alebo sa snažia presunúť ju na iných.

Dôležitosť rodičovskej výchovy

Cirkev neustále tvrdí, že rodičia majú povinnosť i právo byť prvými a hlavnými vychovávateľmi svojich detí. Rodičia darovaním života spolupracujú so stvoriteľskou Božou mocou a dostávajú dar novej zodpovednosti, zodpovednosti nielen živiť svoje deti a uspokojovať ich materiálne a kultúrne potreby, ale predovšetkým odovzdávať im žitú pravdu viery a vychovávať ich k láske k Bohu a k blížnemu. Toto je ich prvoradou povinnosťou v lone „domácej cirkvi“.

Láska ako základ ľudskej existencie

Človek, keďže je Božím obrazom, je stvorený pre lásku. Láska, ktorá má svoju živnú pôdu a nachádza svoj výraz v stretnutí sa muža a ženy, je Božím darom; ide teda o pozitívnu silu, zameranú na to, aby muž a žena dosiahli zrelosť ako osoby; je aj vzácnym zálohom na darovanie sa, na čo sú povolaní všetci, muži i ženy, aby tak naplnili v rámci vlastného sebauskutočnenia a blaha v rovine života to, na Čo je každý povolaný.

Prečítajte si tiež: Komplexná analýza rozpočtovej zodpovednosti

Človek je teda schopný lásky vyššieho druhu: nie žiadostivej lásky, ktorá vidí všetko iba ako predmet na uspokojovanie vlastných žiadostí, ale lásky priateľskej a darujúcej sa, ktorá je schopná uznať a milovať ľudí ako takých. Je to láska, schopná veľkodušnosti na obraz Božej lásky; chce dobro druhého, lebo ho uznáva za hodného lásky. Je to láska, ktorá plodí spoločenstvo medzi ľuďmi, kde každý hľadí na dobro ostatných ako na vlastné. Každý človek je povolaný na priateľskú a darujúcu sa lásku. Láska k iným ho oslobodzuje aj od sklonov k sebectvu.

Sexualita ako dar a poslanie

Ľudská sexualita je teda dobro: vychádza z toho stvoreného daru, ktorý Boh videl ako „veľmi dobrý“, keď stvoril človeka na svoj obraz a podobu, keď „ich stvoril ako muža a ženu“ (Gn 1, 27). Sexualita ako spôsob vzťahu a otvorenosti k iným má za svoj vnútorný cieľ lásku, presnejšie lásku ako darovanie sa a prijímanie, ako dávať a prijímať. V zťah medzi mužom a ženou je bytostne vzťahom lásky: „Sexualita, usmerňovaná, pozdvihovaná a doplňovaná láskou, stáva sa opravdivou ľudskou vlastnosťou “17 Keď sa takáto láska uskutočňuje v manželstve, darovanie sa prostredníctvom tela predstavuje doplnenie a úplnosť daru; manželská láska sa tak stáva silou, ktorá obohacuje a spôsobuje osobný rast a súčasne prispieva k oživovaniu civilizácie lásky.

Sexualita je základnou zložkou osobnosti, jej spôsobom jestvovania, prejavovania sa, komunikovania s inými, cítenia, prejavovania a prežívania ľudskej lásky. Táto schopnosť lásky ako darovania sa má však svoje „vtelenie“ v zásnubnom charaktere tela, do ktorého je vpísaná mužskosť a ženskosť osoby.

Výchova k čistote ako cesta k slobode

Počas formačného obdobia v puberte i v čase dospievania cnosť čistoty, spojená s miernosťou - jednou z hlavných cností, ktorú v krste milosť povzniesla a dala jej známku drahocennosti - sa z pohľadu vykúpenia nepovažuje za nejaký násilný postoj, ale, naopak, za čosi priehľadné a v danom čase za strážkyňu prijatého vzácneho a obsažného daru lásky, videného ako darovanie sa, uskutočňované v rámci zvláštneho povolania každého jednotlivca.

Výchova k čistote v rámci celkovej výchovy mladého Človeka k uskutočňovaniu seba a k darovaniu seba zahrnuje prednostne spoluprácu rodičov aj pri výchove k ostatným cnostiam, ako miernosť, stálosť a rozvážnosť. Čistota ako cnosť nemôže jestvovať bez schopnosti zriekať sa, prinášať obety, vedieť čakať. Čistota je radostným prejavom toho, kto vie prežívať darovanie seba, oslobodený od každého egoistického otroctva. To predpokladá, že človek sa naučil všímať si iných, rešpektovať vo vzťahu k nim ich dôstojnosť v tom, že sú iní.

Prečítajte si tiež: Implikácie diskusie o láske a zodpovednosti

Znaky pravej manželskej lásky

Láska prežívaná v manželstve obsahuje, ale aj prekračuje priateľstvo a uskutočňuje sa medzi mužom a ženou, ktorí sa sebe úplne darujú i vo svojej mužskosti a ženskosti a manželskou zmlu­vou zakladajú také spoločenstvo osôb, od ktorého Boh chce, aby sa jeho prostredníctvom ľudský život počal, narodil a rozvinul. Znak, ktorý odhaľuje pravosť manželskej lásky, je otvorenosť voči životu. Manželská láska, ktorá vedie manželov k vzájomnému poznaniu, sa nijako nevyčerpáva v rámci manželského páru, pretože ich robí schopnými najväčšieho možného darovania sa, ktorým sa stávajú Božími spolupracovníkmi pri odovzdávaní daru života novému človekovi.

Podpora a povzbudenie pre rodičov

Provokačné výzvy, pochádzajúce zo súčasného zmýšľania a prostredia, nesmú rodičom odobrať odvahu. Rodičia nesmú v tomto svojom takom citlivom a náročnom povolaní strácať odvahu, ale dôverovať v podporu Boha Stvoriteľa a Krista Vykupiteľa a uvedomovať si, že Cirkev sa za nich modlí. Rodina, ktorá poskytuje výchovou účinnú oporu a povzbudivo vedie k uskutočňovaniu všetkých cností, výchova k čistote sa stáva ľahšou a prebieha bez vnútorných rozporov.

Prečítajte si tiež: Príklady CSR aktivít

tags: #zrelosť #a #zodpovednosť #na #otcovstvo #a