
Inštitút oddlženia, ktorý mal pôvodne slúžiť ako nástroj pre poctivých dlžníkov v ťažkej finančnej situácii, sa v praxi čoraz častejšie stáva predmetom zneužívania. Veritelia, ktorí sú poškodení takýmto konaním, majú možnosť iniciovať zrušenie oddlženia, ak preukážu nepoctivý zámer dlžníka. Tento článok sa zaoberá problematikou zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer, opierajúc sa o relevantné judikáty a analyzujúc rôzne aspekty tejto problematiky.
Oddlženie je proces, ktorý umožňuje fyzickým osobám zbaviť sa svojich dlhov, ak spĺňajú určité podmienky stanovené zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len "ZoKR"). Jednou z kľúčových podmienok pre úspešné oddlženie je poctivý zámer dlžníka.
§ 166f ods. 1 ZoKR umožňuje veriteľovi podať žalobu o zrušenie oddlženia, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Na druhej strane, § 166g ods. 1 ZoKR ukladá dlžníkovi povinnosť preukázať poctivý zámer.
Zákon definuje poctivý zámer v § 166g ods. 1 ZKR ako snahu dlžníka riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov.
Dôležité je rozlišovať medzi poctivým a nepoctivým zámerom, nakoľko každý z nich je v ZoKR vymedzený s ohľadom na časový úsek jeho skúmania inak. Zatiaľ čo zákon určuje poctivý zámer len na základe správania dlžníka po podaní návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu alebo na určenie splátkového kalendára, tak takmer všetky skutkové podstaty uvedené v § 166g ods. 2 ZoKR sa zameriavajú na správanie dlžníka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo na obdobie počas konkurzu.
Prečítajte si tiež: Starobné dôchodkové sporenie Aegon
V súdnych sporoch o zrušenie oddlženia je kľúčovou otázkou dôkazné bremeno. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Obdo/18/2022 uzavrel, že dôkazné bremeno preukázať nepoctivý zámer je na žalobcovi, teda na veriteľovi.
Ak veriteľ ako dôvod nepoctivého zámeru uvádza existenciu platobnej schopnosti dlžníka, musí uniesť dôkazné bremeno o tom, že dlžník bol platobne schopný v čase podania návrhu na oddlženie. Samotné tvrdenie o čiastočných úhradách pohľadávky v rámci exekúcie toto nepreukazuje, ale naopak, tento stav preukazuje len tú skutočnosť, že žalovaný nedisponoval žiadnym finančným majetkom, ktorý by bol spôsobilý na úhradu celej pohľadávky žalobcu.
Pri hodnotení poctivosti zámeru dlžníka je potrebné zohľadniť všetky okolnosti spočívajúce v majetkových aj osobných pomeroch dlžníka, a v tomto konkrétnom prípade s prihliadnutím na samotnú výšku pohľadávky vo vzťahu k ostatným nákladom dlžníka, najmä na zabezpečenie výživného pre maloleté dieťa ako aj nákladov potrebných na prežitie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa problematikou zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer zaoberal v niekoľkých rozhodnutiach.
V tomto prípade Najvyšší súd riešil otázky súvisiace s možnosťou zrušenia oddlženia na základe podaní veriteľov, ktorí tvrdia nepoctivý zámer dlžníka pri oddlžení. Súd uzavrel, že dôkazné bremeno preukázať nepoctivý zámer je na žalobcovi.
Prečítajte si tiež: Riziká pre sporiteľov
Prvý prípad zrušenia oddlženia sa týkal muža z Košíc. Dlžník bol počas celého obdobia zamestnaný a navyše bolo voči nemu vedené exekučné konanie. Veriteľ tvrdil, že pokiaľ bolo možné voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku vymôcť exekúciou, nie je možné uplatniť domnienku o jeho platobnej neschopnosti a je potrebné považovať ho za platobne schopného. Krajský súd v Košiciach v konaní tak dospel k záveru, že dlžník nemal poctivý zámer, pretože nevynaložil snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností.
Druhý príklad zrušenia oddlženia sa odohral v Trnave. Rozsudok okresného súdu Trnava znel nasledovne: „Odporca sám uviedol a priznal, že spravil v živote niekoľko rozhodnutí, ktoré ho koniec koncov dostali do tejto situácie. Podľa názoru súdu ide o subjektívne dôvody na strane odporcu, ktoré nemôžu ospravedlňovať vznik jeho záväzkov a nemožnosť ich riadneho plnenia. V prípade ak sa odporca slobodne rozhodol svoju finančnú situáciu riešiť napr.
Pre veriteľov je často veľmi ťažké preukázať nepoctivý zámer dlžníka. Ako uvádza ASINS, pre veriteľa je vo väčšine prípadov takmer nemožné dokázať dlžníkovi nepoctivý zámer. Najväčším problémom je fakt, že pri zrušení oddlženia musí nepoctivý zámer dlžníka preukazovať sám veriteľ, ktorý nemá kompetencie a ani možnosti na zistenie jeho príjmu a majetku.
Ak súd rozhodne o zrušení oddlženia, dlžník stráca ochranu pred veriteľmi a títo môžu opäť vymáhať svoje pohľadávky v plnej výške. Zrušenie oddlženia má pre dlžníka závažné dôsledky a môže viesť k ďalšiemu prehlbovaniu jeho finančných problémov.
Vzhľadom na problémy spojené s preukazovaním nepoctivého zámeru a negatívne dôsledky zrušenia oddlženia je dôležité hľadať alternatívne riešenia a zamerať sa na prevenciu.
Prečítajte si tiež: Podmienky zrušenia RTVS poplatkov