
Zrušenie štátneho príspevku je téma, ktorá rezonuje v rôznych oblastiach spoločenského a politického života. Či už ide o zdravotníctvo, podporu domáceho vzdelávania alebo financovanie rôznych organizácií, toto rozhodnutie má ďalekosiahle dôsledky. Cieľom tohto článku je preskúmať dôvody zrušenia štátnych príspevkov v rôznych sektoroch a analyzovať ich potenciálne dopady.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) opakovane zdôrazňuje, že konsolidácia verejných financií je nevyhnutná. Poukazuje na zlé hospodárenie štátu v minulosti a nutnosť, aby sa na konsolidácii podieľali všetci - podnikatelia, samosprávy aj občania. V rámci týchto opatrení vláda zvažuje aj zrušenie niektorých štátnych a cirkevných sviatkov a zaviedla transakčnú daň.
Transakčná daň, ktorá má priniesť do štátneho rozpočtu 700 miliónov eur, je jedným z nástrojov konsolidácie. Vláda je však otvorená rokovaniam o úprave tejto dane pre živnostníkov a malé firmy s obratom do 100 000 eur, ak sa nájde reálna alternatíva na nahradenie výpadku príjmov. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) navrhla alternatívne spôsoby konsolidácie, ktoré vláda analyzuje.
Návrh poslancov za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Ondreja Dostála a Mariána Viskupiča na zrušenie štátneho financovania Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov je motivovaný niekoľkými faktormi.
Poslanci SaS navrhujú, aby sa zväz financoval cez dotáciu z ministerstva vnútra, pričom by sa rozšíril jeden z už existujúcich účelov poskytovania dotácie.
Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie
Poslanec Národnej rady (NR) SR Oskar Dvořák (PS) upozornil na zníženie financií v sektore zdravotníctva v budúcom roku. Zvýšenie zdravotných odvodov o jedno percento, ktoré má ľuďom zobrať 360 miliónov eur ročne, podľa neho v zdravotníctve nezostane.
Plánované úspory v zdravotníctve vo výške 232 miliónov eur môžu viesť k zhoršeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Štát by mal nakoniec dať do rezortu menej peňazí, ako pôvodne navrhoval. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) vysvetlil, že zmena bola potrebná pre tzv. limit verejných výdavkov.
Občianske združenie Domáce vzdelávanie na Slovensku (OZ DVS) upozorňuje na vážne nedostatky v návrhu novely školského zákona, ktoré zasahujú do práv rodičov na výber vzdelania detí, obmedzujú kompetencie riaditeľov škôl a zvyšujú administratívnu záťaž škôl.
V súčasnosti sa v individuálnom vzdelávaní vzdeláva okolo 1500 žiakov, čo štátu ročne šetrí minimálne 3,1 milióna eur. Škola dostáva len 10 % normatívu denného žiaka, zvyšných 90 % ostáva v štátnej pokladnici. Rodičia doma vzdelávaných detí nedostávajú od štátu žiadny finančný príspevok.
Veľké percento detí v individuálnom vzdelávaní má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby (ŠVVP). Ak má bežná ZŠ dieťa so ŠVVP v dennej dochádzke, štát jej na takého žiaka prispieva zvýšeným normatívom. Čiastka ušetrená na domškolákoch je tak podstatne vyššia ako len 3,1 milióna eur.
Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na pobyt pre schizofrenikov
Ministerstvo školstva navrhuje zrušiť možnosť dištančného skúšania domškolákov a povinnosť pre kmeňové školy vykonávať kontroly v domácnostiach všetkých domškolákov každoročne. Tieto opatrenia môžu zvýšiť výdavky štátu, ak sa rodičia rozhodnú dať deti do škôl.
Ministerstvo školstva argumentuje dôležitosťou osobného kontaktu medzi učiteľom a dieťaťom v kontexte duševného zdravia. Priznáva, že výber kmeňovej školy pre dieťa môže mať v prípade veľkej vzdialenosti od trvalého bydliska finančný vplyv na rodiča. Zároveň poukazuje na zapracovanú pripomienku v návrhu novely od OZ DVS, ktorá má tieto potenciálne negatívne vplyvy na rodičov zmierniť.
Kontroly domácností majú zabezpečiť dohľad nad kvalitou, bezpečnosťou a adekvátnosťou podmienok vzdelávania v domácom prostredí. Ak by sa zistilo, že ide o nevyhovujúci stav, môže to byť dôvod na začatie konania o zrušenie povolenia individuálneho vzdelávania.
Rezort priznáva, že ak by individuálne vzdelávaní žiaci prešli na dennú formu štúdia v škole, došlo by k nárastu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na zabezpečenie ich výchovy a vzdelávania. Podľa rezortu však nie sú k dispozícii žiadne relevantné dáta a analýzy, či a ako sa budú rozhodovať zákonní zástupcovia žiakov.
Koaličná strana Hlas-SD dôrazne žiada, aby sa dodržiavala koaličná zmluva, na základe ktorej nominuje kandidáta na guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS). Naďalej tiež trvá na tom, že jej kandidátom je doterajší guvernér Peter Kažimír. Fico v sobotu (11. 10.) na sneme Smeru-SD vyhlásil, že nevidí dôvod na opätovné zvolenie Kažimíra do funkcie.
Prečítajte si tiež: Príspevok pre zamestnancov mimo obce
Hlas-SD zdôrazňuje, že pri podpise koaličnej zmluvy partneri vedeli o ich záujme o NBS a nominácii Petra Kažimíra. Strana je „veľmi solídny partner“, ktorý vždy dodržiaval zmluvy a pri nominantoch ostatných koaličných strán nikdy nešli cestou „kádrovania“.
V roku 2005 banky pôsobiace na slovenskom trhu hypotekárneho financovania očakávali, že zákon o štátnom rozpočte zruší od 1. januára štátny príspevok na hypotéky. Banky zareagovali znížením úrokových sadzieb hypotekárnych úverov.
VÚB očakávala zníženie štátneho príspevku na 0 % p.a. už dávnejšie, takže zareagovala na začiatku decembra 2004, kedy úrokové sadzby hypotekárnych úverov znížila. Aj Tatra banka znížila ešte začiatkom decembra 2004 úrokové sadzby pre hypotekárne úvery, aby dosiahla ich vyššiu atraktivitu pre záujemcov o tento druh financovania bývania. Slovenská sporiteľňa a OTP Banka Slovensko tiež znížili úrokové sadzby hypoúverov.
Opozičné Hnutie Slovensko návrh štátneho rozpočtu na budúci rok v žiadnom prípade nepodporí. Rozpočet je podľa nich „jedna tragédia, ktorá vedie Slovensko do bankrotu a gréckou cestou“. V rozpočte sú podľa neho porazenými zamestnanci, živnostníci, dôchodcovia, nezamestnaní a aj všetky obce a mestá v krajine.
Hnutie Slovensko kritizuje vládu za zadlžovanie krajiny a poukazuje na to, že počas kríz v rokoch 2020-2022 dokázal Igor Matovič hospodáriť lepšie ako priemer EÚ.
SK8 odmieta návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, pretože „trestá zodpovedné hospodárenie krajov“. Združenie upozorňuje na rastúci tlak konsolidačných opatrení vlády a ich mimoriadne negatívny vplyv na rozpočty krajov.