ZTP a dávka v hmotnej núdzi: Nárok a možnosti pomoci

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku osôb s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP) a ich nároku na dávku v hmotnej núdzi na Slovensku. Cieľom je objasniť podmienky nároku, možnosti kompenzácií a ďalšie formy pomoci, ktoré sú dostupné pre osoby v zložitej životnej situácii.

Úvod do problematiky

Život s ťažkým zdravotným postihnutím prináša so sebou množstvo výziev, vrátane zvýšených finančných nákladov a obmedzení v pracovnom uplatnení. Slovenský systém sociálneho zabezpečenia sa snaží zmierňovať tieto dôsledky prostredníctvom rôznych peňažných príspevkov a dávok. V tomto článku sa zameriame na dávku v hmotnej núdzi, ktorá predstavuje jednu z foriem pomoci pre osoby s nízkym príjmom a obmedzenými možnosťami zabezpečenia základných životných potrieb.

Peňažné príspevky pre osoby s ŤZP

Systém poskytuje niekoľko peňažných príspevkov zameraných na kompenzáciu zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím. Tieto príspevky majú za cieľ zmierniť dopady finančnej záťaže, ktorú so sebou prináša život s ŤZP.

Príspevok na hygienu a opotrebovanie

Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia slúži na zmiernenie dôsledkov pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osoby.

Zvýšené výdavky na hygienu

Zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením hygieny sú výdavky na bežnú osobnú hygienu a hygienu domácnosti v dôsledku zdravotného postihnutia fyzickej osoby s ŤZP uvedeného v prílohe č. 4 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Prečítajte si tiež: Dopady valorizácie na poberateľov dávok

Zvýšené výdavky na opotrebovanie

Zvýšené výdavky súvisiace s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia sú výdavky spojené s obnovou a s nákupom predmetov bežnej osobnej spotreby a bytovej spotreby, ktoré sa nadmerne opotrebúvajú v dôsledku zdravotného postihnutia alebo používania technicky náročnej pomôcky uvedených v prílohe č. 5 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Kto nemá nárok na príspevok

Nárok na tento príspevok nemá osoba s ŤZP, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba s dvomi výnimkami. Prvou výnimkou je, ak sa sociálna služba poskytuje v útulku, domove na pol ceste, zariadení núdzového bývania, zariadení podporovaného bývania alebo v zariadení sociálnych služieb na určitý čas nepresahujúci 30 dní. Druhou výnimkou je, ak osoba s ŤZP spĺňa podmienky podľa prílohy č. 5 zákona č. 376/2024 Z.

Ako požiadať o príspevok

Konanie o priznanie peňažného príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti. Lehota na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je 30 dní od začatia konania.

Príspevok na osobnú asistenciu a opatrovanie

Ak v dôsledku svojej choroby potrebuje človek pomoc inej osoby s vykonávaním niektorých úkonov, môže mu byť poskytnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu, alebo osoba, ktorá sa o neho stará, môže poberať príspevok na opatrovanie. Rozdiel medzi nimi je v tom, že osobný asistent má ťažko zdravotne postihnutému pomôcť začleniť sa do života - študovať, pracovať, cestovať, navštevovať kultúrne podujatia, zatiaľ čo úlohou opatrovateľa je starať sa o hygienu a sebaobsluhu ťažko zdravotne postihnutého a vykonávať v jeho domácnosti domáce práce. Príspevok na osobnú asistenciu poberá ťažko zdravotne postihnutý, ktorý potom vypláca asistenta. Príspevok na opatrovanie poberá sám opatrovateľ. Príspevky sa odlišujú aj postavením rodinného príslušníka. Člen rodiny ťažko zdravotne postihnutého môže byť jeho osobným asistentom iba v rozsahu štyri hodiny denne, vo zvyšnom čase asistenciu vykonáva iná osoba.

Príspevok na kúpu, výcvik a úpravu pomôcky

Ak je osoba s ŤZP podľa posudku odkázaná na pomôcku, môže jej byť poskytnutý príspevok na kúpu pomôcky, príspevok na výcvik používania pomôcky a príspevok na úpravu pomôcky. Pomôckou je vec alebo zariadenie, ktoré umožňuje ťažko zdravotne postihnutému vykonávať činnosti spojené so starostlivosťou o seba alebo o svoju domácnosť, ktoré by inak nemohol vykonávať, alebo by mu išli len veľmi ťažko. Ide pritom o iné veci, ako sú zdravotnícke pomôcky preplácané zdravotnou poisťovňou. Pomôckou je napríklad aj vybavenie domácnosti (práčka, umývačka riadu, mixér), predmety na uľahčenie úkonov sebaobsluhy (držiak kľúčov, otvárač dverí) a hygieny (prenosná vaňa, suché WC).

Prečítajte si tiež: Ako požiadať o dávku v hmotnej núdzi?

Príspevok na úpravu bývania

Príspevok na úpravu bytu, príspevok na úpravu rodinného domu a príspevok na úpravu garáže slúži na to, aby sa byt, dom alebo garáž stali bezbariérovými. Aj človek s onkologickým ochorením môže byť odkázaný na takúto úpravu. Žiadateľ musí mať v byte alebo dome trvalý pobyt a ak ide o garáž, musí byť jej vlastníkom. Z príspevku sa môže zabezpečiť úprava existujúceho zariadenia bytu, domu, garáže, nie však vybudovanie nového objektu alebo zariadenia. Z príspevku je napríklad možné prestavať kúpeľňu na bezbariérovú (napríklad rozšírením dverí), ale nie vybudovať novú kúpeľňu. Príspevok sa neposkytne, ak osoba s ŤZP dokáže prekonať bariéry v týchto priestoroch za pomoci zdravotníckych pomôcok, ktoré prepláca zdravotná poisťovňa. S realizáciou úprav je možné začať až na základe právoplatného rozhodnutia úradu o priznaní peňažného príspevku. Právoplatné je také rozhodnutie, proti ktorému už nie je možné podať odvolanie, lebo uplynula 15-dňová lehota na podanie odvolania.

Dávka v hmotnej núdzi

Ak príjem osoby s ŤZP a jej rodiny nedosahuje úroveň životného minima, môže mať nárok na dávku v hmotnej núdzi.

Definícia hmotnej núdze

Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to automaticky nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože táto pomoc sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.

Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“).

Posudzovanie príjmu a členovia domácnosti

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem.

Prečítajte si tiež: Vzťah dávky v hmotnej núdzi a starobného dôchodku

Od 01.09.2025, s cieľom motivovať členov domácnosti zamestnať sa a zotrvať v zamestnaní došlo k zmenám pri posudzovaní príjmu. Zvýhodnené započítavanie príjmov podľa bodov 1-3 sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.

Výška dávky v hmotnej núdzi

Výška dávky závisí od počtu detí. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka. Sumy dávky a vyššie uvedených príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima.

Povinnosti a znižovanie dávky

Člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“. Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Pri opakovanom porušení povinností súvisiacich so sprostredkovaním vhodného zamestnania úradom sa dávka zníži za každého plnoletého člena domácnosti až na 3 kalendárne mesiace. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu. Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, za ktorého nebola splnená povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdenie o začiatku a skončení dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o začiatku alebo o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, a to od kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k nesplneniu tejto povinnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti.

Povinnosť vykonávať činnosti

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom.

Ochranný príspevok

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou. Napríklad, ak sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval.

Aktivačný príspevok

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok sa od 01.09.2025 poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.

Formy poskytovania pomoci

Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.

Dávka v nezamestnanosti

V prípade, že osoba s ŤZP stratí zamestnanie, môže mať nárok na dávku v nezamestnanosti.

Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti

Nárok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti máte, ak ste boli v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistení v nezamestnanosti (povinne ako zamestnanec alebo dobrovoľne ako dobrovoľne poistená osoba) najmenej dva roky, t. j. 730 dní, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.

Podmienka štyroch rokov platí od 1. januára 2018. Do 31.12.2017 platila podmienka troch rokov.

Za určitých podmienok môže nárok na dávku v nezamestnanosti vzniknúť aj policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak po skončení výkonu služby je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.

Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne.

Doba poberania dávky a jej výška

Podporné obdobie v nezamestnanosti (obdobie poberania dávky) je 6 mesiacov. Na poskytnutie dávky, na jej výšku a ani na obdobie poskytovania dávky nemá vplyv spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Nie je podstatné ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas alebo určitú dobu.

V prípade, ak zamestnanec pracoval počas posudzovaného obdobia súčasne u viacerých zamestnávateľov, doba poistenia za toto obdobie sa zaráta len raz. Ale zároveň platí, že pri výpočte dávky sa berú do úvahy vymeriavacie základy zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období, z ktorých bolo platené poistné v nezamestnanosti. Ak občan pred zaradením do evidencie, za rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky t. j. za posledné 2 roky mal poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanec z dvoch pomerov (pracovná zmluva a dohoda o pracovnej činnosti na pravidelný príjem), tak výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z oboch zárobkov. Limitovaná je len maximálna dávka v nezamestnanosti a to od 1. júla 2022 vo výške 1 234,30 eur pri 31-dňovom mesiaci a 1 194,50 eur pri 30-dňovom mesiaci. Nová suma maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti sa týka len nových dávok, t. j. dávok, ktoré vznikli po 1.7.2022. Tým, ktorí dávky poberali pred 1.7.2022 sa výška dávky nemení.

Časté omyly a nejasnosti

Ľudia častokrát nevedia, že pokiaľ majú príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom, z ktorých sa poistenie v nezamestnanosti neplatí, nemajú nárok na získanie dávky v nezamestnanosti. Rovnako sa stáva, že SZČO si platia povinné poistné na sociálne poistenie, ktorého súčasťou nie je platba poistného v nezamestnanosti a pri ukončení podnikania sú prekvapení, že nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že si toto poistenie neplatili. Rovnako ľudia častokrát nevedia, či majú nárok na dávku v nezamestnanosti ak pracovali na skrátený úväzok. Občania niekedy nevedia o možnosti, že vyplatenie dávky môže občan uplatniť spätne až do troch rokov od vzniku nároku na dávku. Musí byť ale splnená podmienka, že po strate zamestnania sa bol zaevidovať na úrade práce a má o tejto skutočnosti potvrdenie.

Opätovné zaradenie do evidencie

Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti.

V prípade, že budete vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas podporného obdobia, máte nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia. Upozornenie Jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia strácate nárok na poskytnutie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 105 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.

Ukončenie pracovného pomeru a nárok na dávku

Skončenie pracovného pomeru nemajú vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na dobu jej poskytovania. Hlavnou podmienkou, ktorá sa posudzuje na získanie dávky v nezamestnanosti je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní) a aby počas tohto obdobia trvalo poistenie v nezamestnanosti.

Živnosť a nárok na dávku

Na získanie nárok na dávku v nezamestnanosti platí, že nemôžete mať živnosť aktívnu. Živnosť buď zrušíte alebo stačí ak vykonávanie živnosti pozastavíte na určitú dobu. To znamená v prípade pozastavenej alebo zrušenej živnosti máte nárok na dávku v nezamestnanosti za splnenia ostatných podmienok.

Sabbatical a dávka v nezamestnanosti

Sabbatical je pracovná prestávka, ktorá trvá napríklad dva mesiace, poprípade aj celý jeden rok. Túto formu oddychu využívajú ľudia, ktorí radi pracujú ale sú unavení a vyčerpaní a potrebujú sa tzv. „zresetovať“ - potrebujú si fyzicky ale hlavne psychicky oddýchnuť a načerpať nové sily na ďalšiu prácu a rozsah klasického počtu dní dovolenky im na to nepostačuje. U nás ešte táto forma benefitu zo strany zamestnávateľa nie je veľmi rozšírená. V prípade sabbaticalu nepredpokladám, že by si zamestnanec hľadal nové pracovné miesto, nakoľko sabbatical je riešený formou súhlasu (uvoľnenia) z pracovného pomeru zamestnávateľa a po ukončení sabbaticalu sa zamestnanec zväčša vracia na svoje pracovné miesto.

Povinnosti poberateľa dávky

Vo všeobecnosti poberateľ dávky v nezamestnanosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní. V prípade nemoci, ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Do troch pracovných dní od dátumu vystavenia má povinnosť predložiť doklad o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ukončenie pracovnej neschopnosti musí preukázať osobne v pracovný deň nasledujúci po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. K vyradeniu z evidencie úradu práce dôjde ak občan odíde do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní (§36 ods. 1 písm. j) a k) Zákona 5/2004 Z.z.) s výnimkou odchodu do členského štátu Európskej únie s cieľom hľadať si zamestnanie podľa (§ 34 ods.

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad) sú orgánmi štátnej správy, ktoré vykonávajú svoju činnosť v oblasti služieb zamestnanosti pre klientov, ktorými sú - uchádzači a záujemcovia o zamestnanie, osoby v hmotnej núdzi, študenti a ich rodičia, občania ohrození stratou zamestnania, zamestnávatelia, osoby samostatne zárobkovo činné, cudzinci, občania Európskej únie a ich rodinní príslušníci, teda klientom úradu môže byť každá osoba pohybujúca sa na trhu práce v rámci Slovenskej republiky alebo sa na vstup na trh práce pripravuje. Dôležitú súčasť činnosti tvorí poskytovanie informácií zamestnávateľom o možnostiach, ktoré im ponúka zákon č. 5/2004 Z. z.

Medzi úlohy úradov patrí:

• nezaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie a o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. a) až g), o) až s) a u) a ods. g) vyraďovať uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. r)
• spolupracovať s partnerstvom pri realizácii projektov alebo programov podľa § 10 ods.
• poskytovať obci za vykazovaný mesiac najneskôr do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca údaje o uchádzačoch o zamestnanie podľa § 52 ods.
• sledovať využívanie pracovných miest, na ktoré bol poskytnutý príspevok podľa tohto zákona, vyhodnocovať uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce vo svojom územnom obvode za uplynulý kalendárny rok a predkladať ústrediu správu o tomto vyhodnotení do 31.
• informovať najmenej jedenkrát za kalendárny mesiac na účely výkonu trestu povinnej práce písomne okresný súd, v obvode ktorého má sídlo, o ponuke voľných pracovných miest u realizátorov aktivačnej činnosti podľa § 52 ods. 3 písm.
• kontrolovať dodržiavanie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa a kontrolovať plnenie povinnosti podľa § 63 ods. údajov uvedených v § 23b ods. f.
• oznamovať ústrediu údaje podľa písmena e) za vykazovaný kalendárny mesiac najneskôr do 20.

Výplata dávok

Vo všeobecnosti platí, že Sociálna poisťovňa či príslušné úrady práce sa snažia dávky vyplácať načas, avšak aj v tomto prípade platí, že môže dôjsť k omeškaniu výplaty dávky napríklad z administratívnych dôvodov. Množstvo dávok sa totiž vypláca až po podaní a schválení žiadostí, pričom lehota na ich posúdenie závisí od typu dávky. Pri niektorých dávkach je zasa podmienkou pre ich výplatu predloženie dokladov. Okrem uvedeného však môžu výplatu dávok ovplyvniť aj sviatky či víkendy. V neposlednom rade je termín výplaty dávky ovplyvnený aj spôsobom jej vyplácania. Dávky vyplácané na bankový účet prídu spravidla skôr ako tie, ktoré sú zaslané poštovou poukážkou.

Nemocenské dávky sa vyplácajú mesačne pozadu do 15. Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské dávky.

Čo robiť pri omeškaní výplaty dávky

V prípade, ak dôjde k oneskoreniu výplaty dávky či už so strany Sociálnej poisťovne alebo príslušného úradu práce, máte právo domáhať sa čo najskoršieho plnenia. V prvom rade je však potrebné riešiť všetko s chladnou hlavou a najskôr kontaktovať príslušnú inštitúciu. Treba myslieť na to, že aj pri výplate dávok môže veľmi ľahko zlyhať ľudský faktor. Ak takáto komunikácia nepomôže, máte možnosť podať sťažnosť voči postupu na príslušný úrad práce a…

Konkrétny prípad: Pomoc susedom v hmotnej núdzi

Na úvod článku nadviažeme konkrétnym prípadom, ktorý ilustruje komplexnosť situácie a potrebu orientácie v systéme sociálnej pomoci.

Popis situácie

Článok sa zaoberá otázkou pomoci susedom v hmotnej núdzi, konkrétne manželskému páru žijúcemu v ťažkých podmienkach. Žena pracuje za nízku mzdu a platí vysoký nájom, zatiaľ čo manžel je imobilný a nemá žiadny príjem. Navyše, má dlh na zdravotnej poisťovni, čo mu komplikuje prístup k zdravotnej starostlivosti.

Otázky a možnosti pomoci

Vzhľadom na popísanú situáciu je potrebné zvážiť niekoľko možností pomoci:

1. Aké dávky im prináležia? Vzhľadom na nízky príjem a zdravotný stav manžela by mali požiadať o dávku v hmotnej núdzi a príspevky s ňou spojené. Je potrebné preveriť, či manžel spĺňa podmienky pre invalidný dôchodok, aj keď nemá dostatočný počet odpracovaných rokov.
2. Môže človek nemať žiadny príjem? V modernom svete by nikto nemal zostať bez akéhokoľvek príjmu. Systém sociálneho zabezpečenia by mal zabezpečiť minimálny príjem pre každého, kto sa ocitne v ťažkej životnej situácii.
3. Kde žiadať o dávky v hmotnej núdzi? Žiadosť o dávky v hmotnej núdzi sa podáva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska.
4. Ako zabezpečiť zdravotnú starostlivosť? Je potrebné kontaktovať zdravotnú poisťovňu a hľadať možnosti splátkového kalendára alebo odpustenia dlhu. V akútnom stave má každý občan právo na neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

Ďalšie kroky

Okrem vyššie uvedeného by sa susedom dalo pomôcť aj nasledovne:

• Kontaktovať sociálneho pracovníka: Sociálny pracovník môže pomôcť s orientáciou v systéme sociálnej pomoci a s vybavovaním potrebných dokumentov.
• Osloviť charitatívne organizácie: Charitatívne organizácie môžu poskytnúť materiálnu pomoc, napríklad potraviny, oblečenie alebo hygienické potreby.
• Poskytnúť praktickú pomoc: Pomoc s nákupmi, upratovaním alebo dopravou k lekárovi môže výrazne uľahčiť život v ťažkej situácii.

Podmienky nároku na peňažné príspevky pre osoby s ŤZP

Peňažné príspevky (na rozdiel od preukazu) nemôže poberať úplne každá osoba s ŤZP, ale iba tá, ktorej príjem neprekročí hranicu určenú zákonom. Postupuje sa tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem ťažko zdravotne postihnutej osoby (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok, príspevok na opatrovanie) za predchádzajúci rok s príjmom jej manžela/manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ňou žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Príjem osoby s ŤZP sa porovná so životným minimom pre dospelého, čo je od 1.7.2025 suma 284,13 € mesačne. Peňažné príspevky nie je možné priznať ťažko zdravotne postihnutej osobe, ktorej príjem presahuje päťnásobok životného minima, t.j. 1 420,65 €. Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu a opotrebovanie šatstva, obuvi a zariadenia sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima.

#

tags: #ztp #a #davka #v #hmotnej #nudzi