Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím (ZŤP)

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o povinnostiach zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom so zdravotným postihnutím (ZŤP) na Slovensku. Cieľom je objasniť legislatívny rámec, definície, povinnosti a práva s tým spojené, a to zrozumiteľným spôsobom pre široké spektrum čitateľov - od študentov po odborníkov.

Úvod

Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím (ZŤP) sú na Slovensku upravené rozsiahlymi právnymi predpismi. Tieto predpisy vychádzajú z medzinárodného sociálneho práva, najmä z Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, a Ústavy Slovenskej republiky. Cieľom je zabezpečiť rovnaké príležitosti a zamedziť akejkoľvek diskriminácii týchto zamestnancov.

Definícia občana so zdravotným postihnutím

Pojem "občan so zdravotným postihnutím" definuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Podľa § 40 ods. 1 tohto zákona sa za občana so zdravotným postihnutím považuje občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Je dôležité rozlišovať medzi pojmami "občan s ťažkým zdravotným postihnutím" a "zdravotne ťažko postihnutý", ktoré nie sú synonymá, ako uvádza zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Posudzovanie invalidity a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

Zákon o sociálnom poistení (ZSP) v znení neskorších predpisov zmenil spôsob posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity. Posudkový lekár sociálneho poistenia určuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách. Miera poklesu sa zisťuje porovnaním schopností poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a schopností zdravej fyzickej osoby. Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti je uvedená v prílohe č. 4 ZSP, ktorá uvádza percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov.

Percento sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Dôležité je rozlišovať medzi invaliditou a ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP). Osoba, ktorá je uznaná za invalidnú, nemusí byť automaticky uznaná aj za osobu s ŤZP a naopak. O ŤZP rozhoduje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, zatiaľ čo o invalidite rozhoduje Sociálna poisťovňa, pričom sa rozhodujú podľa dvoch rôznych zákonov.

Povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom so ZŤP

Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom so ZŤP sa vzťahujú na zamestnávateľov štátneho aj súkromného sektoru. Základné povinnosti definuje § 158 a 159 Zákonníka práce (ZP). Zamestnávateľ je povinný:

• Zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach.
• Umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie a starať sa o jej zvyšovanie.
• Zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.
• Uzatvoriť so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečiť ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Vytváranie vhodných pracovných podmienok

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovné podmienky zamestnanca so ZŤP zodpovedali jeho zdravotnému stavu a možnostiam. ustanovuje základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávanízamestnanca so zdravotným postihnutím v § 158 a 159 zákona č. 311/2001 Z. z.

Zamestnávateľ je povinný zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.

Rekvalifikácia

Podľa § 159 ods. 2 ZP zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

Povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva 20 a viac zamestnancov, je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely ZP je občan uznaný za invalidného podľa ZSP.

Preukázať povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je možné len elektronicky, prostredníctvom modulu na portáli sluzbyzamestnanosti.gov.sk. Občana so zdravotným postihnutím, ktorý má zdravotné problémy, ale nemá vydané rozhodnutie alebo oznámenie Sociálnej poisťovni o invalidite, nie je možné započítať pre účel preukázania plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Ak zamestnávateľ má prepočítaný počet zamestnancov za rok, za ktorý vzniká povinnosť preukazovať zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím menej ako 20, nemá povinnosť preukazovať za daný rok plnenie povinného podielu zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím.

Možnosti plnenia povinného podielu zamestnávania

Zamestnávateľ môže plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím viacerými spôsobmi:

• Priamym zamestnávaním: Zamestnávaním občanov so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere.
• Zadávaním zákaziek: Zadávaním zákaziek chránenej dielni alebo chránenému pracovisku.
• Odoberaním tovaru alebo služieb: Odoberaním tovaru alebo služieb od občana so zdravotným postihnutím, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou.
• Kombináciou uvedených spôsobov.

Na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zamestnávateľ zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní. Pri zadávaní zákazky na prijatie služby je to 0,7 násobku celkovej ceny práce.

Odvod za neplnenie povinného podielu

Podľa zákona o službách zamestnanosti § 65 ods. 1, zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. ods. 1 písm. e), je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza.

Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule

Chránené dielne a pracoviská

Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou a sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad) prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú. Právnická osoba alebo fyzická osoba je povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Príspevky a úľavy pre zamestnávateľov zamestnávajúcich občanov so zdravotným postihnutím

Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú občanov so zdravotným postihnutím, môžu využívať rôzne príspevky a úľavy. Jedným zo zvýhodnení je príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Uvedených príspevkov sa s účinnosťou od 1. 1. poskytuje na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa o poskytnutie príspevku.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa, a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. V prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce.

Výnimky z ochrany pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Postup pri výpovedi zo strany zamestnávateľa

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. Ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť.

Postup zamestnávateľa pri oznamovaní invalidity alebo ŤZP

Zamestnanec by mal zamestnávateľa informovať o svojom zdravotnom postihnutí, ideálne písomne. K oznámeniu je vhodné priložiť kópiu rozhodnutia o invalidite alebo preukazu ŤZP.

Oznámenie o invalidite alebo ŤZP je dôležité z niekoľkých dôvodov:

• Prispôsobenie pracovných podmienok: Zamestnávateľ môže prispôsobiť pracovné podmienky zamestnancovi so ZŤP tak, aby zodpovedali jeho zdravotnému stavu a možnostiam.
• Uplatnenie nárokov: Zamestnanec so ZŤP má nárok na určité výhody a úľavy, napríklad na kratší pracovný čas, dlhšiu dovolenku alebo na príspevky na rekvalifikáciu.
• Ochrana pred výpoveďou: V prípade, ak zamestnávateľ plánuje skončiť pracovný pomer so zamestnancom so ZŤP výpoveďou, potrebuje na to súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Dôležité upozornenie

Dávame do pozornosti, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov, v zmysle ktorej: Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená.

Podpora zamestnávania občanov so ZŤP

Pri súčasnej miere nezamestnanosti majú občania so zdravotným postihnutím z dôvodu poklesu ich schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sťaženú možnosť uplatniť sa na trhu práce. Ustanovenia viacerých zákonov podporujú snahu občanov so zdravotným postihnutím zapájať sa do pracovného procesu v čo najširšej miere. Ide hlavne o zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti"). Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou, sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov. splnením povinnosti viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím.

Peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP

Pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa poskytuje fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím . Rovnako je tomu tak aj pri vyhotovovaní preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.

Druhy príspevkov

Medzi najčastejšie peňažné príspevky patria:

• Príspevok na osobnú asistenciu: Ak v dôsledku svojej choroby človek potrebuje pomoc inej osoby s vykonávaním niektorých úkonov, môže mu byť poskytnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo osoba, ktorá sa o neho stará môže poberať príspevok na opatrovanie. Príspevok na osobnú asistenciu poberá osoba s ŤZP, ktorá potom vypláca z tohto príspevku odmenu asistentovi na základe uzatvorenej zmluvy o výkone osobnej asistencie.
• Príspevok na opatrovanie: Príspevok na opatrovanie poberá opatrovateľ. Opatrovateľom naopak môže byť iba rodinný príslušník osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo osoba, ktorá s ním býva v jednej domácnosti.
• Príspevok na kúpu motorového vozidla: Človek odkázaný na individuálnu prepravu môže požiadať o príspevok na kúpu motorového vozidla, príspevok na úpravu motorového vozidla, príspevok na prepravu alebo o príspevok na pohonné hmoty (príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla).
• Príspevok na úpravu bytu, rodinného domu, garáže: Príspevok na úpravu bytu, príspevok na úpravu rodinného domu a príspevok na úpravu garáže slúži na to, aby sa byt, dom alebo garáž stali bezbariérovými.

Podmienky pre priznanie príspevkov

Peňažné príspevky môže poberať osoba s ŤZP, ktorá je na takúto pomoc odkázaná. Odkázanosť posudzuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v posudku, ktorý vypracúva po podaní žiadosti o niektorý z príspevkov.

Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu a opotrebovanie šatstva, obuvi a zariadenia sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima.

Zmeny v legislatíve v roku 2022

Dňa 1. 4. 2022 nadobudol účinnosť zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorým sa upravuje postup podľa § 66 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru zamestnanca so zdravotným postihnutím výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Novou právnou úpravou nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. Zákonom o službách zamestnanosti sa zároveň s účinnosťou od 1. apríla 2022 skracuje lehota úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na vybavenie takejto žiadosti z doterajších 30 dní na sedem pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti. Ak úrad práce v stanovenej lehote rozhodnutie nevydá, zo zákona sa bude predpokladať, že bolo vydané súhlasné rozhodnutie. Za deň doručenia takéhoto rozhodnutia sa bude považovať tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti.

Evidencia zamestnancov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ je v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti") pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný (§ 63 ods. viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti. Zamestnávateľ je povinný poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c).

Povinnosti zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni

Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom, je povinný plniť oznamovaciu povinnosť za svojich zamestnancov v zmysle § 24 ods.1 písmeno c) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. To znamená, že je povinný elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného najneskôr do ôsmich pracovných dní, spôsobom určeným úradom. Výnimkou je zmena platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m), a s), ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Ak zdravotnej poisťovni poskytuje údaj o zmene platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m) a s) úrad podľa § 29b ods. 6 zákona o zdravotnom poistení alebo iný subjekt verejnej správy, povinnosť platiteľa poistného oznamovať túto zmenu zdravotnej poisťovni nevzniká. To znamená, že zamestnávateľ nemusí oznamovať napríklad poberanie rodičovského príspevku, ošetrovného, materského, nemocenského vyplácaného Sociálnou poisťovňou, alebo nemocenského vyplácaného Útvarom sociálneho zabezpečenia, ak tieto údaje oznamujú priamo príslušné inštitúcie. Na oznámenie zmien zamestnávateľa z titulu zamestnávania fyzickej osoby na základe dohody o vykonaní práce, resp. dohody o pracovnej činnosti sa zaviedol osobitný kód 2D.

Pokiaľ zamestnávateľa zamestnáva aspoň jedného poistenca VšZP, má povinnosť do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru registrovať sa ako platiteľ poistného. Zamestnávateľ si plní oznamovaciu povinnosť aj za osoby na PN, OČR, na materskej dovolenke. Zamestnávateľ je vždy povinný oznámiť začiatok a koniec poberania náhrady príjmu vyplácaného svojim zamestnancom. Mesačný výkaz (dávka 514) zasiela každý mesiac, ak má aspoň jedného zamestnanca poisteného vo VšZP.

Registračné povinnosti pri zamestnávaní prvého zamestnanca

Najviac povinností má zamestnávateľ v období samotného zamestnávania, niektoré pribúdajú s rastúcim počtom zamestnancov, no viacero, najmä registračných povinností čaká zamestnávateľa pri prijatí prvého zamestnanca. Za neplnenie povinností zamestnávateľovi hrozia pokuty, ktoré sú spravidla upravené intervalom alebo majú stanovený horný strop. V niektorých prípadoch sa môže kontrolný orgán rozhodnúť, či pokutu zamestnávateľovi dá alebo nie, v iných prípadoch je pokuta stanovená povinne zákonom. V sociálnom poistení je zavedený princíp druhej šance, čo znamená, že pokuta sa neuloží, ak si zamestnávateľ splní povinnosť v dodatočnej 7-dňovej lehote. Na tieto dokumenty je potrebné dať si obzvlášť pozor, nakoľko nedostatky pri ich náležitostiach patria medzi časté chyby identifikované inšpektorátmi práce.

Sociálna poisťovňa

Registračné povinnosti je potrebné začať v Sociálnej poisťovni. Zamestnávateľ sa musí prihlásiť do registra zamestnávateľov, a to najneskôr deň vopred pred zamestnaním prvého zamestnanca. Formulár Registračný list zamestnávateľa je možné podať v papierovej podobe v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, prípadne elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy. Keďže so Sociálnou poisťovňou sa musí komunikovať elektronicky, potrebné je vybaviť si tiež prístup k e-Službám Sociálnej poisťovne. Podpisovať budete dohodu o používaní elektronických služieb. Následne zamestnávateľ prihlasuje do Sociálnej poisťovne zamestnanca. Termín na podanie registračného listu zamestnanca je pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu, najneskôr deň pred začatím výkonu jeho činnosti. Elektronicky sa budú následne podávať aj mesačné výkazy do Sociálnej poisťovne, v ktorých zamestnávateľ uvedie výpočet sociálnych odvodov za svojich zamestnancov.

Zdravotná poisťovňa

Ďalšie povinnosti vznikajú zamestnávateľovi voči tej zdravotnej poisťovni, v ktorej je nový zamestnanec poistencom. Zamestnávateľ sa totiž stáva jeho platiteľom poistného na zdravotné poistenie, čo musí oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni. Aj v zdravotnom poistení platí, že zamestnávateľ musí so zdravotnou poisťovňou komunikovať výlučne elektronicky, a to už od prvého podania. Každá zo zdravotných poisťovní má zavedený svoj postup na vybavenie a aktiváciu elektronických služieb, prostredníctvom ktorých je potrebné s ňou komunikovať. Dajte si pozor na úpravu sadzieb zdravotných odvodov, ktoré postupne prinášajú konsolidačné opatrenia.

Daňový úrad

Nový zamestnávateľ sa stáva platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti. Ak je však už registrovaný pre daň z príjmov právnickej osoby (teda má pridelené DIČ), nemusí sa pre platenie dane zo závislej činnosti registrovať, ani túto skutočnosť daňovému úradu oznamovať. Počas zamestnávania totiž čakajú zamestnávateľa povinnosti voči daňovému úradu, akými sú podávanie mesačných prehľadov o zrazených preddavkoch na daň či ročného hlásenia o vyúčtovaní dane.

Minimálna mzda a cena práce

Netreba zabúdať na to, že zamestnávateľ musí poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy, resp. minimálnej mzdy prislúchajúcej pre konkrétny stupeň náročnosti práce. Zamestnávateľa však v tomto smere zaujíma najviac ukazovateľ ceny práce, teda celkových nákladov, ktoré bude platiť za svojho zamestnanca. Pre výpočet ceny práce je potrebné okrem hrubej mzdy pripočítať aj odvody platené zamestnávateľom, ktoré sú štandardne vo výške 36,2 % z hrubej mzdy.

Dovolenka a stravovanie

Zamestnancovi musí zamestnávateľ poskytovať dovolenku, takže s nákladom, kedy zamestnanec dostáva mzdu, ale prácu nevykonáva, treba rátať tiež. Základná výmera dovolenky sú minimálne 4 týždne. Povinnosťou zamestnávateľa je aj poskytovanie príspevku na stravovanie. Sumy povinných príspevkov sa kvôli inflácii pomerne často menia, preto si dajte pozor, aby ste vyplácali zamestnancom vždy aktuálnu (aspoň minimálnu) sumu.

Rekreačný príspevok a príspevok na športovú činnosť dieťaťa

Poskytovať rekreačný príspevok musia len tie firmy, ktoré majú aspoň 50 zamestnancov, takže menších zamestnávateľov sa netýkajú. Od roku 2025 majú takíto zamestnávatelia aj novú povinnosť, ktorou je poskytovanie príspevku na športovú činnosť dieťaťa.

BOZP a iné povinnosti

Medzi ďalšie povinnosti zamestnávateľa patria tie, ktoré súvisia s ochranou a bezpečnosťou zdravia pri práci (BOZP), s ochranou pred požiarmi či v súvislosti s pracovnou zdravotnou službou. Problematika zamestnávania je veľmi široká a zákony, ktoré ju upravujú, majú spolu vyše 1 700 strán.

tags: #ztp #kedy #nahlasit #zamestnavatelovi