
V živote nastávajú situácie, kedy sa rodičia ocitnú v pozícii, že nemôžu alebo nechcú ďalej spoločne zabezpečovať starostlivosť o svoje dieťa. Jednou z možností, ako túto situáciu riešiť, je zverenie dieťaťa do opatery jedného z rodičov. Tento článok sa zameriava na zverenie dieťaťa do opatery otca, podmienky, ktoré je potrebné splniť, a vzory dokumentov, ktoré sa v takýchto prípadoch používajú.
Slovenská legislatíva, konkrétne zákon o rodine, upravuje rodičovskú dohodu. Zákonodarca je presvedčený, že dohoda, ktorú si rodičia vytvoria sami a ktorá odráža skutočné záujmy a potreby dieťaťa aj rodičov, je efektívnejšia ako autoritatívne rozhodnutie súdu. Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti s druhým rodičom.
Rodičia, ktorí spolu nežijú, môžu uzavrieť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu. "Nežiť spolu" neznamená automaticky "nebývať spolu". Pod týmto výrazom sa rozumie úroveň a kvalita vzájomného vzťahu medzi rodičmi. Rodičia "nebudú spolu žiť" vtedy, ak medzi nimi existujú vážne nezhody, nevytvárajú bezpečné prostredie, nepodieľajú sa na úhrade spoločných nákladov, neorganizujú spoločný čas alebo nezabezpečujú spoločné potreby.
Rodičovskú dohodu môžu uzavrieť rodičia dieťaťa, ak:
Hoci zákon nepredpisuje povinnú písomnú formu rodičovskej dohody, v praxi je písomná forma bežná a žiadúca. Vytvorená a podpísaná dohoda rodičov je platná. Rodičia si môžu nechať dohodu schváliť súdom, čím sa stáva vykonateľnou a vynútiteľnou súdnou cestou.
Prečítajte si tiež: Príspevok na pestúnsku starostlivosť
Pri formulovaní obsahu jednotlivých ustanovení dohôd majú rodičia dostatočnú voľnosť na to, aby sa dohodli na výkone svojich rodičovských práv a povinností k deťom, o úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti podľa ich špecifických podmienok. Ak rodičia plánujú nechať si svoju dohodu schváliť súdom, mali by myslieť na to, čo všetko súd posudzuje.
Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Existuje niekoľko foriem starostlivosti o dieťa, ktoré súd môže určiť:
Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov znamená, že sa rodič o dieťa osobne stará, tomuto rodičovi je dieťa natrvalo zverené a bývajú spolu. Druhý rodič môže dieťa navštevovať, stýkať sa s ním. Ak sa styk rodiča s dieťaťom neupravuje, znamená to, že prebieha na základe ústnej dohody medzi rodičmi alebo nie je vôbec obmedzený.
Úprava styku rodiča s dieťaťom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, je nevyhnutná v prípade, že sa rodičia nevedia dohodnúť na tom, kedy a na ako dlho k styku rodiča s dieťaťom dôjde. Úprava styku by mala pokrývať bežné dni pracovného týždňa, dni počas sviatkov a prázdnin, často sa upravuje aj styk počas dní narodenín dieťaťa, poprípade aj ostatných členov rodiny. V prípade, že rodičia rátajú aj s tým, pobyt dieťaťa bude u rodiča, ktorému nie je zverené do osobne starostlivosti viacdňový, poprípade môžu ísť na spoločné viacdňové výlety, môžu sa dohodnúť, že rodič dieťa riadne zbalí.
Prečítajte si tiež: Podmienky náhradnej starostlivosti
Striedavá osobná starostlivosť rodičov o dieťa spočíva v osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, pri ktorej sa rodičia striedajú vo vopred určených časových intervaloch striedania. Intervaly striedania môžu byť s rovnomerne alebo nerovnomerný rozložením času. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždňový interval, príp. dvojtýždňový. Nie je vhodné ak sú intervaly príliš dlhé, pretože dieťa tak stráca kontakt s rodičom, u ktorého nie je. Pri školopovinných deťoch je vhodný spomínaný týždenný/dvojtýždenný cyklus striedania. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, príp. nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami.
Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorí rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi, t .j. stavu, ako keď rodičia dieťaťa vykonávajú rodičovské práva a povinnosti ako manželia prípadne nezosobášení partneri spoločne s minimálnym zásahom zo strany štátu a je vhodná najmä pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá a teda túto formu starostlivosti umožňuje.
Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy spoločnej osobnej starostlivosti je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou. Súčasne je vždy kritériom najlepší záujem dieťaťa teda zverením dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti musí byť naplnená podmienka najlepšieho záujmu dieťaťa a zároveň musia tým byť zaistené jeho potreby.
K úprave styku dieťaťa s blízkymi osobami dochádza v prípadoch, kedy je to potrebné v záujme dieťaťa (dieťa má s blízkou osobou vybudovaný vzťah a jeho prerušenie by malo na dieťa negatívny dopad) a vtedy, ak to vyžadujú pomery v rodine. K úprave styku dieťaťa s blízkymi osobami dochádza na základe návrhu, ktorý na príslušný súd podávajú priamo dotknuté blízke osoby.
Blízkou osobou sa rozumie osoba podľa ustanovenia § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, teda „Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“
Prečítajte si tiež: Sprievodca: Rodičovský príspevok pre otcov
Prípad, kedy dieťa zastupuje iba jeden z rodičov, nastane, ak bol druhý rodič pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená. V praxi v bežných veciach dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy, sledujúc najlepší záujem dieťaťa. V podstatných veciach dieťaťa rozhodujú rodičia vždy spoločne. V prípade ak sa rodičia nedokážu dohodnúť o podstatnej veci dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
K výživnému môžu rodičia zaujať dva základné postoje:
Pri financovaní potrieb dieťaťa je veľmi užitočné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky vznikajú počas starostlivosti jedného z rodičov a tento rodič ich uhrádza podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Sú to najčastejšie výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, šk. potreby a pod. Spoločné výdavky vznikajú bez ohľadu nato, u ktorého rodiča dieťa je a rodičia by ich mali uhrádzať spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcom vyhodnotení dôvodnosti a výšky takéhoto výdavku. Týmito výdavkami sú školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod.
Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritéria dané Zákonom o rodine: odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, osobná starostlivosť rodiča o dieťa, starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú, najlepší záujem dieťaťa. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima.
Najmä pri zverení dieťaťa do osobnej alebo striedavej osobnej starostlivosti rodičia nesmú zabúdať na právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati toho rodiča, ktorému maloleté dieťa nie je zverené alebo sa u neho nenachádza.
Základným princípom je, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti voči dieťaťu. Právo otca na dieťa je rovnocenné právu matky na dieťa. Po prijatí striedavej starostlivosti do právneho poriadku sa postavenie otcov zlepšilo. Často sa však otcovia vzdajú skôr, ako začnú o dieťa bojovať.
Ak otec zvažuje možnosť zverenia dieťaťa do svojej opatery, mal by postupovať nasledovne:
Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti berie do úvahy predovšetkým najlepší záujem dieťaťa. Medzi dôležité faktory patrí:
Striedavá osobná starostlivosť je forma starostlivosti, pri ktorej sa obaja rodičia podieľajú na výchove a starostlivosti o dieťa v približne rovnakom rozsahu. Táto forma starostlivosti je upravená Zákonom o rodine č. 36/2005 Z. z. a môže byť nariadená súdom, ak sú splnené určité podmienky.
Návrh na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti má presne stanovenú štruktúru a obsahuje nasledovné časti:
Žiadosť o zverenie dieťaťa do opatery je oficiálny dokument, ktorým rodič alebo iná oprávnená osoba žiada súd o zverenie starostlivosti o dieťa. Tento proces je často súčasťou rodinnoprávnych sporov, rozvodových konaní alebo riešenia situácií, keď rodičia nie sú schopní zabezpečiť starostlivosť o dieťa spoločne. Zverenie dieťaťa do opatery je upravené Zákonom o rodine (zákon č. 36/2005 Z.
Žiadosť o zverenie dieťaťa do opatery by mala obsahovať nasledujúce informácie:
Ak chcete podať žiadosť o výživné na dieťa, potrebujete podať na súd "Návrh na určenie výživného na maloleté dieťa", ak ešte výživné nebolo určené, alebo "Návrh na zmenu výživného", ak už je výživné určené, ale chcete ho zvýšiť alebo upraviť.
Návrh na súd na zverenie detí do Vašej osobnej starostlivosti môžete podať na súd aj sama. Pokiaľ si viete návrh sama napísať a budete vedieť súdu predostrieť Váš návrh, v tom prípade advokáta nepotrebujete. Návrh podávate na súde, v mieste kde sa nachádza trvalý pobyt Vašich detí. Návrh musí obsahovať základné náležitosti, t.j. kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísaný a môže byť aj datovaný. Konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom nie je spoplatnené. K návrhu je potrebné priložiť rodné listy detí. V návrhu uvediete komu navrhujete, aby boli deti zverené do starostlivosti, kto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a kto bude platiť výživné a v akej výške. Náklady na maloleté deti, ako aj Vaše náklady a Vaše príjmy je potrebné zdokladovať a priložiť k návrhu. Súd po podaní návrhu priberie do konania kolízneho opatrovníka, ktorý zistí pomery vo Vašej rodine a tiež sa vyjadrí k Vášmu návrhu, ako aj k výške výživného. Návrh súd zašle aj otcovi maloletých detí na vyjadrenie sa. Až následne súd vytýči pojednávanie. K rozhodnutiu zväčša dochádza už na prvom pojednávaní, pokiaľ sa pojednávania zúčastnia obaja rodičia.