
Obce na Slovensku hospodária so svojím majetkom, ktorý je definovaný v § 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. (ďalej len „zákon o majetku obcí“), buď priamo, alebo prostredníctvom správcu majetku obce (§ 6 ods. 1 zákona o majetku obcí). Tento článok sa zaoberá podmienkami a aspektmi zverenia majetku obce do správy.
Správcom majetku obce môžu byť len rozpočtové organizácie obce (napríklad školy) alebo príspevkové organizácie obce. Správcom majetku obce je podľa § 6 zákona o majetku obcí rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená obcou podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. O zriadení rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie vydá obec zriaďovaciu listinu, ktorá obsahuje vymedzenie predmetu činnosti a vecné a finančné vymedzenie majetku, ktorý jej obec zverila do správy.
Právnické osoby, ktoré nie sú zriadené obcou ako rozpočtové alebo príspevkové organizácie, nemôžu byť správcom majetku obce podľa § 6 zákona o majetku obcí, ani keď sú založené obcou.
Správca majetku obce nie je samostatným subjektom vlastníckeho práva a nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Z majetkovoprávneho hľadiska je správca len právnická osoba, ktorá spravuje majetok obce. Vlastníctvom obce je aj majetok, ktorý rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia obce nadobudla vlastnou činnosťou.
Správca majetku obce ako právnická osoba má právnu subjektivitu, preto môže samostatne vykonávať právne úkony pri správe majetku obce. Pri týchto úkonoch však správca vždy koná v mene obce ako vlastníka majetku. Pri správe majetku obce správca koná v rozsahu práv a povinností podľa zákona o majetku obcí a zásad hospodárenia s majetkom obce.
Prečítajte si tiež: Príspevok na pestúnsku starostlivosť
Zákon o majetku obcí nevylučuje, aby obec uzavrela s obchodnou spoločnosťou osobitnú zmluvu o poskytovaní služieb na zabezpečenie starostlivosti o svoj majetok podľa Obchodného zákonníka, príp. Občianskeho zákonníka. V tomto prípade však obchodná spoločnosť nemá postavenie správcu podľa zákona o majetku obcí, ale ide o obchodno-právny vzťah medzi dvomi subjektmi vlastníckeho práva.
Do 1.7.2009 mohla obec podľa § 6 ods. 3 zákona o majetku obcí v znení platnom do 1.7.2009 uzavrieť s obchodnou spoločnosťou zmluvu o výkone správy svojho majetku, v ktorej zmluvné strany upravili svoje práva a povinnosti. Tento zmluvný vzťah mal iný obsah než správa majetku obce rozpočtovými a príspevkovými organizáciami. Obec mohla využiť tento zmluvný vzťah na zabezpečenie určitých odborných činností spojených s prevádzkou majetku obce prostredníctvom subjektov, ktoré majú na výkon takýchto činností oprávnenie. Obchodné spoločnosti, ako subjekty súkromného práva, sú samostatnými subjektmi vlastníckeho práva, ktoré na základe zmluvy o výkone správy majetku obce vykonávali správu cudzieho majetku. V danom prípade ide o obchodno-právny vzťah medzi dvomi subjektmi vlastníckeho práva, preto jeho úprava v zákone o majetku obcí nebola opodstatnená.
Preto zákon o majetku obcí v znení platnom od 1.7.2009 už osobitne neupravuje inštitút zmluvy o výkone správy svojho majetku s obchodnou spoločnosťou. Znenie zákona o majetku obcí však nevylučuje, aby obec uzavrela s obchodnou spoločnosťou osobitnú zmluvu o poskytovaní služieb podľa Obchodného zákonníka, prípadne Občianskeho zákonníka. Na základe takéhoto zmluvného vzťahu môže obchodná spoločnosť poskytovať obci len služby súvisiace so starostlivosťou o majetok obce, nie je však oprávnená majetok obce užívať na svoje účely a nakladať s ním. Existujúce právne vzťahy medzi obcou a obchodnou spoločnosťou založené zmluvou o výkone správy na základe právnej úpravy platnej do 1.7.2009 platia aj naďalej.
Zásady hospodárenia s majetkom obce určuje podľa zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov obecné zastupiteľstvo. Ustanovenie § 9 zákona o majetku obcí upravuje obsah zásad hospodárenia s majetkom obce len rámcovo a dáva priestor obecným zastupiteľstvám upraviť ich podľa špecifických podmienok obce. Obsahom zásad hospodárenia je najmä podrobnejší postup pri nakladaní s majetkom obce, pôsobnosť orgánov obce pri nakladaní s majetkom obce, práva a povinnosti správcov pri správe majetku obce, prípadne podmienky odňatia správy majetku obce.
Zásady hospodárenia s majetkom obcí môžu tiež upravovať spôsob výkonu práv vyplývajúcich z vlastníctva cenných papierov a majetkových podielov v právnických osobách založených obcou alebo v právnických osobách, v ktorých má obec postavenie ovládajúcej osoby alebo rozhodujúci vplyv. Preto je potrebné upraviť, akým spôsobom môže zástupca obce postupovať v orgánoch týchto právnických osôb. Obchodné spoločnosti založené obcou, alebo v ktorých má obec majetkový podiel, sú subjekty s vlastnou právnou subjektivitou, preto o ich činnosti rozhodujú len orgány týchto spoločností. Riadenie týchto obchodných spoločností môže obec ovplyvňovať len prostredníctvom svojich zástupcov v orgánoch obchodných spoločností. Z pohľadu transparentnosti a efektívnosti nakladania s majetkom týchto spoločností by títo zástupcovia mali klásť dôraz na verejnú informovanosť o nakladaní s majetkom takýchto právnických osôb, resp. na vytvorenie konkurenčného a transparentného prostredia pri nakladaní s týmto majetkom.
Prečítajte si tiež: Podmienky náhradnej starostlivosti
Schvaľovaciu pôsobnosť obecného zastupiteľstva pri nakladaní s majetkom obce upravuje § 9 ods. 2 zákona o majetku obcí. V taxatívne uvedených prípadoch rozhoduje o nakladaní s majetkom obce obecné zastupiteľstvo, preto jeho pôsobnosť nemôže byť prenesená na starostu (primátora) ani v zásadách hospodárenia. Ide napr. o rozhodovanie o spôsobe prevodu nehnuteľného majetku obce, schvaľovanie podmienok obchodnej verejnej súťaže alebo prevody vlastníctva nehnuteľného majetku obce priamym predajom. Obecné zastupiteľstvo zo zákona rozhoduje aj o prevode majetku obce alebo jeho prenechaní do nájmu z dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa § 9a ods. 8 písm. e) a ods. 9 písm. c) zákona o majetku obcí.
Podľa § 9a ods. 9 zákona o majetku obcí je obec povinná primerane použiť pravidlá predaja majetku obce vytvorením súťažného prostredia aj pri prenechávaní majetku obce do nájmu. Citované ustanovenie zároveň predpokladá aj výnimky z týchto trhových zásad. Jednou z týchto výnimiek je aj § 9a ods. 9 písm. b) zákona o majetku obcí, ktoré umožňuje počas najviac desiatich dní v kalendárnom mesiaci prenechať majetok obce do nájmu konkrétnemu nájomcovi aj bez vytvorenia súťažných podmienok. Ide o riešenie výnimočnej situácie krátkodobého nájmu majetku obce.
Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Podľa komentárov k tomuto ustanoveniu ide o výkladové pravidlá na počítanie hmotnoprávnych lehôt obsiahnutých najmä v Občianskom zákonníku, ale aj v ostatných občianskoprávnych predpisoch patriacich do systému súkromného práva. Ide predovšetkým o premlčacie lehoty, prekluzívne lehoty a lehoty určené na vydržanie. Podľa týchto komentárov toto ustanovenie ráta len s lehotami určenými podľa dní. Súčasne pripúšťajú, že v súkromnom práve sa vyskytujú aj lehoty, ktorých začiatok treba sledovať podľa hodín. Lehota určená podľa dní teda začína plynúť od 00.00 hodiny nasledujúceho dňa a končí sa o polnoci (o 24. 00 hodine) posledného dňa. Ustanovenie § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri rátaní hmotnoprávnych lehôt vychádza z celých dní, a nie z dní delených na hodiny, minúty alebo sekundy. V opačnom prípade by citované ustanovenie upravovalo počítanie lehôt aj na menšie časové úseky tak, ako ich upravujú osobitné právne predpisy. Analogicky je potrebné vychádzať aj z počítania lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov, ktoré podľa § 122 ods. Z týchto dôvodov nie je možné časový rámec ustanovený v § 9a ods. 9 písm. b) zákona o majetku obcí, vyjadrený v dňoch, prepočítať na hodiny, teda namiesto 10 dní na 240 hodín v kalendárnom mesiaci. Nie je podstatné, koľko hodín v konkrétnom dni (konkretizovanom dátumom alebo pomenovaním) nájom majetku obce trvá.
Účelom § 2d zákona o majetku obcí bolo usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom zastavaným stavbami, ktoré prešli do vlastníctva obcí podľa zákona o majetku obcí. Ustanovenie § 2d ods. 1 a 4 zákona o majetku obcí sa vzťahuje len na pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky, zastavané stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do jej vlastníctva podľa § 2 až 2c zákona. Ak stavba neprešla z majetku štátu do vlastníctva obce podľa § 2 až 2c zákona o majetku obcí, pretože nespĺňala zákonné podmienky na prechod vlastníctva, nie je možné na prechod pozemkov pod týmito stavbami z majetku štátu do vlastníctva obce aplikovať § 2d ods. 2. Ustanovenie § 2d zákona o majetku obcí upravuje prechod zastavaných pozemkov vrátane priľahlej plochy. Priľahlou plochou podľa zákona o majetku obcí je len taký pozemok, ktorý svojou polohou a využitím je priamo určený na výkon vlastníckych práv ku konkrétnej stavbe, teda stavba aj pozemok musia spolu tvoriť jeden funkčný celok. Ako priľahlú plochu nemožno chápať akýkoľvek pozemok susediaci so stavbou.
Ak zákon o majetku obcí alebo osobitný predpis neustanovuje inak, podľa § 9a ods. 9 zákona o majetku obcí je obec povinná ustanovenia odsekov 1 až 3 a 5 až 7 primerane použiť aj pri prenechávaní majetku obce do nájmu, a to najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci. Z uvedeného vyplýva, že na prenechanie majetku obce do nájmu sa vzťahuje primerane aj ustanovenie § 9a ods. 6 písm. Postup prenechávania majetku obce do užívania by mali upravovať zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré schváli obecné zastupiteľstvo a ktoré nesmú byť v rozpore so zákonom o majetku obcí. Zákonom je upravená len schvaľovacia pôsobnosť obecného zastupiteľstva v súvislosti s nájmom majetku obce podľa § 9a ods. 9 písm. c) zákona o majetku obcí, t. j.
Prečítajte si tiež: Sprievodca: Rodičovský príspevok pre otcov
Ak zákon o majetku obcí neustanovuje inak, musia sa prevody vlastníctva majetku obcí vykonať podľa § 9a ods. 1 zákona o majetku obcí na základe obchodnej verejnej súťaže, dobrovoľnou dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. Ustanovenie § 9a ods. 1 písm. c) zákona o majetku obcí umožňuje obciam realizovať prevod majetku obce priamym predajom v prípadoch, v ktorých to bude obec považovať za opodstatnené. Pri prevode majetku obce priamym predajom zákon o majetku obcí neukladá obciam povinnosť vyhlasovať súťažné podmienky a ani neustanovuje kritériá na výber kupujúceho. Z uvedených dôvodov zákon o majetku obcí limituje prevody majetku obce touto formou len na prevod majetku, ktorého všeobecná hodnota stanovená znaleckým posudkom nie je vyššia ako 40 000 eur, pričom kúpna cena nemôže byť nižšia, než stanoví znalecký posudok. Z priameho predaja majetku obce sú vylúčené fyzické osoby a právnické osoby taxatívne vymedzené v § 9a ods. Cieľ priameho predaja v podstate vylučuje formu elektronickej aukcie pri prevode vlastníctva obce. Elektronická aukcia je súťaž s vopred stanovenými pravidlami výberu kupujúceho, v ktorom sa využíva elektronické zariadenie na predkladanie cenových ponúk.
Pri prenechávaní majetku obce do nájmu je obec povinná primerane uplatniť postup podľa § 9a ods. 1 až 3 a 5 až 7 zákona o majetku obcí. Obec môže realizovať formou elektronickej aukcie časť obchodnej verejnej súťaže, ak to upraví v podmienkach obchodnej verejnej súťaže. Zákon o majetku obcí pri prevode majetku obce na základe obchodnej verejnej súťaže v § 9a ods. Ustanovenie § 285 ods. 2 Obchodného zákonníka umožňuje meniť alebo dopĺňať predložený návrh na uzavretie zmluvy v prípadoch určených v podmienkach obchodnej verejnej súťaže, čo umožňuje vyhlasovateľovi uskutočniť obchodnú verejnú súťaž aj vo viacerých etapách. Vyhlasovateľ môže realizovať napr. druhé kolo súťaže tak, že vyzve určitý počet najlepšie umiestnených navrhovateľov, aby doplnili svoje návrhy.
Správa majetku obce vzniká tromi spôsobmi (§ 6a ods. zverením majetku do správy správcu alebo mestskej časti - ide o de facto prvotné zverenie správy majetku obce, a to z obce na správcu.