
Neplatnosť právneho úkonu je závažná skutočnosť, ktorá môže mať rozsiahle dôsledky pre všetky zúčastnené strany. V slovenskom právnom poriadku existujú rôzne dôvody neplatnosti právnych úkonov, a to ako absolútnej, tak aj relatívnej. Tento článok sa zameriava na problematiku neplatnosti právnych úkonov, možnosti jej napadnutia a s tým súvisiace právne aspekty.
Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Aby bol právny úkon platný, musí spĺňať určité náležitosti stanovené zákonom. Ak tieto náležitosti nie sú splnené, právny úkon je neplatný.
Občiansky zákonník rozlišuje medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou právnych úkonov.
Absolútne neplatný právny úkon nemá od začiatku žiadne právne následky a hľadí sa naň, akoby nikdy neexistoval. Dôvody absolútnej neplatnosti sú závažné a dotýkajú sa základných princípov právneho poriadku. Medzi najčastejšie dôvody absolútnej neplatnosti patria:
Verejnoprávna inštitúcia sa môže domáhať určenia neplatnosti právnej skutočnosti procesne postupujúc podľa § 137 písm. d) CSP (tu s odkazom na § 16 zákona č. 176/2004 Z.z.), a teda platnosť úkonu rozporovať aj v čase pred zavkladovaním do katastra nehnuteľností, alebo žiadať určenie vlastníckeho práva postupom podľa § 137 písm. c) CSP, po vykonaní vkladu do katastra nehnuteľností.
Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky
Relatívna neplatnosť právneho úkonu nastáva vtedy, ak je právny úkon síce platný, ale postihnutý vadou, ktorá umožňuje dotknutej osobe dovolať sa jeho neplatnosti. Medzi najčastejšie dôvody relatívnej neplatnosti patria:
Relatívnu neplatnosť sa môže dovolať len osoba, ktorej sa právny úkon týka. Právny úkon je platný, pokiaľ sa ten, koho sa týka, nedovolá jeho neplatnosti. Dovolať sa relatívnej neplatnosti je možné oznámením druhému účastníkovi právneho úkonu alebo prostredníctvom súdneho konania. Pri relatívnej neplatnosti platí premlčacia doba. Ak sa osoba dovoláva relatívnej neplatnosti po troch rokoch, druhý účastník právneho úkonu môže použiť námietku premlčania. Súd prihliada na relatívnu neplatnosť len na žiadosť dotknutej osoby.
Ak existuje podozrenie, že právny úkon je neplatný, je možné túto skutočnosť napadnúť. Možnosti napadnutia sa líšia v závislosti od toho, či ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť.
Absolútnu neplatnosť môže namietať ktokoľvek, kto má na tom právny záujem. Súd na ňu prihliada ex offo, teda z úradnej povinnosti. To znamená, že ak súd zistí, že právny úkon je absolútne neplatný, musí na túto skutočnosť prihliadnuť, aj keď to žiadna zo strán nenamieta.
Verejnoprávna inštitúcia (rovnako ako akýkoľvek iný právny subjekt), nie je časom limitovaná v uplatňovaní práva pre prípady absolútnej neplatnosti úkonov, ktoré dali základ prevodom vlastníckeho práva.
Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského
Relatívnu neplatnosť môže namietať len osoba, ktorej sa právny úkon týka. Táto osoba sa musí neplatnosti dovolať, inak sa na ňu neprihliada. Dovolať sa relatívnej neplatnosti je možné oznámením druhému účastníkovi právneho úkonu alebo prostredníctvom súdneho konania.
Ak sa osoba domnieva, že právny úkon je neplatný, môže podať na súd žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. V žalobe je potrebné uviesť dôvody, pre ktoré sa osoba domnieva, že právny úkon je neplatný, a predložiť o tom dôkazy.
V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občiansky zákonník (§ 40a).
Osobitným prípadom je neplatnosť darovacej zmluvy. Darovacia zmluva je upravená v § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.
Neplatnosť darovacej zmluvy sa posudzuje s ohľadom na jej náležitosti, ako právneho úkonu. Ako každá iná zmluva, aj darovacia zmluva je právny úkon, ktorý na to, aby bol platný, musí mať určité náležitosti (spĺňať zákonom stanovené podmienky). Každý právny úkon musí byť podľa § 37 a § 38 Občianskeho zákonníka urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Zároveň ho musí urobiť osoba, ktorá je na daný právny úkon spôsobilá. Neplatný je právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby
Ak máte podozrenie, že poručiteľ previedol na inú osobu vec, ktorá by mala inak patriť do dedičstva, pričom v čase uzavretia zmluvy trpel duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná a nekonal ani v „svetlej chvíľke“ potom máte právo domáhať sa toho, aby súd rozhodol, či vec nemá patriť do dedičstva.
V prípade, ak prebieha dedičské konanie, je vhodné túto skutočnosť najskôr namietnuť. Notár uvedený spor totiž sám nevyrieši, pretože podľa § 198 Civilného mimosporového poriadku platí, že ak sú majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na ne neprihliada. Preto je v takom prípade potrebné podať žalobu o určenie, že vec (napr. nehnuteľnosť) patrí do dedičstva a vhodné zároveň požiadať o prerušenie dedičského konania, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci určenia, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Podľa výsledku sa potom v dedičskom konaní môže pokračovať.
Pokiaľ už bolo dedičské konanie právoplatne ukončené, stále je možné podať túto žalobu. Podľa jej výsledku je následne možné požiadať o tzv. dodatočné dedičské konanie podľa § 211 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého: Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.
Predkupné právo k nehnuteľnosti znamená, že ak vlastník nehnuteľnosť predáva, musí ju najskôr ponúknuť tomu, kto má predkupné právo. Ak bolo predkupné právo porušené, napríklad tým, že vlastník predal nehnuteľnosť tretej osobe bez toho, aby ju najskôr ponúkol oprávnenému, môžete sa brániť. Podľa právneho poriadku môžete napadnúť platnosť takéhoto právneho úkonu.
Predkupné právo spoluvlastníka je vecným právom, ktoré pôsobí voči tretím osobám, ale aj porušenie tohto práva nerobí zmluvu zo zákona neplatnou alebo neúčinnou a nebráni tomu, aby podľa tejto zmluvy prešlo na kupujúceho vlastnícke právo. Relatívna neplatnosť prevodu spoluvlastníckeho podielu z dôvodu uvedeného v § 140 OZ je uplatnená tým, že sa dotknutý spoluvlastník dovolá tohto dôvodu prevodcu a nadobúdateľa.
tags: #neplatnost #pravneho #ukonu #mozno #napadnut