Zvýšenie dôchodku spotrebiteľa: Dopad na ekonomiku Slovenska

Úvod

Zvyšovanie dôchodkov je komplexná téma s rozsiahlymi ekonomickými dopadmi. V kontexte Slovenska, kde demografické trendy poukazujú na starnutie populácie, je táto problematika obzvlášť relevantná. Tento článok analyzuje vplyv zvýšenia dôchodkov na ekonomiku Slovenska, pričom zohľadňuje viaceré faktory, ako sú spotreba domácností, inflácia, verejné financie a štruktúra slovenskej ekonomiky.

Makroekonomické prognózy a očakávaný rast

Ministerstvo financií SR zverejnilo makroekonomickú prognózu, ktorá predikuje vývoj slovenskej ekonomiky do roku 2027. Predpokladá sa, že ekonomický rast bude akcelerovať pri klesajúcej inflácii. Konkrétne, makroekonomická prognóza predpokladá rast ekonomiky v danom roku o viac ako 2 % a v ďalšom roku sa priblíži k 3 %. Zdrojom rastu v roku 2024 sa stane spotreba domácností, pretože reálne mzdy vzrastú kvôli prudko klesajúcej inflácii.

Tempo rastu cien by malo spomaľovať a smerovať k 2 % cieľu Európskej centrálnej banky. To sa prejaví spomalením rastu nominálnych miezd. Reálne mzdy tak môžu dočasne výrazne vzrásť, ale následne sa vrátia k tempu rastu v súlade s produktivitou práce. Ekonomiku bude v danom roku podporovať len postupné oživenie exportu, ktorý bude tlmený bariérami v svetovom obchode a nízkou výkonnosťou európskeho priemyslu. Naplno by sa export mal rozbehnúť až od budúceho roka spolu so zvyšujúcim sa zahraničným dopytom. Silný impulz do ekonomiky sa očakáva z čerpania zdrojov Plánu obnovy a odolnosti, ktoré by mali kulminovať v rokoch 2024 a 2025. Spolu s príspevkami súkromného sektora by investície mali dynamicky rásť v okolí 5 %. Pri naplnení predpokladov sa očakáva výkonnosť ekonomiky mierne nad svojim potenciálom aj s prispením neudržateľne vysokých deficitov verejných financií, pričom rast potenciálu bude do značnej miery limitovaný.

Vplyv na spotrebu domácností

Zvýšenie dôchodkov priamo ovplyvňuje spotrebu domácností. Keďže dôchodcovia majú vyšší disponibilný príjem, môžu viac míňať na tovary a služby. Prognóza očakáva rast HDP o 2,1 % pri inflácii 2,7 %. Rast ekonomiky bude podporený vo výraznej miere práve spotrebou domácností, ktorá by mala rásť podobným tempom ako HDP. Návrat domácností k vyššej spotrebe by mal byť podporený rastom reálnych miezd, ktoré by mali atakovať tempo takmer 4 %. Dynamický rast miezd bude vyplývať z napätia na trhu práce a mzdového vyjednávania.

V štruktúre spotreby platí tzv. Engelov zákon: čím má niekto viac peňazí, tým menší podiel výdavkov dáva na nevyhnutné životné potreby ako potraviny a bývanie, a tým viac dáva na veci, ako sú zdravie, rekreácia, kultúra, peňažné dary na charitu a pod. U staršej generácie rastie ochota spotrebovať. Kúpna sila ľudí vo veku 60 a viac sa neustále zvyšuje.

Prečítajte si tiež: Ako si zvýšiť dôchodok po jeho priznaní

Inflácia a reálne mzdy

Tempo rastu cien by malo zvoľňovať a na horizonte prognózy smerovať k 2 % cieľu Európskej centrálnej banky. To sa prirodzene s oneskorením prejaví spomalením rastu nominálnych miezd. Reálne mzdy tak môžu dočasne výrazne vzrásť z dôvodu prudkého poklesu inflácie, ale následne sa vrátia k tempu rastu v súlade s produktivitou práce. Po dvoch rokoch dvojciferného rastu cien sa ich tempo zníži, čo podporí rast ekonomiky. Inflácia dosiahla v minulom roku hodnotu 10,5 %, čo sa výrazne odrazilo aj na nízkom raste ekonomiky. Tá vyprodukovala reálne iba o jedno percento viac oproti predošlému roku. Silným faktorom bola nízka spotreba domácností, ktorá sa medziročne prepadla o 2,5 %. Tieto javy by mali postupne odznievať a výkon ekonomiky by pritom mal začať posilňovať.

Verejné financie a dôchodkový systém

Zvýšenie dôchodkov má priamy vplyv na verejné financie. Vyššie dôchodky znamenajú vyššie výdavky pre štátny rozpočet. Prognóza predpokladá dodržanie platnej legislatívy výdavkových limitov. Deficit rozpočtu verejnej správy bude postupne klesať v súlade s požiadavkami výdavkových limitov, čo predstavuje zlepšenie štrukturálneho salda o 0,5 % HDP ročne voči scenáru nezmenených politík. Táto predpokladaná trajektória šetrenia má mierne tlmiaci efekt na rast ekonomiky v horizonte prognózy (približne 0,2 p.b. ročne voči scenáru bez zmeny politík).

V kontexte dôchodkového systému je dôležité zohľadniť demografický vývoj. Starnutie populácie je fenomén, ktorý sa dotýka viacerých oblastí ekonomiky. Podľa prognózy Eurostatu sa celkový počet obyvateľov Európskej únie od roku 2010 v počte 501 miliónov zvýši do roku 2040 na 526 miliónov, kedy bude najvyšší počet obyvateľov. Následne sa počet bude iba znižovať na 517 miliónov do roku 2060, pričom dôjde k prirodzenému úbytku obyvateľstva. Kým v roku 2010 bol podiel obyvateľov nad 65 rokov na populácii vo veku 15 - 64 rokov 17 %, do roku 2060 sa má zvýšiť na viac než 68 %.

Strieborná ekonomika

S konceptom starnutia populácie úzko súvisí aj tzv. strieborná ekonomika. Pojem strieborná ekonomika je populárne označenie pre ekonomiku, kde vysokú časť spotreby vytvárajú seniori. Fenomén strieborná ekonomika vytvára nové trhové príležitosti. Starnúce obyvateľstvo vytvára početnú skupinu obyvateľstva, ktorá v podmienkach uplatňovania princípu aktívneho starnutia vytvára novú rastúcu skupinu spotrebiteľov so špecifickými požiadavkami, ako sú automobily s IKT čiastočne nahradzujúce oslabené zmyslové vnímanie, ubytovacie služby priateľské starnutiu, služby súvisiace so starostlivosťou o majetok - správa finančných portfólií, investícií do nehnuteľností a pod.

Riziká a neistoty

Prognóza pripomína riziká a značné neistoty, ktoré môžu ovplyvniť nasledujúce prognózované obdobie. Hlavným rizikom zostáva vývoj v medzinárodnom obchode a geopolitická situácia. Zvýšený protekcionizmus, najmä zo strany USA, by mohol mať dodatočný negatívny vplyv na vývozné sektory slovenskej ekonomiky - najmä vo vzťahu k automobilovému priemyslu. Za významné riziko z pohľadu stability domácej ekonomiky sa považuje zvýšená riziková prirážka slovenských dlhopisov. Vysoká riziková prirážka motivuje subjekty bankového sektora neznižovať úrokové sadzby na úvery, čím sa tlmí úverovanie. To z pohľadu firiem môže motivovať k odloženiu, zníženiu, alebo úplnému zrušeniu investícií do obnovy kapitálu a inovácií, čo krajine odoberá na konkurencieschopnosti. Slovenské domácnosti boli v poslednom období nútené znížiť stav svojich úspor. Ďalším domácim rizikom je rýchlosť a efektívnosť čerpania Plánu obnovu. Z geopolitického hľadiska vnímame výraznú fragmentáciu svetového obchodu, ktorá je silne ovplyvnená vojnovými konfliktmi na Ukrajine a Blízkom východe. Z pohľadu makroekonomickej stability sa otvára otázka štruktúry nemeckej ekonomiky a pomalé zotavovanie priemyslu. Spolu s problémami na realitnom trhu je jej očakávaný rast v danom roku v okolí nuly.

Prečítajte si tiež: Nové zmeny v príspevku na opatrovanie ŤZP

Konsolidačný balíček a jeho vplyv

Vláda pripravila v daňovej oblasti opatrenia, ktoré rôznym spôsobom postihnú každú jednu skupinu obyvateľstva. Konsolidačný balíček najmenej zabolí penzistov s vysokými dôchodkami. Seniorov s dôchodkami nad 1000 eur mesačne je viac ako 100-tisíc. Seniori však rovnako ako iné skupiny obyvateľstva zaplatia viac za tovary a služby. Zvýšenie cien energií pocítia všetky kategórie obyvateľstva.

Aktuálne schválené legislatívne zmeny zasiahnu všetkých. Väčšina opatrení, najmä v DPH a pri transakčnej dani, má vo svojej DNA degresiu a nie progresiu, tak najviac na to doplatia chudobnejší. Chudobnejším to z malej časti vykompenzuje nižšia DPH na potraviny, lieky a energie a aj zmena daňového bonusu na deti, ak deti majú, ale nebude to zďaleka stačiť. Najhoršie to však dopadne na strednú triedu, ktorej spotrebný kôš obsahuje viac tovarov a služieb so zvýšenou DPH a zároveň pre ňu bude zmena daňového bonusu na deti znamenať nižší čistý príjem.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok: Aktuálne informácie

tags: #zvýšenie #dôchodku #spotrebiteľa #dopad #na #ekonomiku