
Rakúsky dôchodkový systém prechádza neustálym vývojom a adaptáciou na demografické zmeny a predlžujúci sa vek dožitia. V tomto článku sa pozrieme na aktuálne snahy o zvýšenie zamestnanosti starších osôb, najmä prostredníctvom systému bonusov a pokút, ako aj na komplexný prehľad rakúskeho dôchodkového systému, vrátane podmienok nároku, výpočtu výšky dôchodku a možností pripoistenia.
Rakúska federácia odborových zväzov (ÖGB) a Komora zamestnancov (AK) aktívne presadzujú zavedenie balíka opatrení, ktorých cieľom je podporiť zamestnanosť osôb nad 60 rokov. Hlavným pilierom tohto balíka má byť systém bonusov a pokút. Tento systém by motivoval podniky k zamestnávaniu starších pracovníkov prostredníctvom finančných bonusov a zároveň by penalizoval tie spoločnosti, ktoré sa vyhýbajú zamestnávaniu tejto vekovej skupiny.
Dôvodom pre tieto zmeny je demografický vývoj a zvyšujúci sa vek odchodu do dôchodku. Podľa údajov AK a ÖGB, 30 % stredných a väčších podnikov s minimálne 20 zamestnancami (čo predstavuje približne 7400 podnikov) nezamestnáva žiadneho pracovníka nad 60 rokov. Podiel zamestnaných osôb vo veku 60 až 64 rokov na celkovom počte zamestnancov je v súčasnosti len 5 %. Konkrétne, v roku 2024 bolo zamestnaných 22,8 % žien vo veku 60 až 64 rokov (76 000 z 340 000) a 45,6 % mužov v rovnakej vekovej kategórii (približne 150 000 z 330 000).
Priemerný vek odchodu do dôchodku sa v Rakúsku od roku 2000 zvýšil. U mužov sa zvýšil z 58,5 na 62,4 roka a u žien z 56,8 na 60,4 roka.
Vznik nároku na dôchodok v rámci krajín EHS upravuje NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (ES) č. 883/2004. Tieto nariadenia zabezpečujú, že nárok na dôchodok vzniká v každej krajine, na ktorú sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie alebo v krajine, s ktorou má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, a to už po jednom odpracovanom roku, v ktorom boli odvádzané aj dávky sociálneho poistenia. Ak bola táto doba kratšia ako jeden rok, nárok na dôchodok nevzniká a obdobie, počas ktorého sa odvádzalo poistenie, sa pripočítava k poistnému obdobiu v krajine, kde bude žiadateľ žiadať o dôchodok.
Prečítajte si tiež: Ako si zvýšiť dôchodok po jeho priznaní
Pri určovaní nároku na dôchodok nie je podmienkou, aby mal žiadateľ trvalé bydlisko v krajine, v ktorej žiada o dôchodok. Nevyžaduje sa ani štátna príslušnosť. Na priznanie nároku na dôchodok v Rakúsku je dôležité, aby mal žiadateľ v rámci Európskej Únie odpracovaných minimálne 180 mesiacov. Problém s tým môžu mať hlavne štátni príslušníci krajín, ktoré nie sú členmi Európskej Únie, napríklad Rusi, Ukrajinci a podobne, ktorí majú slovenské občianstvo, respektíve trvalé bydlisko a tiež pracujú v Rakúsku. U žien narodených do 1.1.1964 je štandardný vek odchodu do dôchodku 60 rokov.
Výška získaného nároku na dôchodok v Rakúsku sa dá vypočítať podľa výšky vymeriavacích základov. Pre každý rok sa výška získaného nároku na dôchodok vypočítava samostatne podľa výšky vymeriavacieho základu. Výšku dôchodku predstavuje percentuálna suma vypočítaná zo súčtu všetkých poistných platieb. Do úvahy sa berie 252 najlepších mesiacov.
Za každých 12 mesiacov poistenia prináleží poistencovi suma do dôchodku vo výške 1,78 % z vymeriavacieho základu. Pre dlhodobo poistených (nad 540 mesiacov poistenia u mužov a 480 mesiacov poistenia u žien) je to 1,90 %. Pri poistení kratšom ako 12 mesiacov kalendárneho roka sa suma kráti alikvotne.
Ku dôchodku sa pripočítava aj obdobie vojenskej prezenčnej služby, obdobie materskej dovolenky atď. Pre tieto obdobia sú každý rok stanovené vymeriavacie základy, z ktorých sa vypočítava suma do dôchodku.
Dôležité je zdôrazniť, že nie je možné získať rakúsky minimálny dôchodok po odpracovaní napríklad 15, 20 či 30 rokov v Rakúsku. Výška dôchodku sa vypočíta podľa dĺžky odpracovanej doby (počet mesiacov v rámci zákonného poistenia v Rakúsku) a výšky vymeriavacích základov. Druhá možnosť je, nastálo sa presťahovať do Rakúska a požiadať o tzv. Bonus k dôchodku (Ausgleichszulage).
Prečítajte si tiež: Nové zmeny v príspevku na opatrovanie ŤZP
Ako príklad môžeme uviesť živnostníka, ktorý mal celé 3 roky (36 mesiacov) aktívnu živnosť a platil odvody do sociálnej poisťovne. Z jeho vymeriavacieho základu vo výške 537,78 € platného pre prvé 3 roky mu vznikne nárok na mesačný dôchodok vo výške približne 28,70 € (9,57 € za každý rok). Za 10 odpracovaných rokov na živnosť a platenia odvodov do sociálneho poistenia z minimálnych vymeriavacích základov (od 4 roku platí minimálny vymeriavací základ vo výške 743,20 €) vznikne nárok na dôchodku vo výške ca. Dôchodok zvyšuje vyšší príjem z čoho sa vyráta aj vyšší vymeriavací základ a tým aj vyšší dôchodok. Živnostníci, ktorý podávali a podávajú daňové priznania a majú nedoplatky na poistnom za uplynulé daňové obdobie, si samozrejme aj zvyšujú dôchodok.
Dôchodcovské dávky podliehajú zdaneniu ako príjem zo závislého pomeru. Dôchodcom je ale automaticky pri daňovom zúčtovaní uplatňovaný daňový bonus vo výške 1 002,00 € pri výške dôchodku do 21 245,00 €.
O dôchodok sa žiada v krajine, v ktorej žiadateľ v čase podania žiadosti žije, t. j. osoba s bydliskom na Slovensku žiada o dôchodok v pobočke Sociálnej poisťovne v mieste svojho bydliska. V žiadosti uvedie krajiny, v ktorých bol dôchodkovo poistený. Nie je potrebné predkladať potvrdenia o poistení z iných štátov. Ak však žiadateľ o dôchodok má potvrdenie inštitúcie sociálneho poistenia štátu, v ktorom platil dôchodkové poistenie, môže ho príslušnej Sociálnej poisťovni predložiť v konaní o nároku na dôchodkovú dávku. To vybavovanie penzie urýchli.
Jedná sa o pripoistenie, kde sa môže pripoistiť každá povinne, alebo dobrovoľne poistená osoba v sociálnom poistení. Pripoistenie vedie k dodatočnej penzii, ktorá bude vyplácaná po dosiahnutí dôchodkového veku mesačne popri hlavnej penzii. Je to obdobný druh penzijného pripoistenia ako sú ponúkané v súkromných poisťovacích spoločnostiach. Na rozdiel od súkromným spoločností sa dávky z tohto pripoistenia vyplácajú 14 krát ročne. Poistné sa zhodnocuje tak ako bežné poistné v penzijnom poistení. Pripoistenie je možné uzatvoriť v každom veku. Maximálna výška ročného poistného je pre rok 2025 suma vo výške 12 900,00 €.
Dávky z pripoistenia podliehajú čiastočne daňovej úľave. Zdaňuje sa len 25 % z celkovej dávky. Poistné je možné zaradiť medzi daňové výdavky. V prípade úmrtia prechádza časť poistenia na pozostalých. O toto pripoistenie nie je potrebné požiadať.
Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok: Aktuálne informácie
V prípade priznania dôchodku v Rakúsku a súčasne aj poberania dôchodku na Slovensku, je poberateľovy z celej sumy dôchodku (Rakúsko + Slovensko) stiahnuté za každý mesiac 6 % na zdravotné poistenie v Rakúsku, a to počas celej doby aktívnej rakúskej živnosti. Po odhlásení živnosti sa už zdravotné poistenie z dôchodku neplatí. Živnostníci v Rakúsku, ktorý už poberajú dôchodok na Slovensku, by si mali preto prerátať, kedy už môžu požiadať o dôchodok v Rakúsku, aby sa nestalo, že budú síce poberať dôchodok v Rakúsku, ale po stiahnutí poistného na zdravotné poistenie bude výsledná suma nižšia.
Pre živnostníkov v dôchodcovskom veku, ktorí napriek nároku na dôchodcovské dávky o tieto nepožiadali, platí od januára 2017 úľava na penzijnom poistení vo výške 50 % ich mesačných platieb. Poistencovi sa ale do penzie započítava plná suma poistenia, keďže tých ďalších 50 % za poistenca uhrádza penzijný fond. Táto úľava je možná maximálne pre živnostníkov, ktorí nepodávajú daňové priznanie v Rakúsku. Mesačná platba v penzijnom poistení pre rok 2025 je vo výške 101,95 Eur, t. z. mesačná úľava je vo výške 50,97 Eur. Z toho dôvodu je už teraz potrebné prehodnotiť okamžité podanie žiadosti o dôchodok, ak naň vznikne nárok. Od dátumu podania žiadosti o dôchodok zaniká nárok na túto úľavu. Ak bude teda dôchodcovská mesačná dávka nižšia ako vyššie spomenutá úľava, je lepšie o dôchodok nepožiadať a po dobu troch rokov platiť polovičné poistné do penzijného poistenia. Ak sa stane, že dôchodcovská dávka by bol vyššia, je potrebné požiadať o dôchodok, pretože dôchodok sa spätne nevypláca a nevyplatené dávky prepadnú.
Väčšina ľudí vo Francúzsku, Nemecku, Španielsku a Taliansku sa domnieva, že štátny dôchodkový systém v ich krajine pre nich nie je či nebude dostatočne štedrý. Podľa prieskumu YouGov však nepodporujú možnosti na jeho prepracovanie vrátane zvýšenia veku pre odchod do dôchodku. Podľa správy OECD vynakladajú Grécko a Taliansko približne 16 percent HDP na verejné dôchodky, čo je najviac spomedzi členských krajín. V Rakúsku, Francúzsku a Portugalsku to je 13 až 14 percent rozpočtu. Na opačnom konci spektra sú Austrália, Čile, Island, Írsko a Kórea kde sa na verejné dôchodky dávajú menej ako štyri percentá HDP. Čile a Írsko majú relatívne mladú populáciu, v Austrálii a na Islande sú povinné zamestnanecké systémy a vysoký vek odchodu do dôchodku (67 rokov).
Dve tretiny francúzskych, nemeckých a španielskych respondentov tvrdia, že v čase, keď odídu do dôchodku súčasní tridsiatnici a štyridsiatnici, štátny dôchodkový systém v ich krajine už bude nedostupný. Na druhej strane sú súčasní dôchodcovia optimistickí pri otázke schopnosti svojej krajiny financovať štátny dôchodkový systém. Viac ako 70 percent Talianov a Poliakov, ktorí nie sú v dôchodku, si nie je istých, či budú mať dostatok peňazí a pohodlný dôchodok. Existuje tam len obmedzená podpora opatrení pre riešenie tohto problému, píše euronews. Poľskí respondenti uprednostňovali najmä poskytovanie podpory starším pracovníkom, Nemci doplnkový príjem k súkromnému alebo zamestnaneckému dôchodkovému sporeniu. V Taliansku ako v jedinej krajine podporovali zníženie alebo úplné zrušenie štátneho dôchodku pre vysoko príjmové skupiny. Najmenej preferovanými riešeniami bolo zvýšenie odvodových sadzieb pre ľudí v produktívnom veku, zníženie financovania vládnych služieb na podporu starších ľudí a zníženie štátnych dôchodkov.
Vzhľadom na klesajúci počet obyvateľov v produktívnom veku a rastúci počet neštandardných pracovných miest je najmä v prípade žien v budúcnosti ohrozená šanca mať primeraný dôchodok. Rozdiel v dôchodkoch medzi mužmi a ženami predstavuje 24,5 percenta.