
Dôchodkový systém v Československu prešiel v období pred rokom 1990 viacerými zmenami, ktoré mali za cieľ zabezpečiť adekvátnejšie dôchodky pre občanov. Tento článok poskytuje prehľad kľúčových legislatívnych úprav, ktoré sa týkali zvýšenia vyplácaných dôchodkov, s dôrazom na nariadenie vlády z roku 1990 a zákon z roku 1991. Cieľom je objasniť mechanizmy a princípy, ktoré viedli k úpravám dôchodkov v tomto období.
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky prijala 14. mája 1990 nariadenie č. 231/1990 Zb. o zvýšení vyplácaných dôchodkov a hraníc nízkych dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu. Toto nariadenie, vydané podľa § 160 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, upravovalo zvýšenie rôznych typov dôchodkov.
Nariadenie sa týkalo starobných, invalidných, čiastočných invalidných dôchodkov a dôchodkov za výsluhu rokov, ak bol deň ich priznania pred 1. októbrom 1988. Taktiež sa vzťahovalo na vdovské a sirotské dôchodky, ak boli vymerané z týchto dôchodkov. Samotné zvýšenie bolo diferencované podľa roku priznania dôchodku, čo znamená, že dôchodky priznané skôr boli valorizované vyšším percentom.
Konkrétne percentá zvýšenia boli nasledovné:
Za rok priznania dôchodku sa považoval rok, do ktorého spadal deň priznania dôchodku, pokiaľ nárok naň trval nepretržite až do dňa, od ktorého sa dôchodok zvyšoval. Pri vdovských a sirotských dôchodkoch sa bral do úvahy rok priznania dôchodku, z ktorého boli tieto dôchodky vymerané, alebo deň úmrtia občana, ak nebol poberateľom dôchodku.
Prečítajte si tiež: Dôchodková reforma pred rokom 1990
Nariadenie pamätalo aj na špecifické situácie. Za dôchodky priznané k 30. septembru 1988 sa považovali aj dôchodky vyplácané od neskoršieho dátumu, ak nárok na ne vznikol pred 1. októbrom 1988 a boli vypočítané podľa zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení. Išlo o prípady, keď občania neboli po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaní, alebo keď sa invalidné či čiastočné invalidné dôchodky občanov vyplácali ešte po 30. septembri 1988.
Ak bol dôchodok upravený pre súbeh s iným dôchodkom alebo príjmom zo zárobkovej činnosti, suma zvýšenia sa určila z mesačnej výšky vyplácaného dôchodku. Pri prvej zmene výšky vyplácaného dôchodku, ktorá súvisela s dôvodmi zníženia dôchodku, patrilo zvýšenie od nasledujúcej splátky dôchodku. Ak sa dôchodok v októbri 1990 nevyplácal, suma zvýšenia sa určila podľa výšky prvej splátky dôchodku vyplatenej po októbri 1990.
V prípade, že po 30. septembri 1990 znova vznikol nárok na vdovský alebo sirotský dôchodok, suma zvýšenia sa určila podľa výšky dôchodku, ktorá by patrila v októbri 1990. Ak išlo o dôchodok upravený ako jediný zdroj príjmu, suma zvýšenia patrila k výške dôchodku pred jeho úpravou. Dôležité je, že vdovské a sirotské dôchodky sa nezvyšovali, ak boli vymerané z dôchodkov zvýšených podľa tohto nariadenia.
Pri súbehu nárokov na viaceré dôchodky sa posudzoval nárok na zvýšenie pri každom dôchodku samostatne. Pri čiastkových dôchodkoch priznaných podľa medzinárodnej zmluvy sa suma zvýšenia určovala podľa výšky dôchodku vyplácanej česko-slovenským platcom.
Zvýšenie dôchodku patrilo aj nad najvyššie výmery dôchodku alebo úhrnu dôchodkov a nad najvyššie výmery určené pre súbeh dôchodku alebo úhrnu dôchodkov a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť. Celková výška dôchodku alebo úhrnu dôchodkov vrátane zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť však po zvýšení podľa tohto nariadenia nesmela presiahnuť sumu 3800 Kčs mesačne. Zvýšenie sa zlúčilo s dôchodkom, ku ktorému patrilo, a tvorilo s ním naďalej jeden celok.
Prečítajte si tiež: Vývoj dôchodkov na Slovensku
Nariadenie definovalo hranicu dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu, a to 1200 Kčs mesačne podľa § 54 ods. 1 a § 68 ods. 1 zákona, a 2000 Kčs mesačne podľa § 54 ods. 2 a § 68 ods. 2 zákona. Výška sociálneho dôchodku bola stanovená na najviac 1200 Kčs mesačne u jednotlivca a najviac 2000 Kčs mesačne, ak bol na taký dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník.
Dôchodky uvedené v § 2 ods. 1 a v § 3 ods. 2 sa zvýšili najskôr od splátky dôchodku splatnej po dni účinnosti tohto nariadenia bez žiadosti. Dôchodky uvedené v § 2 ods. 4 a vdovské a sirotské dôchodky z nich odvodené sa zvýšili na žiadosť najskôr od splátky dôchodku splatnej po dni účinnosti tohto nariadenia. Dôchodky vyplácané ku dňu účinnosti tohto nariadenia, ktoré boli upravené ako jediný zdroj príjmu, sa zvýšili bez žiadosti od splátky dôchodku splatnej po dni účinnosti tohto nariadenia. Starobné, invalidné, vdovské dôchodky a sirotské dôchodky obojstranne osirelých detí, ktoré neboli dosiaľ upravené ako jediný zdroj príjmu a nedosahovali výšku ustanovenú v § 4, sa upravili na žiadosť najskôr od splátky dôchodku splatnej po dni účinnosti tohto nariadenia. Sociálne dôchodky podľa § 52 ods. 2 zákona sa mohli priznať alebo zvýšiť až do súm uvedených v § 5 na žiadosť najskôr od splátky dôchodku splatnej po dni účinnosti tohto nariadenia. Nariadenie nadobudlo účinnosť 1. októbrom 1990.
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na zákone č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov, ktorý upravoval zvyšovanie dôchodkov z dôchodkového zabezpečenia, a to starobných, invalidných, čiastočných invalidných dôchodkov, dôchodkov za výsluhu rokov, vdovských a sirotských dôchodkov.
Od splátky dôchodku splatnej po 28. februári 1991 sa vyplácané dôchodky a dôchodky priznané do 31. decembra 1991 zvýšili o 8 %. K tomuto percentu zvýšenia sa pri dôchodkoch priznaných do 31. decembra 1978 pripočítali ďalšie 3 %, pri dôchodkoch priznaných od 1. januára 1979 do 31. decembra 1985 ďalšie 2 % a pri dôchodkoch priznaných od 1. januára 1986 do 30. septembra 1988 ďalšie 1 %.
Základom zvýšenia dôchodkov bolo mesačná suma dôchodku, na ktorú mal občan nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodok zvyšoval. Rokom priznania dôchodku sa rozumel rok, do ktorého spadal deň, od ktorého sa dôchodok priznal, pokiaľ nárok naň trval nepretržite až do dňa, od ktorého zvýšenie dôchodku patrilo. Pri vdovských a sirotských dôchodkoch sa bral do úvahy rok priznania dôchodku, z ktorého boli tieto dôchodky vymerané, alebo rok úmrtia občana, ak nebol poberateľom dôchodku.
Prečítajte si tiež: Príspevok na opatrovanie: Čo sa mení?
Za dôchodky priznané k 30. septembru 1988 sa považovali aj dôchodky vyplácané od neskoršieho dátumu, ak nárok na ne vznikol pred 1. októbrom 1988 a boli vypočítané podľa zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Zákon stanovil aj minimálne sumy zvýšenia dôchodkov:
Tieto minimálne sumy sa nevzťahovali na starobné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov alebo vdovské dôchodky krátené pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti. Vdovské a sirotské dôchodky sa nezvyšovali, ak boli vymerané z dôchodkov zvýšených podľa odseku 1.
Hranice dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu, boli stanovené na 1440 Kčs mesačne podľa § 54 ods. 1 a § 68 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a 2400 Kčs mesačne podľa § 54 ods. 2 a § 68 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení. Dôchodky vyplácané ku dňu účinnosti tohto zákona, ktoré boli upravené ako jediný zdroj príjmu, sa zvýšili bez žiadosti od splátky dôchodku splatnej po 28. februári 1991. Starobné, invalidné a vdovské dôchodky a sirotské dôchodky obojstranne osirelých detí, ktoré neboli dosiaľ upravené ako jediný zdroj príjmu a nedosahovali výšku ustanovenú vyššie, sa upravili na žiadosť najskôr od splátky dôchodku splatnej po 28. februári 1991. Výška sociálneho dôchodku bola stanovená na najviac 1440 Kčs mesačne u jednotlivca a najviac 2400 Kčs mesačne, ak bol na taký dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník. Sociálne dôchodky sa mohli priznať alebo zvýšiť až do týchto súm na žiadosť najskôr od splátky dôchodku splatnej po 28. februári 1991.
Pri súbehu nárokov na viac dôchodkov sa posudzoval nárok na zvýšenie pri každom dôchodku samostatne. Zvýšenie dôchodku patrilo aj nad najvyššie výmery dôchodku alebo úhrnu dôchodkov; celková výška dôchodku alebo úhrnu dôchodkov vrátane zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť nesmela po zvýšení podľa tohto zákona presiahnuť sumu 9 219 Sk mesačne. Zvýšenie sa zlúčilo s dôchodkom, ku ktorému patrilo, a tvorilo s ním naďalej jeden celok. Zvýšenie dôchodku patrilo od splátky dôchodku splatnej po dni, od ktorého sa dôchodok zvyšoval.
Ak bol dôchodok upravený pre súbeh s iným dôchodkom alebo s príjmom zo zárobkovej činnosti, suma zvýšenia sa určila z mesačnej výšky vyplácaného dôchodku. Pri prvej zmene výšky vyplácaného dôchodku, ktorá súvisela s dôvodmi zníženia dôchodku, patrilo zvýšenie dôchodku odo dňa tejto zmeny. Ak sa dôchodok nevyplácal, suma zvýšenia sa určila podľa výšky prvej splátky dôchodku vyplatenej po dni účinnosti tohto zákona.
Ak išlo o dôchodok upravený ako jediný zdroj príjmu, suma zvýšenia patrila k výške dôchodku pred takou úpravou. Pri čiastkových dôchodkoch priznaných podľa medzinárodnej zmluvy patrila pevná suma zvýšenia v pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky; percentuálna suma zvýšenia sa určila z výšky dôchodku vyplácaného tuzemským platiteľom.
Dôchodky sa mali zvýšiť, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10 % alebo priemerná mzda aspoň o 5 %, a to najskôr po uplynutí 3 mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov. Pevné sumy zvýšenia dôchodkov sa mali určiť s prihliadnutím na rast životných nákladov a percentá zvýšenia dôchodkov s prihliadnutím na rast priemernej mzdy.
Zrušil sa § 160 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Zákon nadobudol účinnosť 1. marcom 1991.