Význam loga invalidného vozíka a jeho vývoj

Invalidný vozík je viac ako len pomôcka; je symbolom mobility, nezávislosti a začlenenia pre ľudí s obmedzenou pohyblivosťou. Tento článok sa zameriava na význam invalidných vozíkov, ich vývoj od minulosti až po potenciálnu budúcnosť, a tiež na možnosti získania príspevkov na ich zakúpenie.

História a vývoj invalidných vozíkov

Pomôcky na podporu osobnej mobility používajú ľudia so zníženým stupňom pohyblivosti už stovky rokov. Vždy je dôležité zvyšovať informovanosť o tom, aký význam má život v inkluzívnejšej spoločnosti, kde voľný prístup k všetkým budovám bude viac ako len idealistická predstava. Medzi najčastejšie pomôcky patria klasické chodítka a barle, ktoré sa používajú už od nepamäti, a invalidné vozíky, ktoré zažili najväčší rozmach za posledných niekoľko desaťročí. Práve v druhej polovici 20. storočia sa objavili snahy o skutočnú informovanosť o potrebe prispôsobiť fyzické prostredia pre ľudí.

Významný obrat v histórii zníženej pohyblivosti prišiel až v roku 1974 na stretnutí expertnej skupiny OSN ohľadom bezbariérových konštrukcií, ktoré prebehlo v New Yorku. Bolo to oficiálnym uznaním, že je potrebné odstrániť fyzické bariéry, aby sa ľudia so zníženou pohyblivosťou mohli v plnosti zúčastňovať na všetkých stránkach spoločenského života, za rovnakých podmienok.

Ak nazrieme do stredoveku, zistíme, že spoločnosť necítila žiadnu zodpovednosť za ľudí so zníženou pohyblivosťou alebo telesným postihnutím. Preto sa v tých časoch nedá hovoriť o nejakom vývoji. V 15. storočí zriadila španielska kráľovná Alžbeta prvú nemocnicu, v ktorej sa vojakom poskytovali protetické a terapeutické pomôcky a dostávali invalidný dôchodok. V 18. storočí prebehla pod vplyvom Voltaira a Rousseaua zmena v prístupe k telesne postihnutým ľuďom na základe zmeny v myslení.

• Starovek: Jeden z prvých invalidných vozíkov pochádza z čias Konfucia, 5. storočie pred n. l.
• 18. storočie: Objavil sa prvý invalidný vozík, ktorý pripomínal tie, ktoré poznáme dnes.
• 19. storočie: Invalidné vozíky sa stavali najmä z dreva a prútia.
• 1869: Prvý patent na invalidný vozík, dvojručný model ovládaný zadnými kolesami.
• 1932: Prvý skladací invalidný vozík skonštruovali dvaja mechanici.
• 1924: Prvý elektricky poháňaný invalidný vozík.
• 1950: Gerge Klein navrhol prvý pohon invalidného vozíka.

Počas prvej svetovej vojny mnohí vojaci s poškodením miechy prežili, čo zvýšilo dopyt po invalidných vozíkoch pre veteránov s telesným postihnutím. Vďaka podpore kanadskej vlády a iných vedcov sa podarilo Georgovi Kleinovi vynájsť elektrický invalidný vozík. Invalidné skútre sa po prvýkrát začali objavovať v druhej polovici 60. rokov a na začiatku 70. rokov. Zožali úspech a boli vnímané ako alternatíva k elektrickému invalidnému vozíku. Dnes je už väčšina invalidných skútrov prepracovanejšia. Sú elektrické a majú nabíjateľné batérie.

Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok

Typy invalidných vozíkov

Existujú dva hlavné typy invalidných vozíkov: mechanické a elektrické.

Mechanické invalidné vozíky

Mechanický invalidný vozík je poháňaný silou užívateľa alebo sprievodnej osoby. V nadväznosti na druh postihnutia možno zvoliť mechanický invalidný vozík, ktorý užívateľ ovláda sám, prípadne je tlačený druhou osobou. Preto sa tieto invalidné vozíky odporúčajú skôr ľuďom s dysfunkciou iba dolných končatín. Mechanický invalidný vozík je vhodný aj na prechodnú dobu pre ľudí, ktorí sú napr. po úraze. Podľa výšky a váhy užívateľa sa volí šírka sedu. Mechanický invalidný vozík sa predáva buď bez bŕzd, alebo s mechanickými brzdami, ktoré podľa potreby aktivujete. Keďže sa mechanický invalidný vozík uvádza do pohybu vlastnou silou užívateľa, alebo sprievodu, je mechanický invalidný vozík vhodný do interiéru na prekonávanie krátkych vzdialeností. Mechanický invalidný vozík je možné veľmi ľahko zložiť a preto je jeho prevážanie napr. v aute jednoduché.

Výhody mechanických invalidných vozíkov:

• Ľahká manipulácia a preprava
• Vhodné na krátke vzdialenosti a do interiéru
• Nižšia cena

Elektrické invalidné vozíky

Elektrický invalidný vozík znamená slobodu pohybu, samostatnosť a vyššiu kvalitu života. Tieto vozíky sú poháňané batériou a ovládané joystickom alebo iným ovládacím prvkom.

Výhody elektrických invalidných vozíkov:

• Samostatnosť a nezávislosť
• Vhodné na dlhšie vzdialenosti a do exteriéru
• Vyšší komfort

Budúcnosť invalidných vozíkov

Aké funkcionality môže mať invalidný vozík budúcnosti? Našou inšpiráciou pre napísanie tohto „vizionárskeho“ príspevku je renomovaný novinár Bob Vogel. Jeho záujem o pohľad do budúcnosti sveta invalidných vozíkov zase, napodiv, vyburcoval kultový americký animovaný sitkom Jetsons. Pri jeho pozeraní sa Bob zamýšľal - ako vlastne súčasná veda ovplyvňuje svet ľudí s narušenou mobilitou? (Táto téma sa ho bytostne dotýka, veď sám je od roku 1985 odkázaný na pohyb len s pomocou štyroch kolies - pozn. red.). Určite nie je potrebné mať nadmieru fantázie, aby sme prvú inšpiráciu hľadali pri pohľade na autonómne autá (bez vodičov). Ako spomínal Bob Vogel, dva elegantné futuristické vozíky sa už „prechádzali“ po hale tokijského medzinárodného letiska Haneda. Druhý vozík poslušne nasledoval prvý ako priateľský robotický pes. Pohybovali sa po vopred naprogramovanom okruhu, prechádzali cez nehrdzavejúce rošty, obchádzali cestujúcich, batožiny.

Využitie autonómnej technológie pre invalidný vozík budúcnosti je skutočne mnohoraké. Výletmi ľudí s ťažkou imobilitou počínajúc a spoločnými vychádzkami klientov sociálnych zariadení končiac. V Japonsku ešte chvíľu ostaňme. Údajne budeme prekvapení, koľko úloh bude na letných olympijských hrách Tokio 2020 zverených robotike a umelej inteligencii. Informačné centrá budú „obsadené“ len robotmi, na športoviská sa účastníci hier dopravia v autonómnych vozidlách. Automobilky Nissan a Toyota sa do tohto projektu veľmi aktívne zapojili. Spoločnosť Whill Next už v súčasnosti vyvíja invalidný vozík budúcnosti a na trhu ponúka vozíky s netradičným dizajnom. Predstavou vývojárov je, že človek s obmedzenou mobilitou túto skutočnosť oznámi už pri kúpe letenky a táto informácia bude obratom odoslaná cieľovému letisku. Po prílete imobilný cestujúci zadá vo svojom inteligentnom telefóne určený kód a robotický vozík príde až k lietadlu. Ak to je potrebné, aj priamo do lietadla. Dokonca, ak vozík zaregistruje, že pasažier si chce vyzdvihnúť ťažkú batožinu, privolá nákladný robot. Ten kufor naloží (na seba) a potom už bez ďalšieho príkazu nasleduje riadiaci robot (vozík). Po príchode na parkovisko pasažier presadne do svojho auta, nákladný robot preloží batožinu do kufra vozidla. Nie je ťažké si predstaviť, že invalidný vozík budúcnosti by sa s podobnými funkciami uplatnil v obchodných centrách, na rozsiahlych prezentáciách v prírode či v rekreačných centrách. Autonómne vozíky by určite využili aj mestá pri prehliadkach svojich pamätihodností či múzeá v prírode.

Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku

Odborný poradca portálu Vozickar.info vysokoškolský pedagóg a výskumník Martin Dekan (STU Bratislava), spoluautor publikácie Autonómna navigácia mobilného robota nás upozornil, že viaceré funkcionality, ktoré „potrebuje“ invalidný vozík budúcnosti už robotika v praxi využíva. Nie síce pri vývoji nových elektrických vozíkov, ale v iných oblastiach technického rozvoja robotiky. Napríklad jeden z najväčších internetových obchodov Amazon.com má vybudované kompletné haly, v ktorých roboty triedia balíky. „Čo sa týka mobilnej robotiky, aktuálnou úlohou dneška je vytvorenie takzvaných kolaboratívnych mobilných manipulátorov. Ide o roboty, ktoré spolupracujú priamo s človekom, podávajú mu veci do ruky. Viem si predstaviť ich využitie aj na invalidných vozíkoch ako nástroj, ktorý podá lieky, pohár s vodou. Pri pokročilej funkcionalite by takýto manipulátor mohol pichnúť injekciu, prípadne odobrať krv na rozbor,“ rozvíjal svoje úvahy M. Dekan tiež uviedol, že v komerčnom predaji sú už aj roboty, ktoré sa dokážu v exteriéri vyhýbať „základným“ prekážkam. Sú však masívne a relatívne drahé.

Dnešný exteriérový autonómny invalidný vozík je mnohokrát aj pomalý, pretože získané vstupné údaje musí krížovo vyhodnocovať a podľa potreby korigovať stanovenú trasu. Navyše, mnohé potrebné funkcionality ešte nedokážeme robotom „prikázať“. Pri súčasnom poznaní by bol napríklad v daždi autonómny invalidný vozík „slepý“. „Voda je v princípe problém pre všetky senzory „pracujúce“ so svetlom. A na tomto princípe v súčasnosti pracujú prakticky všetky. Základným problémom je, že keď sa sníma povedzme mláka z diaľky, svetlo sa odrazí mimo snímač a v dátach ostane „slepý“ bod. A takto sa zobrazuje aj veľmi veľká diera,“ vysvetľoval M. Dodal, že mláky možno zmerať jedine z výšky kolmo dole. No ani vtedy nemáme istotu, že sme zmerali správnu hĺbku, lebo väčšinou sa svetlo odrazí od hladiny a nie od dna. Ako najpravdepodobnejší vývoj v tejto oblasti možno očakávať objavenie nového spôsobu komunikácie senzorov. A na problém, že ani 3D snímače nedokážu všetky terénne prekážky správne identifikovať, pozná M. Dekan správne riešenie. Invalidný vozík budúcnosti bude mať vlastný dron, ktorý umelá inteligencia vyšle na prieskum, pokiaľ prijaté informácie zo senzorovej komunikácie budú nedostatočné.

Aj ďalšia výzva, na ktorú čaká invalidný vozík budúcnosti, je už čiastočne rozpracovaná. Napríklad zabezpečenie konštantnej rýchlosti vozíka na spôsob automobilového tempomatu. Ako s úsmevom pripomenul M. Invalidný vozík budúcnosti určite bude mať zabudovaný takýto systém s rozširujúcimi funkciami. Napríklad so schopnosťou automaticky podhustiť pneumatiky po prechode z asfaltu do piesku. A spätne ich nahustiť po návrate na pevný povrch. Pri zložitej prekážke automaticky prepočítať a stanoviť obchádzku. Na základe údajov z gyroskopov meniť náklon sedačky pri prechode nerovným terénom. Rovnako ako v súčasnosti používa riadený náklon autonómny segway či hoverboard. Po vzore varovných výstrah v automobiloch (tlak v pneumatikách, svetlá, výmena oleja, funkčnosť bŕzd), podobný systém bude mať aj invalidný vozík budúcnosti.

Aplikácia tzv. prediktívnej (monitorovacej) údržby bude nepretržite monitorovať všetky systémy vozíka. Rýchla kontrola na displeji telefónu buď zobrazí konkrétnu poruchu alebo vyvolá telefonickú konzultáciu s predajcom vozíka. Ten diagnostikuje problém online a rozhodne o zaslaní novej súčiastky alebo intervenuje servisný zásah. Ak však nastane mimoriadna situácia a vozík sa náhle znefunkční, aplikácia privolá servisnú pomoc. Výhoda monitorovacej údržby bude aj v tom, že na to určená funkcionalita rozozná postupné opotrebovanie danej súčiastky. A vyzve predajcu, aby ju objednal, pretože pre konkrétny vozík bude v krátkom čase potrebná.

Invalidný vozík budúcnosti bude mať zabudovaný jedinečný systém zosúladenia všetkých nastaviteľných častí vozíka podľa toho, aká osoba si doň sadne. Podľa zaznamenanej výšky a hmotnosti upraví správny pomer výšky sedačky a stúpačiek, uhol chrbtovej opierky. Sedačka sa prispôsobí antidekubitnými plochami podľa tlakovej mapy. Lekár, resp. fyzioterapeut bude môcť zadať špecifické požiadavky podľa telesných defektov užívateľa. Systém umožní aj základné formy pasívneho cvičenia. Zakláňaním a vyrovnávaním chrbtovej opierky, prenastavovaním výšky stúpačiek, opierok, menením antidekubitných plôch v sedačke bude stimulovať základné pohybové štandardy. Celý systém prostredníctvom aplikácie bude ovládateľný aj inteligentným telefónom.

Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku

Ďalšou očakávanou novinkou bude monitorovanie zdravotného stavu človeka sediaceho vo vozíku s online zasielaním vitálnych funkcií priamo do ambulancie lekára. Ten bude mať možnosť v prípade zaznamenania zdraviu ohrozujúcich výsledkov invalidný vozík budúcnosti zastaviť a presne lokalizovať.

Ešte sa musíme pristaviť pri dobíjaní základného zdroja potrebnej energie. Ak nebudeme špekulovať nad nahradením elektrickej energie iným zdrojom, zvažovať môžeme dve alternatívy. Rýchle nabíjanie akumulátorov sa bude zrejme zabezpečovať bezdrôtovo na princípe súčasného nabíjania mobilov na tzv. „podložkách“. „V súčasnosti je efektívne bezdrôtové nabíjanie na vzdialenosť do jedného metra. V budúcnosti je dosť možne, že tento systém nabíjania bude možný s dosahom desiatok metrov od zdroja, takže vozík bude permanentné dobíjaný,“ vyslovil svoj názor M. Je však možné, že akumulátory nebude nutné dobíjať vôbec. Niežeby sme sa spoliehali na vynález perpetuum mobile, také niečo odporuje základným zákonom fyziky. Takže je možné, že v budúcnosti vedci vytvoria s pomocou nanotechnológie miniatúrne zberače energie - z vydychovaného vzduchu, tepu srdca, teploty tela, pohybu vozíka, sily vetra… Možností je skutočne neúrekom. A všetka takto získaná energia poputuje do akumulátorov vozíka. A to už nespomíname možnosť, na čom sa už pracuje aj dnes, že batérie budú pracovať na úplne inom princípe. Na vytvorenie energie bude postačovať kysličník uhličitý, ktorý spôsobuje skleníkový efekt. Skúmajú sa aj kremíkové superkapacitory.

Musíme si však uvedomiť, že všetky naznačované technické zlepšenia, takí naivní nie sme, nebudú vyvíjané prvoplánovane pre invalidné vozíky. Tak ako doposiaľ, nové trendy sa objavia v automobilovom priemysle, robotike či v inteligentných systémoch vyvíjaných pre domácnosti.

Budúcnosť mechanických invalidných vozíkov

A aké „vizionárske“ zmeny môžeme očakávať pri mechanických invalidných vozíkoch? „Pri otázke o budúcnosti mechanických invalidných vozíkov sa dostávame do podobnej situácie ako pri úvahe o budúcnosti prepravy „chodiacej“ populácie. Jednotlivé kategórie a systémy sa budú evidentne prepájať, premiešavať a budú vznikať tzv. cross-over produkty,“ chytil sa témy M. Zeman. A hneď vysvetlil, čo si máme predstaviť pod pojmom cross-over produkty. „Sú to podobné zariadenia ako už v súčasnosti používané Segway transportéry či hoverboardy. Typickým príkladom takýchto produktov je už teraz fungujúci pohon WheelDrive, ktorý robí z mechanického vozíka elektrický. Zlučuje tak výhody obratného a ľahkého mechanického vozíka s dojazdom a silou elektrického pohonu.

V súvislosti s vývojovými trendami pomoci ľudí s narušenou motorikou je nutné, ako nás upozornil M. Zeman, jedno vysvetlenie (upresnenie). Keďže je naša otázka jednoznačne definovaná, nebudeme sa zaoberať exoskeletonmi a neuroimplantátmi, ktoré zaiste výrazne ovplyvnia mobilitu všetkých paraplegikov. „Hudbou“ ďalekej budúcnosti v tejto oblasti môže byť, že biorobotika postaví na nohy každého človeka s narušenými motorickými funkciami. To by sme však potom pokojne mohli zájsť v našom „vizionárstve“ ešte ďalej. Internet vecí (angl. Vráťme sa radšej do bližšej budúcnosti. Predmetom nášho záujmu sú teda len invalidné vozíky. Vieme, že ich budúcnosť je nutne spojená s ďalším prepájaním sveta mechanických a elektrických vozíkov. A sme presvedčení aj o tom, že ľuďom vo vozíku v blízkej budúcnosti, ako uviedol M. Zeman, odpadne mnoho úloh vďaka už dnes známemu pojmu Internet vecí (angl. Internet of Things - IoT). V informatike ide o označenie pre prepojenie vstavaných zariadení s internetom. Prepojené zariadenie by malo byť najmä bezdrôtové a malo by priniesť nové možnosti vzájomnej interakcie nielen medzi jednotlivými systémami. „Ak teda človek vo vozíku príde na úrad, k lekárovi, na zastávku alebo do shopping centra, jeho prostá prítomnosť spustí určité (konkrétne) automatické pochody. Privolanie výťahu, upozornenie obsluhy alebo príprava vodiča na vysunutie plošiny sa stane základnou funkcionalitou systému. Rovnako tak odblokovanie zámku na vozičkárskej toalete môže byť nadviazané na blízkosť pohybu vozíka, napr. Internet vecí je už teraz ľahko dostupná technológia a preto horizont jej použitia rozhodne nebude dvadsať rokov.

„Keď sa viac zameriame na hybridný mechanický/elektrický vozík, opäť je budúcnosť už teraz krásne viditeľná. Napr. rozpoznávania tváre u dvoch posledných verzií iPhonov spoločnosti Apple znamená, že telefón jednoznačne „vidí“ a chápe typy a pohyby mimických svalov a pohyby očí. Teda stačí telefón správne umiestniť pred oči užívateľa/vozičkára a telefón bude nielen komunikačným nástrojom bez použitia dotyku rúk. Stane sa aj ovládačom vozíka, pri rozšírených aplikáciách povedzme aj celej domácnosti. Opäť sa ale nebavíme o budúcnosti vzdialenej, ale o najbližších niekoľkých rokoch,“ zdôraznil M.

V tej vzdialenejšej budúcnosti môžeme „hľadať“ nové, ešte ľahšie, no zároveň pevnejšie materiály na výrobu vozíkov. V súčasnosti hmotnosť najľahšieho prenastaviteľného vozíka s pevným rámom na svete (Krypton od 6,2 kg - v ponuke spoločnosti Letmo) určite bude minimálne raz v najbližšej dekáde prekonaná. A teraz ďalšie uľahčenie života vo vozíku. Prvé modely systému mechanického nanoprevodu už boli vytvorené aj na Slovensku (Žilinská univerzita). Preto by v budúcnosti nemal byť problém pomocou nanotechnológie vytvoriť systém prevodov pre mechanický invalidný vozík.

„Predikovať budúcnosť by sa dalo ďalej a ďalej, ale máme tu niekoľko jasne definovaných rizík, ktoré musíme „ľahko“ vyriešiť. Tak teda, ťažko je „siahať“ si na budúcnosť, keď zárobok vozičkára je nútene limitovaný, lebo inak nebude mať nárok na vozík, príspevok na auto a pod. A je ťažké si predstaviť akúkoľvek samoriaditeľnosť vozíkov, keď by bariéry na chodníkoch privádzali ku kolapsu každého amerického inžiniera,“ takto M.

V tejto súvislosti M. Zeman upriamil našu pozornosť na jeden (nepríjemný) fakt: „Ako chceme ꞌsiahaťꞌ na budúcnosť, keď výška hradeného príspevku zdravotnej poisťovne pri kúpe kompenzačnej pomôcky nebola valorizovaná od čias zavedenia eura na Slovensku (r. A to je skutočne zásadný problém, ktorý môže roztrhnúť reťaz uplatňovania vyvinutých moderných technológií v praktickom živote. Veda bude akceptovať požiadavky ľudí s narušenou mobilitou, výrobná spoločnosť ponúkne špičkový produkt na trh. No poisťovne ho odmietnu spolufinancovať. Najradšej totiž predpisujú najlacnejšie, hoci najťažšie a pre pacientov najnevhodnejšie invalidné vozíky. Veď treba šetriť… Aby sa pokryli náklady „úradníckej“ administratívy a plánovaný zisk zdravotných poisťovní (čo je tak trochu choré).

Príspevky na invalidné vozíky na Slovensku

Na Slovensku môžete získať príspevok na elektrický vozík cez štátne inštitúcie, nadácie alebo prostredníctvom verejných zbierok. Medzi nadácie, ktoré poskytujú príspevky na zdravotnícke pomôcky, patria:

1. Nadácia AGEL Slovensko: Individuálne príspevky na nákup zdravotníckych pomôcok.
2. Nadácia J&T: Podpora rodín a jednotlivcov so zdravotným postihnutím.
3. Nadácia Henkel Slovensko: Pomoc v oblasti zdravia a sociálnych služieb.
4. Socia - Nadácia na podporu sociálnych zmien: Programy pre seniorov a osoby s ŤZP, napríklad Fond Lienka pomoci.

Pri žiadosti o príspevok je dôležité:

• Vypracovať predbežnú faktúru, ktorú potrebujete k žiadosti.
• Poradiť sa, ako postupovať pri žiadosti o príspevok z ÚPSVaR aj z nadácií.

Príbeh Tomáša

Tomáš je mladý dospelý muž, ktorý od malička bojuje s rázštepom chrbtice. Potrebuje pomoc na kúpu prídavného pohonu na svoj mechanický vozík, ktorý je odkázaný používať od narodenia. Veľmi by mu život uľahčil práve takýto pohon, hlavne na vzdialenejšie trasy, ktoré absolvuje napríklad do práce, dlhšie prechádzky alebo na výlety. Akákoľvek finančná pomoc by mu pomohla priblížiť sa k cieľu kúpiť si túto pomôcku. Jeho život by pri ostatných závažných problémoch predsa len začal byť aspoň v otázke presunov a mobility jednoduchší.

Volám sa Tomáš a narodil som sa v decembri 1994 s vrodenou chybou nazývajúcou sa Spina bifida s hydrocefalom, čo v preklade znamená rázštep chrbtice a súčasne nadmerné hromadenie mozgovomiechového moku. Toto ochorenie, pri ktorom nie je miecha správne uzavretá a hydrocefalus spôsobuje zvýšený tlak v lebke z dôvodu prebytočnej tekutiny, vedie od môjho narodenia k rôznym neurologickým problémom a taktiež problémom spojených s pohybom a močovým mechúrom. A práve táto kombinácia si vyžaduje komplexnú liečbu a dlhodobú starostlivosť.

Ako novorodenec som v Detskej fakultnej nemocnici na Kramároch absolvoval prvú operáciu, bol pod dohľadom neurochirurgov a neurológov, ktorí odporučili liečbu poruchy psychomotorického vývoja prostredníctvom Vojtovej metódy. Chodiť som nakoniec začal v treťom roku svojho života. Približne o rok neskôr som dostal prvý epileptický záchvat. Ich intenzita a opakovanosť sa vystupňovali hlavne v období puberty a trvali až do môjho 21. roku života. Od štyroch rokov do súčasnosti mám nastavenú liečbu, momentálne som už niekoľko rokov bez záchvatu. Medzičasom mi ale zistili Arnold-Chiariho malformáciu, čo znamená, že mozoček a mozgový kmeň mám ťahaný nadol do miechového kanála. V roku 1999 mi opäť operovali miechu, ktorá v dôsledku rastového vývinu prirástla k chrbtici, aby ju uvoľnili. Od škôlky až po strednú školu som navštevoval školu pre deti so zdravotným postihnutím na Mokrohájskej v Bratislave.

tags: #invalidný #vozík #logo #význam