
Tento článok sa zameriava na problematiku odpracovanej časti dňa počas práceneschopnosti (PN) na Slovensku, s dôrazom na práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov. Analyzujeme rôzne situácie, ktoré môžu nastať, a poskytujeme praktické rady a odporúčania.
Zamestnanec má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak u toho istého zamestnávateľa vykonával prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku počas nepretržitého trvania pracovného pomeru. Ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka, má nárok na pomernú časť dovolenky. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.
Predstavme si situáciu, že zamestnankyňa prišla ráno do práce, odpracovala 2,5 hodiny, následne sa necítila dobre, navštívila lekára a ten ju od toho istého dňa vypísal na PN. V takomto prípade jej bude vyplácaná náhrada príjmu až od nasledujúceho dňa. Zamestnávateľ bude vyplácať náhradu príjmu počas prvých 9 dní PN (namiesto štandardných 10 dní).
Do mzdového programu zamestnávateľ zadá, že zamestnankyňa prvý deň PN odpracovala 2,5 hodiny. Program automaticky zaradí zvyšok dňa (5 hodín) do osobných prekážok, konkrétne lekárske vyšetrenie zamestnanca, čím sa navýši limit ošetrenia zamestnanca. Je možné tento zvyšný čas dňa zaradiť na iné osobné prekážky, ktoré by nenavýšili limit ošetrenia zamestnanca? Táto otázka si vyžaduje konzultáciu s odborníkom na mzdové účtovníctvo, pretože riešenie môže závisieť od konkrétneho mzdového programu a interných predpisov spoločnosti.
Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť vykonávanie inej práce, než je dohodnutá v pracovnej zmluve, len vo výnimočných a obzvlášť závažných prípadoch. Vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených v Zákonníku práce.
Prečítajte si tiež: Nezamestnanosť a jej vplyv na dôchodok
Zamestnávateľ plánuje zaviesť zmenu/rozdelenie pracovnej doby na 3 zmeny a potrebuje vedieť, aké má práva a ako postupovať v prípade, že zamestnanec odmietne pracovať napríklad večer. Pracovný čas nemusí byť priamo zakotvený v pracovných zmluvách. Hoci uvedenie pracovného času nie je podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy, ide o náležitosť, ktorú je zamestnávateľ povinný uviesť v pracovnej zmluve, prípadne odkaz na ňu v kolektívnej zmluve alebo zákonnom ustanovení.
Ak bol pracovný čas so zamestnancami dohodnutý tak, že zamestnanci súhlasili aj s prácou na zmeny, je potrebné vedieť takúto dohodu preukázať, hoci len ústnu. Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnanec je povinný pracovať v zmenovom režime, ktorý mu v rozvrhu zmien určil zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov, s výnimkou prípadov, ak si účastníci pracovného pomeru v pracovnej zmluve napríklad dohodli, že zamestnanec bude vykonávať prácu výlučne v ranných zmenách.
V prípade, že dohoda o pracovnom čase nie je zahrnutá v pracovnej zmluve, je kľúčové zanalyzovať, ako bol pracovný čas dohodnutý ústne, prípadne konkludentne.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca. Ak zamestnanec predloží lekárske potvrdenie o nespôsobilosti na nočnú prácu, zamestnávateľ môže zabezpečiť opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti. Ak je zamestnanec podľa lekárskeho posudku nespôsobilý na nočnú prácu, zamestnávateľ je povinný preradiť ho na inú prácu. V úvahu prichádza aj skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa.
Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby. Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohoda o skončení pracovného pomeru sa uzatvára písomne. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v zákone. Dôvod výpovede sa musí vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.
Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje výsluhový dôchodok dane?
Pracovný pomer na dobu určitú sa skončí uplynutím tejto dohodnutej doby, bez ohľadu na to, či je zamestnanec práceneschopný. Predĺženie pracovného pomeru z dôvodu PN zamestnanca platí len pri výpovedi, ale nie pri pracovnom pomere na dobu určitú.
Podľa Zákonníka práce má zamestnanec nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky, ak si ju nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Práceneschopnosť je jedným z dôvodov, pre ktoré si zamestnanec nemôže dovolenku vyčerpať v čase trvania pracovného pomeru. Zamestnávateľ je teda povinný preplatiť nevyčerpanú dovolenku, ak si ju zamestnanec nemôže vyčerpať do skončenia pracovného pomeru z dôvodu PN. Výška náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku sa vypočíta podľa priemerného zárobku zamestnanca za predchádzajúci štvrťrok.
Ak je zamestnankyňa tehotná a na PN a zamestnávateľ končí s firmou, musí dať zamestnankyni výpoveď v zmysle Zákonníka práce. Zamestnankyni patrí výpovedná doba a odstupné v zmysle Zákonníka práce.
Ak sa zamestnancovi stane pracovný úraz počas skúšobnej doby a je na PN, zamestnávateľ postupuje podľa pracovnej zmluvy, ktorá trvá do konca dohodnutej doby. Skutočnosť, že je zamestnanec PN, pri uplynutí doby pracovného pomeru na dobu určitú, nebráni skončeniu. Ochrana počas PN platí len pred výpoveďou, čo nie je tento prípad.
Vyplácanie dávky nemocenského poistenia počas nezamestnanosti je podmienené predchádzajúcim nemocenským poistením v rozsahu 270 dní za posledné dva roky. Ak zamestnancovi končí pracovná zmluva a plánuje ísť na PN, má nárok na pokračovanie PN aj po skončení pracovného pomeru. Počas PN po skončení pracovného pomeru už nebude zamestnávateľ povinný poskytovať žiadnu dávku, pretože nemocenské preberá Sociálna poisťovňa.
Prečítajte si tiež: Nezdaniteľná časť a PN
Platba nemocenského po skončení pracovného pomeru závisí od toho, či je zamestnanec v ochrannej lehote. Ochranná doba po skončení zamestnania je 7 dní. To znamená, že ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v priebehu tejto lehoty, má zamestnanec nárok na nemocenské dávky.
Áno, zamestnanec má nárok na náhradu za nevyčerpanú dovolenku. Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Ak je zamestnanec na PN, úrad práce ho nezaeviduje, nakoľko počas trvania dočasnej práceneschopnosti občan nemôže byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Od 1. januára 2025 môžu dočasnú pracovnú neschopnosť ukončovať okrem zákonom oprávnených lekárov aj posudkoví lekári vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni. Ak posudkový lekár práceneschopnosť ukončí, elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti vytvorí ošetrujúci lekár na písomnú žiadosť posudkového lekára.