5 rokov: Sociálny a citový vývin - charakteristika

Predškolský vek, ktorý trvá približne od 3 do 6 rokov, je kľúčovým obdobím vo vývoji dieťaťa. Horná hranica je daná nástupom dieťaťa do školy. Ide o obdobie intenzívneho rastu a zrenia, počas ktorého dochádza k rozvoju kognitívnych, emocionálnych a sociálnych kompetencií. Na konci tohto obdobia je dieťa pripravené ísť do školy a dosahuje školskú zrelosť. Dieťa sa prudko rozvíja v telesnej, poznávacej, motivačnej oblasti a v oblasti sebauvedomovania. Postupne sa uvoľňuje zo zväzku rodiny a viac sa zúčastňuje hier s vrstovníkmi.

Telesný a pohybový vývin

V oblasti telesného vývinu dieťa ročne priberie na hmotnosti 3-5 kg a narastie do výšky 5-10 cm. Koncom predškolského obdobia sa zlepšuje osifikácia zápästných kostičiek, čo umožňuje vývin jemnej motoriky prstov a rúk, ktorý je nevyhnutný predpoklad na osvojenie si písania a grafomotoriky. Výrazne sa zlepšuje činnosť centrálnej nervovej sústavy (CNS) a vnútorných telesných orgánov, vďaka čomu sa zlepšuje pohyblivosť a pohyby sú dokonalejšie a koordinovanejšie. Dieťa má väčšiu silu. Pre správny pohyb je veľmi dôležitá chrbtica, jej tvar (esovité zakrivenie) a neporušená funkcia.

Rozvíja sa jemná motorika: štvorročné dieťa si vie zapnúť gombík, päťročné vie zaviazať šnúrky na topánkach. Deti sa zdokonaľujú v používaní príboru, vedia sa samy umyť a poskladať si oblečenie. Spresňuje sa koordinácia rúk a začína sa vyhraňovať dominancia jednej ruky. Deti v tomto veku rady manipulujú s rozličnými nástrojmi, stavajú lego, stavebnice, skladajú skladačky a hlavolamy. Vedia sa voziť na trojkolke, sánkovať, prestávajú sa báť vody, lezú na stromy a preliezky. Dieťa sa zdokonaľuje aj v kreslení - vie nakresliť kríž, kruh, štvorec, obdĺžnik a trojuholník.

Hrubá motorika trojročného dieťaťa ešte nie je koordinovaná, našľapuje na celú nohu, nie najprv na pätu a potom na prsty, trup pri chôdzi nie je celkom vzpriamený. Chôdza štvorročného dieťaťa sa už viac približuje chôdzi dospelých a u päťročného je chôdza elegantnejšia a úspornejšia. Chôdza je zautomatizovaná a vzniká individuálny štýl chôdze. Šesťročné deti ešte pri chôdzi poskakujú, kývajú sa, menia smer a vybočujú - ide ale o prejavy hravosti. Vývin chôdze sa zakončuje okolo šiesteho roku.

Vývin poznávacích procesov

Poznávanie detí v predškolskom veku je viazané na ich najbližšie, konkrétne prostredie.

Prečítajte si tiež: Podmienky podpory po dovŕšení 18 rokov

Vnímanie

Zdokonaľuje sa citlivosť jednotlivých zmyslových orgánov. Hmatom už dieťa rozlišuje aj zložité tvary, zrakom rozoznáva aj doplnkové farby, sluchom dokáže identifikovať rôzne zdroje zvuku a takisto chuť aj čuch mu umožňujú dostatočnú diferenciáciu predmetov. Vnímanie dieťaťa veľmi závisí od jeho záujmov. Charakteristickou črtou vnímania je synkretizmus - globálnosť - nevšímanie si detailov objektu, alebo zameranie sa len na jeden detail a vynechávanie ďalších vlastností predmetu.

Vnímanie času predškoláka je nedokonalé. Dieťa subjektívne „meria čas“ prostredníctvom určitých udalostí a opakujúcich sa javov, ktoré sa ho týkajú. Je dominantne orientované na prítomnosť, časové pojmy ako minulosť a budúcnosť nemajú ešte pevný obsah. Aj vo vnímaní priestoru dochádza k podceňovaniu vzdialenosti. Nedostatočná je aj orientácia v smere vľavo a vpravo.

Pozornosť

Pozornosť dieťaťa v predškolskom veku je nestála a ovplyvnená silnými podnetmi, ktoré prichádzajú z prostredia. Medzi tretím a štvrtým rokom je pozornosť dieťaťa neúmyselná, neriadená vôľou. V piatom roku sa dieťa začína sústreďovať a úmyselná pozornosť sa ešte zdokonaľuje v šiestom roku. Rozvíjanie úmyselnej pozornosti je dôležité pre vstup dieťaťa do školy.

Pamäť

Na začiatku predškolského obdobia je pamäť tiež neúmyselná. Dieťa si pamätá len to, čo naňho silne zapôsobilo a s čím sa stretáva. Pamäť je mechanická a až ku koncu obdobia sa začínajú budovať základy slovno-logickej pamäti. Zdokonaľuje sa rozsah pamäti, ale presnosť pamäti je menej rozvinutá, lebo dieťa si do nej pridáva aj svoje fantastické výtvory. Pamäť je veľmi ovplyvnená citmi dieťaťa - pamätá si dobre to, čo si praje, to, kto mu urobil dobre, ale aj to, z čoho má strach a čo nechce.

Fantázia

Fantázia dieťaťa je bohatá a založená na nekontrolovateľných predstavách. Konfabulácia - nedostatky logického vnímania sveta a dejov nahrádza fantázia. Aj fantázia závisí od citov detí a od citových stavov. Je ovplyvnená rozprávkami, televíziou a udalosťami zo života. Personifikácia - oživenie predmetov, pripisovanie ľudských vlastností veciam, zvieratám a predmetom.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia

Myslenie

Myslenie dieťaťa v predškolskom veku je konkrétne. Dieťa premýšľa o tom, čo bezprostredne robí, koho stretáva a čo vníma. Typické znaky myslenia sú:

  1. Fenomenizmus: Dieťa reaguje na bezprostredné predmety, svet je preňho taký, ako sa javí (napríklad, že veľryba nie je ryba).
  2. Prezentizmus: Ide o väzbu myslenia na prítomnosť, na aktuálnu podobu (napríklad mamuty, tatuty).
  3. Egocentrizmus: Myslenie je zamerané na seba (napríklad dieťa si zakryje oči, aby ho nevideli).
  4. Absolutizmus: Myslenie je statické, ťažko sa mení, dieťa verí v svoju pravdu (napríklad starká vidí najlepšie, lebo má najsilnejšie okuliare).
  5. Magickosť: Dopĺňanie svojich predstáv a myslenia fantáziou.

V myslení dieťaťa predškolského veku rozlišujeme dve obdobia:

  1. Obdobie kladenia otázok „Čo je to?“
  2. Obdobie kladenia otázok „Prečo? Načo? Ako?“

Slovná zásoba a reč

Slovná zásoba dieťaťa sa v predškolskom veku výrazne rozširuje. Trojročné dieťa používa približne 300 slov, zatiaľ čo na konci šiesteho roka má slovnú zásobu okolo 3500 slov. Dieťa sa v tomto období ľahko učí cudzie jazyky. Dievčatá sú spravidla komunikatívnejšie. Ak je potrebná pomoc, je vhodné navštíviť logopéda kvôli poruchám reči. Dieťa vedie monológ, nielenže si komentuje, ale sa aj rozpráva napríklad s hračkami.

Citový vývin

Citový život dieťaťa v predškolskom veku je veľmi bohatý a intenzívny. Citové podnety vyvolávajú u dieťaťa prudké a veľmi rozmanité reakcie. Zvyšuje sa citlivosť detí. Rozlišujú sa astenické a stenické city. Rozvoj citov závisí od výchovy, napríklad: pod vplyvom autoritatívnej mamy sa posilňujú astenické city (dieťa je plačlivé, bojazlivé, ustráchané), opakom sú stenické city, ktoré podporujú sebavedomie a vyvolávajú dobrú náladu.

Citová výchova by mala zahŕňať:

Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje dĺžka práce váš dôchodok?

  1. Dávanie dieťaťu veľa podnetov na rozvoj citov.
  2. Vyhradenie si času na uspokojenie citových potrieb dieťaťa.
  3. Poskytnutie mu citovej istoty.
  4. Vedenie detí k ovládaniu svojich negatívnych citov.
  5. Pozitívne oceňovanie a hodnotenie detí.

Deti sa začínajú báť konkrétnych (reálnych) vecí. Majú zmysel pre zodpovednosť a formuje sa aj vzťah k práci. Objavujú sa prvé výhrady (9-10 rok). Vstupujú do vzťahov medzi sebou (skupinky chlapcov a dievčat). Deti sú veľmi citlivé na spravodlivosť a na tresty.

Sociálny vývin

Sociálny vývin dieťaťa v predškolskom veku je poznamenaný veľkou iniciatívou. Hlavnou potrebou dieťaťa je aktivita. Pri jej usmerňovaní zohrávajú dôležitú úlohu rodičia, súrodenci, starí rodičia, učiteľky a deti v materskej škole. Sociálny vývin závisí od procesov sociálneho učenia - dieťa sa učí z vlastnej skúsenosti a napodobňovaním dospelých. Dieťa opakuje také správanie, za ktoré dostane odmenu alebo pochvalu, a vyhýba sa správaniu, za ktoré je pokarhané. Pre socializáciu dieťaťa je potrebné, aby navštevovalo kolektív - materskú školu. Socializácia dieťaťa v predškolskom veku sa završuje prechodom do základnej školy. Rozvíja sa sociálna aktivita dieťaťa - začínajú sa vytvárať vzťahy k ľuďom a spoločnosti. Dieťa sa dokáže správať podľa príkazov a zákazov. Sociálny vývin prebieha postupne a závisí od množstva kontaktov. Každé dieťa by malo chodiť do materskej školy. Už vie, čo sa od neho očakáva, ale nedokáže sa dlho sústrediť a je nepokojné.

Činnosti a výchova dieťaťa v rodine

Najviac času dieťaťu v predškolskom veku zaberá hra. Dieťa sa hrá samo, s hračkami, s rozličnými predmetmi a materiálmi, v prírode, alebo so súrodencami a kamarátmi. Trojročné dieťa začína hru plánovať a je viac samostatné. V materskej škole má presnejšie organizované činnosti, doma má dieťa voľnejší režim.

Základné zásady výchovy detí v rodine:

  1. Mať deti rád.
  2. Veľa sa s deťmi rozprávať.
  3. Uskutočňovať jednotnú výchovu.
  4. Štýl výchovy má byť demokratický.
  5. Viac dieťa odmeňovať ako trestať.

Hlavné formy aktivity detí:

Dieťa v tomto období nepracuje v pravom zmysle, ide o hravé činnosti, ktoré majú charakter práce (upratovanie hračiek, uloženie oblečenia, pomoc v kuchyni). Tieto činnosti by mali byť v dennom programe, aby si dieťa osvojilo prvé pracovné návyky a vytvorilo vzťah k povinnostiam. Podobný charakter má učenie - dieťa tým, že pozoruje, manipuluje s vecami a robí praktické činnosti, získava skúsenosti. Takto lepšie chápe súvislosti. Učenie je spontánne, hravé a nie zámerné. Organizované učenie začína v materskej škole - dieťa sa učí vnímať, analyzovať, premýšľať, sústreďovať pozornosť a rozvíjať fantáziu.

Učenie aj hra sú dôležité pre rozvoj:

  1. Myslenia.
  2. Disciplíny a sebaovládania.
  3. Manuálnych zručností.
  4. Tvorivosti.

Prevládajú hry, kedy dieťa napodobňuje zvieratá a ľudí. Pribúdajú hry s pravidlami. Deti vo veku 3-4 rokov ešte nechcú rešpektovať pravidlá a normy hier úplne, ale treba ich zaraďovať do repertoválu činnosti. V 5.-6. roku je potrebných viac takýchto hier.

Typy hier:

  1. Samotárska hra: Od 2. rokov, dieťa sa hrá samo, s hračkami, alebo predmetmi, bokom od všetkého diania.
  2. Súbežná hra: Od 3. rokov, dieťa sa síce hrá samo, ale zároveň sa teší, keď sú nablízku aj iné deti.
  3. Asociatívna hra: Od 4. rokov, dieťa sa hrá s ostatnými, požičiavajú si hračky, ale nemajú spoločný cieľ.
  4. Kooperatívna hra: Od 6.-7.rokov, deti sa hrajú skupinové hry, aby splnili nejakú úlohu, rozdeľujú si úlohy a volia si vodcu.

Podmienky optimálneho vývinu dieťaťa v rodine a v materskej škole

Základnou podmienkou optimálneho vývinu dieťaťa je zdravie:

  1. Telesné zdravie: Týka sa organizmu a normálnej činnosti telesných orgánov.
  2. Duševné zdravie: Predstavuje psychickú pohodu a spokojnosť.

Starostlivosť rodičov má zahŕňať:

  1. Starostlivosť o telesné zdravie: zdravá výživa, spánok, zdravé životné prostredie a nepreťažovanie motorických funkcií.
  2. Starostlivosť o kognitívny rozvoj: myslenia, slovnej zásoby, zručností.
  3. Starostlivosť o citový vývin: dieťa má byť chápané ako hodnota, mala by panovať atmosféra dôvery, radosť a podpory. Dieťa sa učí ovládať city a prekonávať citové krízy.
  4. Starostlivosť o zdravý sociálny vývin: naučiť dieťa spolupracovať, komunikovať s ľuďmi a tvoriť priateľské vzťahy s vrstovníkmi.
  5. Starostlivosť o autoreguláciu: pestovať vzťah k hodnotám, normám a pravidlám.

Problémy správania detí

Problémy v správaní detí sa vysvetľujú dvoma hlavnými teóriami:

  1. Pudová teória: Hovorí o tom, že v každom veku je pud deštrukcie, agresie a zla, ktorý sa prejavuje v neprimeranom správaní.
  2. Teória sociálneho učenia: Hovorí, že ak dieťa agresiou niečo získa, potom tento zisk pôsobí ako odmena a posilňovanie takéhoto správania. Agresii sa dá naučiť napodobňovaním.

Najčastejšie poruchy správania u detí:

  1. Hyperaktivita.
  2. Nepozornosť.
  3. Impulzívnosť.
  4. Uzavretosť.
  5. Používanie vulgárnych výrazov.

Raný vývin (1. - 3. rok)

Toto obdobie sa začína už v dojčenskom veku (od 1-2 mesiacov až po 1 rok) a je charakteristické rýchlym rastom a priberaním na váhe. Vyvíjajú sa pohyby nôh a hmatové pocity poskytujú prvé informácie o svete. Okolo 3. mesiaca má dieťa spevnenú hlavičku, pozoruje predmety a ľudí, všetko berie a odhadzuje. Dieťa vykonáva pohyb smerom k predmetu, rozpoznáva osoby a objavuje sa farebné vnímanie (páčia sa mu ostré farby). Okolo 4.-5. mesiaca sedí s oporou, od 6. mesiaca aj bez opory. Manipuluje s predmetmi, rozlišuje tóny, vníma melódiu a rytmus. Okolo 9. mesiaca sa samo posadí, s oporou sa postaví, vníma aj malé detaily a objavuje vzťahy medzi predmetmi. Hovorí prvé slovká. V 1. roku už má chodiť s oporou, rozumieť slovám a používať známe prostriedky za nových okolností. Dojča je v predvetovom období (používa slová, ale nespája ich do viet), napodobňuje a chápe význam niektorých slov.

Obdobie od 1 roku do 3 rokov je charakteristické osamostatňovaním. Dieťa už chodí samostatne, hoci chôdza je ešte neistá. Rozvíja sa reč - dieťa pozná 200-300 slov a vie, že každá vec má svoje meno, preto sa pýta „čo je to“. Začína spájať slová a ku koncu tohto obdobia by sa malo samo pýtať na WC. Dieťa sa zdokonaľuje pri stolovaní. V 3. roku používa 1. osobu (ja), ale vývin reči je individuálny. Dokáže mať náhľad do neznámej situácie a niekedy napodobňuje model, ktorý nie je prítomný. Pamäť u detí je veľmi konkrétna a objavujú sa prvé prejavy fantázie. Dieťa oživuje neživé predmety a dáva im ľudské vlastnosti, napríklad kŕmi bábiku guličkami. Začína tvoriť súvetia a komunikuje.

Citová stránka dieťaťa v tomto období je charakteristická silnou závislosťou od matky, ale môže sa pripútať aj k inej osobe, ktorá je pri ňom. Takéto reakcie sú prirodzené a pozitívne. Dieťa dokáže sledovať vytýčený cieľ a voliť prostriedky na jeho dosiahnutie. Ku koncu 3. roka nastáva obdobie vzdoru, ktoré je prejavom uvedomovania si samostatnosti. Dieťa si vymáha niečo, čo nemôže dostať. Dlhé odlúčenie od matky môže narušiť vzťah a úroveň návykov. Receptom na prekonanie separácie býva hra a činnosť.

Stredný školský vek (11/12 - 14/15)

Pre toto obdobie je typické pohlavné dozrievanie, spojené s prudkým telesným rastom a objavením sa aj druhotných pohlavných znakov (vyhraňovanie sa v mužský typ u chlapcov a ženský u dievčat.) Dievčatá začínajú vo vývine predbiehať chlapcov. Pohybová koordinácia sa značne narušuje . Osobnosť dospievajúceho sa stáva veľmi nestálou a nevyrovnanou.

Jeho pozornosť, predtým obrátená predovšetkým navonok sa začína zameriavať na vlastnú osobnosť, najmä na vlastné prežívanie, citový život. Silnejšie ako v predchádzajúcom období sa prejavuje aj fantázia ( najmä v sneniach a želaniach) Myslenie sa stáva abstraktnejším, čo spôsobuje (najmä vplyvmi citov a nedostatkov skúseností) aj rýchle, chybné zovšeobecnenia. V sociálnych vzťahoch dochádza k uvoľňovaniu rodinných zväzkov a nadväzovaniu intímnych priateľstiev s rovesníkmi. Vzrastá vyhraňovanie vlastných názorov, kritickosť voči dospelým, túžba po samostatnosti. V psychike dospievajúceho sa prelínajú detské a dospelé prvky - začína sa prechod k dospelosti.

Starší školský vek (14/15 do dospelosti)

V adolescencii sa završuje prechod mladého človeka z detského veku do dospelosti(ktorá sa u dievčat prejaví skôr ako u chlapcov). Nastáva tu zmena vo vzťahu k inému pohlaviu a k postupnej príprave, , resp.zrelosti na založenie vlastne rodiny. Z duševnej stránky je najtypickejšie postupné vnútorné osamostatňovanie sa (pričom materiálna závislosť často ostáva) spojené so sebaprežívaním a sebautváraním a príprava na budúce povolanie, ktoré umožňuje zaradiť sa mladému človeku do spoločnosti dospelých.

Psychický vývin v adolescencii je predovšetkým procesom intenzívnej individualizácie, ale aj socializácie. Adolescent si silne uvedomuje a intenzívne prežíva svoju individualitu ( ja som ja ), svojou odlišnosťou od ostatných ľudí, je na ňu veľmi citlivý a vyžaduje , aby ju aj iní rešpektovali.

Seabauvedomovanie sa spája s prehĺbením záujmu o seba samého, všímaním si vlastnej osoby a spája sa s kritickým postojom k sebe, s úsilím poznať seba samého a relatívne objektívne sa hodnotiť. Významnú úlohu pritom hrá najmä mienka rovesníkov. sebauvedomenie sa zároveň spája s typickou snahou po sebaformovaní, sebavýchove. Vo vedomí adolescenta sa prejavuje túžba konať niečo a mať určitú hodnotu.

Pritom si hľadá vo svojom sociálnom okolí aj v literatúre, časopisoch, médiách… vzory ku ktorým by sa pri sebaformovaní chcel priblížiť. Tým sa zostruje jeho kritický pohľad na dospelých. U adolescentov silnie najmä vedomie, že už sú dospelými ľuďmi . Na podceňovanie tejto skutočnosti sú veľmi citliví. Toto vedomie dospelosti prejavujú navonok tým, že sa radi stavajú do pózy dospelých, preberajú aj niektoré nevhodné spôsoby správania sa dospelých (napr. fajčenie, vulgarizmy, rozličné kozmetické úpravy a pod.) v snahe upevniť svoje sebavedomie dospelého a zakryť v ňom ešte nedospelé črty. Pri pevnej istote, že adolescent niečím je, niečo môže, a preto právom si môže nárokovať na uznanie, táto snaha podčiarkovať dojem dospelosti vonkajšími demonštratívnymi javmi, pózou, ustupuje do úzadia.

V sociálnych vzťahoch je pre toto obdobie príznačné urobiť dojem, imponovať, uplatniť sa. Ak sa táto snaha obmedzuje iba na vonkajšie formy, bez toho, že by jej odpovedal vnútorný postoj, pôsobí na okolie, najmä na dospelých, skôr komicky, čo neraz zraňuje citlivé sebavedomie adolescentov. V sociálnych vzťahoch adolescentov začínajú významne prevládať tzv. párové vzťahy nad skupinovými., čo má veľký význam. Vytvárajú sa tu aj medzipohlavné párové vzťahy (flirtovanie…).

Bývajú eroticky podfarbené , nemusia sa nevyhnutne spájať so sexuálnymi želaniami. Aj úroveň poznávacích, citových a vôľových procesov dosahuje v adolescencii formálnu zrelosť.. V tomto období sa veľmi rozširuje myšlienkový obzor mladého človeka, prehlbuje sa záujem o filozofické a spoločenské problémy. Adolescent si začína vytvárať vlastné postoje, vlastný svetonázor, a tým sa intelektuálne osamostatňovať.

tags: #5 #rokov #socialny #a #citovy #vyvin

Ďalšie články