§ 9 ods. 11 Daňového poriadku: Plnomocenstvo v daňovom konaní

Daňový poriadok upravuje zastupovanie pri správe daní v § 9. Toto ustanovenie umožňuje každému daňovému subjektu (ako aj zákonnému zástupcovi daňového subjektu alebo opatrovníkovi daňového subjektu určenému súdom) nechať sa zastúpiť na základe plnomocenstva v ktorejkoľvek fáze daňového konania. Daňový subjekt môže udeliť plnomocenstvo na zastupovanie kedykoľvek, a to aj po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly, prípadne aj počas jej priebehu.

Všeobecné informácie o zastupovaní v daňovom konaní

Daňové subjekty majú možnosť vystupovať pred správcom dane samostatne alebo byť zastúpené zástupcom. Zastupovanie môže vyplynúť priamo zo zákona (napríklad zastupovanie neplnoletej fyzickej osoby) alebo na základe splnomocnenia zástupcu. Najčastejším prípadom zastupovania pred správcom dane je prípad, keď daňový zástupca koná na základe plnomocenstva. Daňový subjekt udelí zástupcovi plnú moc, na základe ktorej následne zástupca koná v mene daňového subjektu. Právne úkony zástupcu sú prejavy jeho vôle, ale právne následky (práva a povinnosti) vznikajú priamo tej osobe, ktorá je zastupovaná.

Daňový subjekt si zvolí zástupcu, ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Podľa daňového poriadku plnomocenstvo nemusí mať úradne overený podpis. Plnomocenstvo na zastupovanie sa udeľuje dvomi spôsobmi:

• Písomne
• Ústne do zápisnice u správcu dane. V tomto prípade daňový úrad spíše o tomto úkone zápisnicu. Ak daňový subjekt udeľuje plnomocenstvo do zápisnice a odmietne ju podpísať, správca dane nebude takto udelené plnomocenstvo akceptovať.

Zo splnomocnenia musí byť zrejmé:

• kto udeľuje plnomocenstvo (splnomocniteľ),
• komu je udelené (splnomocnenec),
• rozsah splnomocnenia,
• prípadne jeho časové ohraničenie.

Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, je potrebné takéto plnomocenstvo považovať za všeobecné.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a nemocenské dávky: Postup

Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Nové plnomocenstvo nahrádza v rozsahu v ňom uvedenom predchádzajúce plnomocenstvo. Ak má správca dane pochybnosti o tomto plnomocenstve, vyzve daňový subjekt na ich odstránenie. Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto plnomocenstvo za neúčinné. Zástupca môže do doby odstránenia pochybností vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.

Kto môže byť zástupcom

Zástupcom môže byť každá osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony. Daňový poriadok neurčuje žiadne podmienky pre osobu zástupcu, ponecháva na rozhodnutí zastupovaného, koho si za zástupcu zvolí. Zástupcom môže byť fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, ako aj právnická osoba. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril. Ak je plnomocenstvo udelené právnickej osobe, oprávnenie zastupovať daňový subjekt v mene tejto právnickej osoby má buď priamo štatutárny orgán zástupcu, ktorý na zastupovanie nepotrebuje ďalšie plnomocenstvo, alebo tento orgán poverí na konanie inú osobu (zamestnanca).

V praxi obcí často nastávajú situácie, keď daňový subjekt nemôže konať osobne - či už z dôvodu pobytu v zahraničí, výkonu trestu alebo neznámeho pobytu. V takýchto prípadoch je potrebné zabezpečiť jeho zastupovanie. Právna úprava zastupovania daňového subjektu v daňovom konaní prostredníctvom zástupcu je predmetom zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý je rámcovou právnou úpravou. Zastupovanie daňového subjektu v daňovom konaní je plne v súlade so základnou zásadou hospodárnosti a efektívnosti daňového konania, ktorá je v ustanovení § 3 ods.

Právny inštitút zastupovania v daňovom konaní je v súlade s § 9 ods. 6 daňového poriadku využiteľný napríklad vtedy, ak sa obci nepodarilo doručiť písomnosť daňovému subjektu na známu adresu mimo územia Slovenskej republiky. Takouto písomnosťou môže byť napríklad výzva obce na podanie daňového priznania daňovým subjektom podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku, ktorej nerešpektovanie daňovým subjektom vedie podľa § 15 ods. 3 v spojení s § 48 ods. 1 písm. Preto je nevyhnutné, aby boli písomnosti riadne doručené daňovému subjektu. V priebehu daňového konania sa však môže stať, že nebude možné doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk daňovému subjektu, ktorým je fyzická osoba, na adresu, ktorá je obci známa. Podľa § 31 ods.

Skutočnosť, že si daňový subjekt neprevzal predmetnú písomnosť určenú do vlastných rúk, teda nebráni v tom, aby táto písomnosť spôsobila právne následky ustanovené právnym poriadkom. V kontexte uvedeného je teda pre daňový subjekt podstatné, aby za predpokladu, že nebude schopný riadne preberať korešpondenciu obce, aby si sám ustanovil fyzickú osobu, ktorá bude v jeho mene preberať písomnosti. V súvislosti s doručovaním písomností obcou zástupcovi je ešte potrebné uviesť § 30 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie pre seniorov

Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. V daňovom konaní je taktiež potrebné vykonať daňové procesné úkony, a to napríklad poskytnúť obci potrebné vysvetlenia, pokiaľ má pochybnosti o správnosti podaného daňového priznania k miestnej dani, ktoré uviedla v súlade s § 17 ods. 2 daňového poriadku vo výzve. Právny inštitút zastúpenia v daňovom konaní má teda význam v každom štádiu daňového konania, nakoľko procesné úkony je potrebné robiť v každom jeho štádiu a súčinnosť daňového subjektu s obcou je v súlade s § 3 ods.

Príslušná obec a rovnako aj daňový subjekt musia byť vzájomne informovaní o priebehu zastupovania v daňovom konaní, predovšetkým je však v právnom záujme daňového subjektu, aby mal svojho zástupcu pre jednotlivé procesné úkony v jeho priebehu. V § 9 daňový poriadok neustanovuje náležitosti odbornosti, vzdelania, praxe, a ani iné kritériá, ktoré by mal spĺňať zástupca daňového subjektu. Platí však vo všeobecnosti, že by malo ísť o fyzickú osobu, ktorá má dôveru daňového subjektu, ktorý ju poveril zastupovaním a ktorá má aj prehľad ohľadom situácie a aktuálneho postavenia daňového subjektu v danom daňovom konaní. Podstatným je pritom § 9 ods.

Podľa § 9 ods. 1 daňového poriadku platí, že fyzická osoba, teda aj daňový subjekt, ktorá nemôže pri správe daní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom. Pod takýmto zákonným zástupcom možno rozumieť niektorého z rodičov maloletého dieťaťa, ktoré vystupuje v daňovom konaní. Maloleté dieťa teda už môže dediť a je spôsobilým dedičom, samozrejme, pokiaľ chce po nadobudnutí dedičstva nakladať so zdedeným majetkom, koná v jeho mene zákonným zástupca alebo súdom ustanovená fyzická osoba. Keďže maloletá osoba nemá plnú spôsobilosť na právne úkony a z toho dôvodu nemá ani procesnú spôsobilosť vystupovať v daňovom konaní a robiť procesné úkony voči obci, ktorá je príslušným správcom dane, tak jej zástupcom v daňovom konaní bude podľa § 9 ods.

V súlade s § 9 ods. V súlade s § 9 ods. V tomto prípade však musia zastupované daňové subjekty vyhotoviť plnomocenstvo, ktoré musí mať písomnú formu alebo sa urobí ústne do zápisnice pred obcou. Podľa § 9 ods. 3 daňového poriadku však platí, že pokiaľ rozsah plnomocenstva v ňom nebude presne uvedený, platí, že plnomocenstvo je všeobecné. Ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu, ktorým je daňový poradca alebo advokát, konať aj iná osoba; na také konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu. V tej istej veci môže mať daňový subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu.

Príklad č. 1: Daňový subjekt si ustanovil za účelom žiadosti o úľavu na dani z nehnuteľností zástupcu. Písomné plnomocenstvo o ustanovení zástupcu bolo doručené obci daňovým subjektom. Pretože mal daňový subjekt záujem zmeniť rozsah zástupcovho plnomocenstva, vyhotovil a doručil obci pre toho istého zástupcu nové plnomocenstvo. Uvedená obec však mala v novom plnomocenstve nejasnosti, a preto s cieľom ich odstránenia zaslala daňovému subjektu výzvu. V čase, kým ešte daňový subjekt neodstránil nedostatky nového plnomocenstva, urobil zástupca v daňovom konaní podstatné právne úkony a zásadne pozmenil žiadosť daňového subjektu o poskytnutie daňovej úľavy, pričom nešlo o vykonanie neodkladného úkonu. Príslušná obec procesné úkony zástupcu neakceptovala s odôvodnením, že nebola daňovým subjektom akceptovaná jej výzva.

Prečítajte si tiež: Potkany ako daňovo uznateľný výdavok?

V súlade s § 9 ods. 4 daňového poriadku platí, že každé zastúpenie musí byť potvrdené plnomocenstvom, ktorého právne účinky voči obci nastávajú až okamihom jeho doručenia obci alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice, ktorú spíše obec, ktorá je v daňovom konaní príslušná konať. Rovnaké pravidlo v súlade s § 9 ods. V súlade s § 9 ods. 4 daňového poriadku taktiež platí, že o novom plnomocenstve daňového subjektu, ktoré nahrádza predchádzajúce plnomocenstvo môže mať obec pochybnosti. V takomto prípade vyzve obec daňový subjekt na ich odstránenie. Ak daňový subjekt výzve obec nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto plnomocenstvo za neúčinné. Zástupca môže do doby odstránenia pochybností vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.

Príklad č. 2: Pretože v daňovom konaní pred obcou, ktoré sa týkalo odpustenia daňového nedoplatku daňového dlžníka na dani z nehnuteľností, nemohol daňový dlžník vystupovať osobne z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody, stanovila mu obec zástupcu rozhodnutím. Uvedeným zástupcom bol strýko daňového dlžníka a pretože išlo o blízkeho rodinného príslušníka daňového dlžníka, mala obec automaticky za to, že musí byť informovaný ohľadom jeho aktuálnej situácie a priebehu daňového konania pred obcou. Príslušná obec nemala predchádzajúci súhlas od strýka daňového dlžníka, že chce byť zástupcom. Strýko argumentoval, že už dlho nebol s daňovým dlžníkom v kontakte, a teda nemá prehľad o jeho aktuálnom daňovom konaní pred obcou.

Špecifické prípady, za splnenia ktorých môže obec, ktorá je správcom dane, rozhodnutím určiť daňovému subjektu zástupcu, sú ustanovené v § 9 ods. Rozhodnutie o ustanovení zástupcu môže obec vydať len s predchádzajúcim súhlasom navrhovaného zástupcu. Špecifický prípad v súlade s § 9 ods. 7 daňového poriadku nastane aj v prípade zastupovania právnickej osoby, ktorá je daňovým subjektom a ktorej nemožno doručiť písomnosť na adresu sídla uvedeného v obchodnom registri alebo v inom registri a jej iná adresa nie je obci známa, alebo ktorá nemá osobu spôsobilú konať v jej mene, alebo ak je sporné, kto je oprávnený za právnickú osobu konať. V takomto prípade môže fakultatívne obec ustanoviť takejto právnickej osobe zástupcu na účely správy daní, rovnako však platí, že ustanovenie § 9 ods.

Príklad č. 3: V daňovom konaní pred obcou mal daňový subjekt ustanoveného zástupcu. Pritom ale obec uznala za nevyhnutné, aby procesný úkon v daňovom konaní urobil sám daňový subjekt. Uvedenej žiadosti obce daňový subjekt nevyhovel s odôvodnením, aby obec konala na účely správy daní s riadne ustanoveným zástupcom.

V súlade s § 9 ods. 8 daňového poriadku platí, že ustanovenie zástupcu daňovému subjektu nebráni obci, aby určité procesné úkony v nevyhnutných prípadoch vykonávala s daňovým subjektom priamo alebo aby obec vyzvala daňový subjekt na vykonanie niektorých úkonov. Ak sa tak stane, daňový subjekt je povinný danej výzve obce vyhovieť a nemôže poukazovať, že má ustanoveného zástupcu v daňovom konaní. Príslušná obec však musí vyrozumieť zástupcu daňového subjektu, že požiadala daňový subjekt o vykonanie procesného úkonu, daňový poriadok však neustanovuje, akým spôsobom sa tak má stať, teda postačuje aj neformálne informovanie zástupcu daňového subjektu.

Príklad č. 4: V priebehu daňového konania pred obcou došlo k stretu vyhlásení daňového subjektu a jeho zástupcu. Išlo o konanie o odklad platby dane z nehnuteľností, pričom zástupca daňového subjektu tvrdil, že sa daňový subjekt nenachádza v takom zlom finančnom stave, že je ohrozená výživa jeho maloletých detí, kým daňový subjekt tvrdil, že je výživa jeho maloletých detí zabezpečená. Príslušná obec brala do úvahy vyjadrenie zástupcu daňového subjektu, pretože bol právne súladne ustanovený.

V súlade s § 9 ods. 9 daňového poriadku platí, že ak v tej istej veci koná daňový subjekt v rozpore s konaním svojho zástupcu, obec rešpektuje prejav vôle/konanie daňového subjektu. Právne úkony zástupcu daňového subjektu tak nebudú mať v daňovom konaní význam a rozpor s daňovým subjektom vytvára predpoklady pre zástupcovo odvolanie daňovým subjektom. V súlade s § 10 daňového poriadku platí, že je možné vylúčiť z procesu správy daní zástupcu, ktorý je v strete so záujmami ostatných daňových subjektov pri uplatňovaní práv a pri plnení povinností podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. V prípade, že je správcom dane obec, je takýmto osobitným predpisom napríklad zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. Uvedené však neplatí v prípade, ak je zástupcom daňový poradca alebo advokát.

Pokiaľ obec ustanoví daňovému subjektu zástupcu zo zákonom ustanovených dôvodov podľa § 9 ods. 6 daňového poriadku, môže tak urobiť len rozhodnutím, ktoré musí spĺňať všeobecné obsahové náležitosti rozhodnutia, ktoré sú ustanovené v § 63 ods.

• Označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, pričom musí ísť o presné označenie správcu dane, ktorý má právnu subjektivitu. V praxi totiž dochádza k prípadom, že pokiaľ je správcom dane obec, napríklad pri dani z nehnuteľností, tak sa vydávajú rozhodnutia s hlavičkou „obecného úradu“. V tomto prípade ide o nesprávne označenie, nakoľko obecný úrad nemá podľa § 16 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p.
• Označenie daňového subjektu, ktorému bol zástupca ustanovený rozhodnutím.
• Výrokovú časť, ktorá obsahuje meritórne rozhodnutie vo veci, v ktorej musí byť jednoznačne uvedené presné označenie právnych predpisov, na základe ktorých obec rozhodla. Taktiež je potrebné presne uviesť, kto je zástupcom daňového subjektu a taktiež právny dôvod, z ktorého sa pristúpilo k ustanoveniu zástupcu podľa § 9 ods. V rozhodnutí musí obec uviesť, že má predchádzajúci súhlas zástupcu a taktiež doklady, ktoré to potvrdia.
• Odôvodnenie je podstatnou súčasťou rozhodnutia vydaného obcou v daňovom konaní a obsahovo by malo byť jeho najrozsiahlejšou časťou. V odôvodnení musí v súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku obec obligatórne uviesť, ktoré skutočnosti sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
• Poučenie ohľadom opravného prostriedku.
• Vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v z. n. p.

Príklad č. 5: V daňovom konaní pred obcou vystupovalo viacero daňových subjektov v rovnakej procesnej záležitosti. Pretože si tieto daňové subjekty nezvolili spoločného zástupcu, ustanovila im ho obec rozhodnutím. V písomnom vyhotovení rozhodnutia obec uviedla, že proti nemu nemožno podať odvolanie. Podľa názoru daňových subjektov však tým obec obmedzila ich zákonné právo podať proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie.

V súlade s § 9 ods. Proti rozhodnutiu o určení spoločného zástupcu nemožno podať odvolanie. Ide pritom o špecifické ustanovenie daňového poriadku, nakoľko vo všeobecnosti možno podľa § 72 ods. 3 daňového poriadku proti rozhodnutiu vydanému v daňovom konaní podať odvolanie, a to v lehote 30 dní odo dňa jeho riadneho doručenia daňovému subjektu. V tomto prípade však odvolanie podať nemožno, o čom musia byť dotknuté daňové subjekty upovedomené v písomnom vyhotovení rozhodnutia. V súlade s § 63 ods.

Osobitné postavenie - daňoví poradcovia a advokáti

Osobitné postavenie majú pri zastupovaní daňových subjektov daňoví poradcovia a advokáti. V zmysle § 9 ods. 3 daňového poriadku, ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu, ktorým je daňový poradca alebo advokát konať aj iná osoba. Na také konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu. Tieto osoby konajú na základe udelenej substitučnej plnej moci. Substitučná plná moc musí spĺňať rovnaké náležitosti, ako klasická plná moc. Rozdiel je iba v tom, že v tomto prípade udeľuje substitučnú daňový poradca prípadne advokát.

Ako zaniká plnomocenstvo

Zánik plnomocenstva nie je upravený v daňovom poriadku. Upravujú ho ustanovenia Obchodného zákonníka. Rozlišujeme nasledovné prípady, následkom ktorých plnomocenstvo zaniká:

• vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,
• ak ho zastúpený odvolal,
• ak ho vypovedal zástupca,
• smrťou zástupcu,
• smrťou zastúpeného,
• uplynutím doby, na ktorú bolo plnomocenstvo udelené,
• na základe dohody zástupcu a zastúpeného o zániku plnomocenstva,
• zánikom právnickej osoby, ktorá je buď zástupcom alebo zastúpeným len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.

Výhodou pri udelení plnomocenstva je, že na platnosť plnej moci nemajú vplyv a sami o sebe nespôsobujú zánik plnomocenstva napríklad skutočnosti ako zmena obchodného mena, zmena sídla, zmena právnej formy daňového subjektu, vstup spoločnosti do likvidácie, zmena konateľa a podobne. Daňový subjekt, ktorý udelil plnú moc teda nie je povinný meniť pôvodne udelenú plnú moc pri zmene niektorej z vyššie uvedených skutočností.

Odvolanie plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď plnomocenstva zástupcom sú účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane alebo odo dňa uvedenia týchto skutočností do zápisnice u správcu dane.

Plnomocenstvo a daňová kontrola

Pri daňovej kontrole môžete udeliť plnomocenstvo tak právnickej osobe ako aj fyzickej osobe. Zákon nijak nevymedzuje špecifické podmienky pre osobu zástupcu, teda ponecháva na rozhodnutí zastupovaného, komu udelí plnomocenstvo na zastupovanie v daňovom konaní. Osoba, ktorej daňový subjekt udeľuje plnomocenstvo musí byť spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu. V prípade, že je zástupcom daňového subjektu právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú štatutárny orgán na to poveril. Za podmienky, že to vyplýva z obsahu udeleného plnomocenstva, môže za zástupcu (ale iba v prípade, že je zástupcom daňový poradca alebo advokát) konať aj iná osoba, ktorej na takéto konanie udelí zástupca plnomocenstvo (tzv. substitučné plnomocenstvo). Konanie substitúta v rozsahu plnomocenstva sa potom považuje za konanie zástupcu. Zástupca však nemôže substitútovi udeliť generálne plnomocenstvo a to s ohľadom na podmienky doručovania upravené v ustanovení § 30 ods.

Daňový poriadok ustanovuje, že v tej istej veci môže mať daňový subjekt len jedného zástupcu. To znamená, že daňový subjekt môže mať u toho istého správcu aj viacerých zástupcov, avšak v rôznych veciach, teda nesmie dôjsť k prekrytiu rozsahu udelených plnomocenstiev. V praxi to znamená, že jeden zástupca môže byť splnomocnený napr. Plnomocenstvo na zastupovanie v daňovej kontrole sa udeľuje buď písomne, alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Pri ústnom udelení plnomocenstva daňový úrad spíše zápisnicu, ktorá musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti uvedené v § 19 Daňového poriadku. Zo splnomocnenia musí byť zrejmé kto udeľuje plnomocenstvo (splnomocniteľ), komu je udelené toto plnomocenstvo (splnomocnenec) a rozsah splnomocnenia, prípadne jeho časové ohraničenie. V praxi sa často vyskytujú nedostatky pri udelení plnej moci právnickou osobou.

Ak daňový subjekt udelí plnomocenstvo na zastupovanie zástupcovi, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (t. j. Lichtenštajnsko, Island, Nórsko), tak zástupca má povinnosť si zvoliť zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky. Ak túto povinnosť nesplní, písomnosti sa budú ukladať u správcu dane, pričom v takomto prípade budú nastávať účinky doručenia písomností v deň ich vydania. Obdobná povinnosť a teda zvoliť si zástupcu na doručovanie, s rovnakými účinkami doručovania, platí pre daňový subjekt, ktorý ma registračnú povinnosť a súčasne trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členského štátu Európskej únie. Tento postup má zabezpečiť plynulú operatívnu komunikáciu správcu dane s daňovým subjektom, resp.

Po nadobudnutí účinnosti plnomocenstva na zastupovanie voči správcovi dane (v prípade generálneho plnomocenstva) správca dane bude doručovať všetky písomnosti súvisiace s daňovou kontrolou priamo zástupcovi. Rovnako komunikácia týkajúca sa daňovej kontroly bude prebiehať medzi správcom dane a zástupcom daňového subjektu a to až do momentu ukončenia daňovej kontroly, teda do dňa doručenia protokolu o daňovej kontrole. Plnomocenstvo udelené zástupcovi však nebráni daňovému subjektu komunikovať so správcom dane a rovnako ho nijako neobmedzuje napríklad pri doručovaní podaní. Daňový subjekt, ktorý udelí plnomocenstvo na zastupovanie v daňovom konaní zástupcovi sa v zásade nemusí zúčastniť daňovej kontroly osobne. Skutočnosť, že daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník si zvolí zástupcu však nie je prekážkou, aby správca dane vykonával niektoré úkony priamo s daňovým subjektom. Daňový poriadok poskytuje správcovi dane oprávnenie (nie povinnosť) v nevyhnutných prípadoch konať priamo s daňovým subjektom alebo ho vyzvať na vykonanie niektorých úkonov a to aj v prípade, že je daňový subjekt zastúpený zástupcom na základe generálneho plnomocenstva.

Zástupca za daňový subjekt, daňový poradca a advokát môžu zastupovať u jedného správcu dane neobmedzený počet daňových subjektov. Správca dane a druhostupňový orgán je však oprávnený vylúčiť zo správy daní zástupcu v prípade, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektov pri uplatňovaní práv a plnení povinností podľa daňového poriadku.

tags: #§ #9 #ods. #11 #daňového #poriadku