Absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy v prípadoch úžery: Judikáty a ochrana spotrebiteľa

Súčasná doba na Slovensku prináša so sebou realitu, kedy je až 60 % domácností závislých na úveroch a pôžičkách. Tieto finančné injekcie sú často nevyhnutné pre zabezpečenie bežného chodu domácnosti, výchovu detí alebo nákup potrebných liekov. Žiaľ, v tomto ekonomicky a sociálne náročnom období mnohí dlžníci nedokážu splácať svoje záväzky, čo ich vedie do bezvýchodiskovej situácie, kde si na splatenie starých dlhov musia opakovane požičiavať.

Najčastejším dôvodom tejto nepriaznivej situácie sú neúmerne predražené pôžičky a úvery. Spotrebitelia sú nútení splácať úvery ďalšími úvermi, až kým ich mesačný príjem nestačí na pokrytie základných výdavkov domácnosti. Tento stav je dlhodobo neudržateľný a vedie k narušeniu sociálnych štruktúr, ohrozovaniu rodín a dokonca aj životov bežných ľudí.

Úžera sa stala bežnou súčasťou života občanov, ktorí si zvykli na vysoké úroky v nebankových spoločnostiach, často presahujúce 20, 30, 40 a viac percent ročne. Mnohí sa nad tým už ani nezamýšľajú, čo je alarmujúce. Štát by mal lepšie chrániť svojich občanov a zabrániť úverovým a pôžičkovým vzťahom likvidovať rodiny.

V praxi sa často stretávame s prípadmi, keď sú zmluvy neplatné pre úžeru, neprimerané podmienky a nekalé obchodné praktiky. Skryté poplatky v zmluvách môžu spôsobiť, že od spotrebiteľa sa požaduje celková odplata až 70 a viac percent navyše. Úžera je previnením proti dobrým mravom, ktoré sú základnou hodnotou spoločnosti.

Právna úprava úžery v minulosti a súčasnosti

Úžera ako právny inštitút, ktorý je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu (uzavretej zmluvy), sa v občianskom práve používal od nepamäti. Cieľom právnej úpravy úžery bolo chrániť ľudí pred zneužívaním nadvlády veriteľov a požadovaním neprimeranej odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov (pôžičky, úveru), ak súčasne bola zneužitá slabosť dlžníka.

Prečítajte si tiež: Kedy je kúpna zmluva absolútne neplatná?

Občianske právo upravovalo úžeru naposledy v roku 1950. Nový Občiansky zákonník (platný od roku 1964) túto úpravu neprevzal a do právneho poriadku Slovenskej republiky nebola začlenená ani pri zmene spoločenského režimu, ani pri zmenách Občianskeho zákonníka v roku 1992. Úžerné plnenie však nikdy nemôže mať oporu v práve, je vždy v rozpore s dobrými mravmi a základnými pravidlami slušnosti v zmluvách. Iba vďaka dobrým mravom pretrvala v našom právnom poriadku určitá miera ochrany pred úžerou.

Časť právnickej obce si myslí, že úžeru v Občianskom zákonníku netreba upravovať. Ak v praxi o úžeru nie je núdza a napriek tomu ju zákony výslovne neupravujú, je nanajvýš neobvyklé, že tento stav pretrváva tak dlho. Nemožno sa zbaviť pocitu, že tento stav niekomu vyhovuje.

Praktické príklady úžerných praktík

V praxi sa evidujú početné prípady neprimerane vysokej požadovanej odplaty, ktorá v konečnom dôsledku vedie k tomu, že spotrebitelia nie sú schopní plniť svoje dlhy, hromadne narastá neschopnosť splácať záväzky a nekonečné úvery a pôžičky.

• V zmluve sa uvedie tzv. zmluvná odmena, ktorá neraz tvorí 60 až 80 % požičanej istiny, pričom v zmluve sa vôbec neuvádzajú úroky požadované od spotrebiteľa - veriteľ vyhlasuje, že úver alebo pôžička sú bezúročné a bez poplatkov.
• Veriteľ uvedie v zmluve, že spotrebiteľ je povinný vrátiť istinu navýšenú o 80 až 90 %, pričom vo všeobecných obchodných podmienkach sa uvádza, že tretina z požadovanej odplaty sú úroky, tretina poplatky spojené s poskytnutím úveru a ďalšiu tretinu tvorí odmena veriteľa za poskytnutie úveru.
• Spotrebiteľ požiada o úver napr. 10 000 eur na obdobie troch rokov, veriteľ však v zmluve uvedie, že spotrebiteľovi požičal 20 000 eur, a to bezúročne, pričom skutočne mu poskytol len 10 000 eur. Spotrebiteľ tak spláca celkovú sumu 20 000 eur, a tým podstatne preplatí celý skutočne požičaný úver, pričom odplata je 10 000 eur.
• Na trhu je niekoľko stotisíc zmlúv spoločností, u ktorých celková odplata za rok je 98 %. To znamená, že si požičiate 200 eur a za rok musíte vrátiť 398 eur. Zmluvné podmienky však ustanovujú, že tretina z celkovej odplaty je úrok, tretina poplatok za spracovanie alebo za iné administratívne náklady a tretina sú rôzne iné poplatky.

V praxi tak dlhodobo prekvitá snaha zahmlievať skutočnú odplatu a túto skrývať do rôznych poplatkov.

Postihovanie úžery v trestnom a občianskom práve

V trestnom práve poznáme trestný čin úžery, ktorý je upravený užšie ako navrhovaná civilnoprávna úžera. Zo štatistík orgánov prokuratúry možno zistiť, že obžaloby vo veci úžery prokurátori takmer vôbec nepodávajú a na Slovensku neexistuje ani jeden právoplatne odsúdený človek za úžeru, v rámci vzťahov požičiavania peňažných prostriedkov podnikateľmi-veriteľmi, napríklad nebankovými subjektmi.

Prečítajte si tiež: Judikáty k Neplatnosti Zmlúv

O to viac, že úžeru trestné právo fakticky vôbec nepostihuje, dovoláva sa spoločnosť jej úpravy v občianskom práve, kam nevyhnutne aj historicky patrí. Práve v Občianskom zákonníku je priestor na širšiu právnu úpravu inštitútu úžery, keďže trestné právo musí byť prísne formálne a jeho pravidlá písané reštriktívne, aby nedochádzalo k trestaniu ľudí, ktorí mali byť postihnutí sankciami občianskeho práva.

Novela Občianskeho zákonníka a zavedenie inštitútu civilnoprávnej úžery

Návrhy zmien zákonov boli pripravené v reakcii na pretrvávajúce porušovanie práv spotrebiteľov, ktoré sa dlhodobo potvrdzuje práve pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom a spája sa najčastejšie s činnosťou tzv. Na finančnom trhu sa vyskytujú spoločnosti, ktoré využívajú nedostatky právnej úpravy a spotrebiteľom poskytujú finančné prostriedky pri celkových nákladoch, ktoré dosahujú niekedy až stovky percent navýšenia oproti požičanej sume. K neprimeraným úrokom pristupujú početné poplatky, ktoré zvyšujú celkové náklady pôžičky alebo úveru a je skutočnosťou, že spotrebiteľ pri úvere 200 eur musí za rok vrátiť až dvojnásobok.

Uvedené javy sa veľmi často spájajú s uplatňovaním neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík, ktoré sú značne rozšírené práve pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom. Osobitne problematické sú exekúcie, v ktorých sa vymáhajú plnenia v rozpore s dobrými mravmi, majúce neraz svoj základ práve v neprijateľných zmluvných podmienkach. Občanov trápia aj neprimerané dražby ich nehnuteľností, začaté najmä z dôvodu nesplácania úverov zabezpečených záložným právom, ale aj z dôvodu existencie nedoplatkov na poplatkoch za služby spojené s užívaním bytu. Prax potvrdila zneužívanie nedostatkov v platných zákonoch v neprospech občana, ktorý je slabšou stranou v právnych vzťahoch a nevie sa brániť. Celkovo možno konštatovať, že v oblasti požičiavania finančných prostriedkov pretrváva v slovenskej spoločnosti značné poškodzovanie práv spotrebiteľov.

Základom navrhovanej právnej úpravy je novelizácia Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej sa do slovenského právneho poriadku po viac ako šesťdesiatich rokoch opätovne zavádza inštitút civilnoprávnej úžery a stanovuje sa najvyššia prípustná odplata pre prípad požičiavania finančných prostriedkov spotrebiteľovi. Boj proti úžere dáva zmysel všetkým aktivitám, lebo je neprijateľné, aby ľudia na Slovensku museli tak draho preplácať úvery a pôžičky. Zmyslom úveru alebo pôžičky má byť predsa pomôcť dočasne preklenúť zlú finančnú situáciu, a nie ľudsky zruinovať a zlikvidovať človeka. Nikto poskytovateľom úverov a pôžičiek neberie ich právo na zisk, ten však musí byť primeraný.

V Občianskom zákonníku sa tak zavádza definícia inštitútu civilnoprávnej úžery, ktorá podstatným spôsobom rozširuje predovšetkým subjektívne znaky úžerného právneho úkonu. Medzi tieto znaky patrí:

Prečítajte si tiež: Viac o absolútnej neplatnosti

• Tieseň: Mimoriadne ťaživá situácia poškodeného vyvolaná určitou, hoc len prechodnou naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v možnostiach poškodeného.
• Neskúsenosť: Nedostatočná znalosť cien, nákupných možností, spravidla v spojení s dôverčivosťou.
• Dôverčivosť: Stav a konanie spotrebiteľa, ktorý ako tzv. slabšia zmluvná strana nedisponuje takou mierou obozretnosti, ktorá by mu zaručila ochranu jeho práva pri ekonomickej nadvláde dodávateľa.
• Ľahkomyseľnosť: Spotrebiteľ v dôsledku zníženej miery vnímania alebo rozumovej vyspelosti neprisudzuje svojmu konaniu také následky, aké by mu v skutočnosti mal prisudzovať.
• Finančná závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky: Opakujúce sa vzťahy spotrebiteľa s dodávateľom, keď spotrebiteľ je vlastne už ekonomicky závislý od dodávateľa.
• Zneužitie neschopnosti plniť záväzky pri súčasnom zanedbaní posudzovania bonity.

Ochrana spotrebiteľa a praktické dopady novej právnej úpravy

Predovšetkým je potrebné, aby navrhované zmeny zákonov, ktoré zavádzajú do nášho právneho poriadku inštitút úžery a o ktorých sa aktuálne v parlamente rokuje, prešli bezo zmeny. Akýkoľvek účelový zásah do týchto návrhov zákonov by totiž mohol poprieť podstatu boja proti úžere a urobiť z novely len bezzubý paragraf.

Zavedením inštitútu úžery sa v celom právnom poriadku významne posilňujú dobré mravy tým, že sa vytvára osobitná kategória konania v rozpore s dobrými mravmi zakladajúca absolútne neplatný úžerný právny úkon. Znamená to, že postačí, ak občan na úžeru poukáže, potvrdí jej existenciu, a bude už na poskytovateľovi pôžičky, aby na súde dokázal, že zmluva nie je úžerná. Zmluvu môže spotrebiteľovi predbežne posúdiť aj Komisia na posudzovanie spotrebiteľských zmlúv pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky. Samozrejme, ak sa spotrebiteľ domnieva, že je od neho požadované úžerné protiplnenie, má právo kedykoľvek sa obrátiť na súd a žiadať, aby súd uzavretú zmluvu vyhlásil za neplatnú, a to práve z dôvodu úžery.

Zavedenie inštitútu úžery založenej na absolútnej neplatnosti úžerného právneho úkonu zabezpečí, že spotrebiteľ sa ochrany pred úžerou dovolá vždy. V akomkoľvek súdnom konaní musí súd z úradnej povinnosti, bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolával, prihliadať na dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu, a teda aj úžery.

Všade tam, kde sa od spotrebiteľov požadujú úžerné plnenia a je daný dôvod zastavenia exekúcie podľa zákona, súdy aj z úradnej povinnosti preverujú oprávnenosť vedených exekúcií a zastavujú ich. Ak spotrebitelia v rámci exekúcií, ktoré sa neskôr ukázali ako nezákonné, prišli o svoj majetok, majú právo na náhradu škody a utrpenej ujmy.

Zistenia Národnej banky Slovenska a legislatívne zmeny

Oficiálne zistenia Národnej banky Slovenska (NBS) poukazujú na nekalé praktiky pri poskytovaní úverov. Predajcovia často nepreverujú príjem spotrebiteľa a poskytujú pôžičky v nezodpovednej výške. Spotrebiteľské úvery v hotovosti sú zakázané, ale mnohé subjekty tento zákaz porušujú. Spotrebitelia si berú úver 300 eur a dostanú v hotovosti o 50 eur menej, čo je odôvodnené strhnutím prvej splátky alebo platby za doplnkovú službu.

Ďalším zistením NBS je ponúkanie doplnkových služieb k úveru, ktoré sú často zbytočné a predražujú úver. Napríklad spotrebiteľ si zoberie úver vo výške 300 eur a zároveň podpíše doplnkovú službu, ktorá stojí ďalších takmer 300 eur, pričom ide len o vyberanie splátok na určitom mieste v hotovosti. NBS tiež zistila prípady, kedy spotrebitelia podpísali zmenku ako zabezpečenie úveru, čo je zakázané. Živnostníkom bol poskytnutý podnikateľský úver, aj keď ho chceli na súkromné účely.

Na základe týchto zistení sa sprísňuje zákaz poskytovania úverov spotrebiteľom v hotovosti. Zakazuje sa nebankovkám vyberať poplatky cez ďalšie subjekty a uzatvárať akékoľvek nesúvisiace zmluvy, cez ktoré by nebankovky mohli vyberať od ľudí poplatky navyše.

Pozmeňujúce návrhy a ochrana spotrebiteľa

Navrhujú sa pozmeňujúce návrhy k Občianskemu zákonníku, ktoré majú posilniť ochranu spotrebiteľa. Medzi ne patrí doplnenie do zoznamu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách dojednanie, predmetom ktorého je povinnosť spotrebiteľa poskytovať priamo alebo poukazovať nepriamo tretej osobe alebo v jej prospech akékoľvek plnenia plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace s ňou, ak tieto nesledujú v prevažnej miere záujmy spotrebiteľa.

Navrhuje sa explicitne ustanoviť osobitná norma, ktorá sleduje potvrdenie a precizovanie už dnes daného a z iných noriem na ochranu spotrebiteľa plynúceho zákazu pre dodávateľa, či už priamo alebo nepriamo ponúkať, dojednávať, uzavierať alebo sprostredkovať vzájomne závislé zmluvy, a to osobitne tie, ktorých predmetom je plnenie, ktoré má byť spotrebiteľovi poskytované dodávateľovi aj bez takýchto záväzkov.

Navrhuje sa upraviť § 528 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, aby postúpenie zabezpečenej pohľadávky bol povinný postupca bezodkladne oznámiť poskytovateľovi zábezpeky, ručiteľovi, záložnému dlžníkovi.

V zákone o spotrebiteľských úveroch sa navrhuje uzavretým pozitívnym spôsobom vymedziť, akým spôsobom je možné spotrebiteľský úver poskytnúť.

tags: #absolútna #neplatnosť #kúpnej #zmluvy #úžera #judikáty