Absolútna neplatnosť právneho úkonu: Definitívny pohľad

Právny úkon, ako základný stavebný kameň právnych vzťahov, musí spĺňať určité náležitosti, aby bol platný a vyvolával zamýšľané právne následky. Ak tieto náležitosti chýbajú, môže nastať neplatnosť právneho úkonu. Existujú dva základné druhy neplatnosti: absolútna a relatívna. Tento článok sa zameriava na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, jej dôsledky a rozdiely oproti relatívnej neplatnosti.

Definícia a dôsledky absolútnej neplatnosti

Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že tento úkon od samého začiatku nemá žiadne právne účinky. Hľadí sa naň, akoby nikdy neexistoval. Ak ide o zmluvu, absolútne neplatná zmluva nikoho nezaväzuje. Táto neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a nemožno ju dodatočne zhojiť, napríklad schválením alebo odstránením vady, ktorá ju spôsobuje. Ani kladné rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemení nič na jeho neplatnosti.

Dôsledkom absolútnej neplatnosti je, že ak už došlo k plneniu na základe takéhoto úkonu, vzniká na strane prijímateľa bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať. Je potrebné rozlišovať medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou, pretože sa uplatňujú odlišné pravidlá a majú rôzne právne následky.

Rozdiely medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou

Zatiaľ čo absolútnej neplatnosti sa možno dovolať kedykoľvek, a to aj súdnou žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu, pri relatívnej neplatnosti možno namietať premlčanie. Ak by sa dotknutá osoba dovolala relatívnej neplatnosti po troch rokoch, druhý účastník právneho úkonu môže použiť námietku premlčania. Pri relatívnej neplatnosti sa v § 40a Občianskeho zákonníka uvádzajú prípady, v ktorých sa právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je právnym úkonom dotknutý, nedovolá tejto neplatnosti. Dovolať sa neplatnosti možno buď oznámením druhému účastníkovi právneho úkonu, alebo aj v súdnom konaní. Keď sa dotknutá osoba dovolá relatívnej neplatnosti právneho úkonu, má to spätné účinky (ex tunc) ku dňu, kedy došlo k neplatnému právnemu úkonu (napr. deň uzavretia zmluvy).

Dôvody absolútnej neplatnosti

Najvšeobecnejšie sú dôvody neplatnosti formulované v ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka, kde sa uvádza, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Spôsobov, ako môže právny úkon odporovať zákonu, je mnoho. Napríklad, ak právny úkon urobila osoba, ktorá nebola oprávnená ho urobiť, alebo ak bol urobený z donútenia. Neplatnosť právneho úkonu môže byť spôsobená formálnymi (napr. ak zmluva o predaji bytu bola uzavretá ústne, hoci zákon predpisuje písomnú formu) aj obsahovými nedostatkami.

Prečítajte si tiež: Kedy je kúpna zmluva absolútne neplatná?

Neplatnosť časti právneho úkonu

Ak má právny úkon (napr. zmluva) vadu, ktorá spôsobuje neplatnosť, nemusí to automaticky znamenať neplatnosť celej zmluvy. Ak je možné zmluvu rozdeliť na časti, z ktorých každá môže existovať samostatne a plniť svoj účel, neplatnosť jednej časti nespôsobuje neplatnosť celku.

Napríklad, matka daruje dcére dom s tým, že sa matke zriadi vecné bremeno doživotného užívania. Zmluva teda obsahuje darovanie, ale aj zriadenie vecného bremena. Tak darovanie, ako aj zriadenie vecného bremena možno oddeliť a spísať pre každý z týchto dvoch právnych úkonov samostatnú zmluvu. Ak by bola jedna z týchto častí neplatná, nemusí to znamenať neplatnosť celej zmluvy.

Omyl ako dôvod neplatnosti

Konanie v omyle nie je v právnom styku výnimočným javom. Táto skutočnosť však nemôže byť vždy sama o sebe dôvodom pre spochybnenie platnosti právneho konania. Z hľadiska právnych následkov bude významný iba taký omyl, ktorý sa týka podstatnej (rozhodujúcej) skutočnosti (tzv. Omyl je podstatný, ak sa týka ktorejkoľvek skutočnosti rozhodujúcej pre vykonanie právneho úkonu. O takúto situáciu ide vtedy, ak by znalosť skutočného stavu veci viedla konajúceho k tomu, že by právny úkon neurobil vôbec alebo by ho urobil za podstatne iných podmienok. Pri posudzovaní podstatnosti omylu je podľa právnej doktríny a judikatúry rozhodujúce subjektívne hľadisko, teda či sa omyl javí ako podstatný mýliacemu sa. Skutočnosť, ktorá je pre konajúceho podstatná (a z ktorej vyplýva podstatný omyl), však musí byť ozrejmená aj druhej strane.

Uvedením do omylu je každé konanie účastníka právneho úkonu, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom omylu u druhého účastníka. Uvedenie do omylu sa posudzuje objektívne, a to bez ohľadu na zavinenie účastníka právneho úkonu a formu zavinenia. Ospravedlniteľnosť omylu spočíva v tom, že k omylu došlo napriek tomu, že konajúca (mýliaca sa) osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, teda vyvinula obvyklú starostlivosť, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu od každého vyžadovať, aby sa takému omylu vyhla.

Pohnútka predstavuje vnútorné ciele konania, ktoré ešte nie sú vôľou, ale len vedú k utváraniu vôle a k jej určitému obsahu, zostávajú však väčšinou skryté v pozadí vôle, neprejavujú sa navonok, a preto druhá strana o nich nevie. Pohnútka nemá vo vzťahu k platnosti právneho úkonu spravidla žiadny právny význam.

Prečítajte si tiež: Judikáty k Neplatnosti Zmlúv

Judikatúra a absolútna neplatnosť

Judikatúra súdov zohráva dôležitú úlohu pri interpretácii a aplikácii ustanovení o neplatnosti právnych úkonov. Súdy sa zaoberajú rôznymi aspektmi neplatnosti, ako napríklad:

• Nesprávne označenie zmluvných strán: Presné a zákonu zodpovedajúce označenie zmluvných strán je jednou zo zákonných náležitostí nevyhnutných pre posudzovanie zmluvy za platný právny úkon.
• Rozpor dojednania príliš nízkej kúpnej ceny s dobrými mravmi: Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu, nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu.
• Platnosť majetkovoprávnych úkonov obce: Majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva.
• Vplyv vnútorného presvedčenia účastníka právneho úkonu na jeho platnosť: Vnútorné presvedčenie účastníka právneho úkonu nijakým spôsobom neovplyvňuje otázku platnosti alebo existencie tohto právneho úkonu.
• Symbolická kúpna cena za prevádzanú nehnuteľnosť: Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti, len vzhľadom na nízku dojednanú kúpnu cenu nemožno považovať za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie.
• Preferencia výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti: Úloha súdu nespočíva vo vyhľadávaní dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania.
• Nedostatok vážnosti vôle: Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy.

Dobrá viera a ochrana tretích osôb

V kontexte absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa často rieši otázka ochrany dobrej viery tretích osôb, ktoré nadobudli práva na základe tohto úkonu. Judikatúra v tejto oblasti nie je jednotná a existujú rôzne právne názory.

V Českej republike Ústavný súd Českej republiky viackrát judikoval, že je potrebné poskytovať ochranu vlastníckemu právu v dobrej viere jednajúcim osobám. Najvyšší súd Českej republiky však tento právny názor v prevažnej miere neakceptoval.

Na Slovensku Ústavný súd Slovenskej republiky tento prístup odmieta a vychádza z rímsko-právnej zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet (nikto nemôže na iného preniesť viac práv, ako sám má).

Prečítajte si tiež: Viac o absolútnej neplatnosti

tags: #absolútna #neplatnosť #právneho #úkonu #časť #zmluvy