Absolútna neplatnosť právneho úkonu a bezdôvodné obohatenie: podmienky a dôsledky

Právny úkon je základným stavebným kameňom občianskeho práva. Avšak nie každý prejav vôle, ktorý smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, je platný. Ak právny úkon trpí závažnými vadami, môže byť vyhlásený za absolútne neplatný. Dôsledkom takejto neplatnosti je, že právny úkon nemá žiadne právne účinky a hľadí sa naň, akoby nikdy neexistoval. Ak dôjde k plneniu na základe absolútne neplatného právneho úkonu, vzniká na strane prijímateľa plnenia bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať.

Právny úkon a jeho náležitosti

V súlade s ustanovením § 34 Občianskeho zákonníka sa za právny úkon považuje taký prejav vôle, ktorý smeruje najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu

Absolútna neplatnosť právneho úkonu je závažný stav, ktorý nastáva priamo zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Právne účinky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. To však platí vzhľadom k prejednacej zásade, ktorá ovláda občianske súdne konanie (§ 101 ods. 1, 2 O.s.p.), len za predpokladu, že skutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou spojené, vyšli v konaní najavo.

Dôvody absolútnej neplatnosti

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.

Medzi ďalšie dôvody absolútnej neplatnosti patrí:

Prečítajte si tiež: Neplatnosť právnych úkonov

• Nedostatok vážnosti vôle: Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria medziiným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony.
• Nemožnosť plnenia: Ak sa vlastník nehnuteľnosti pokúsi vykonať prevod rovnakej nehnuteľnosti na tú istú osobu dvakrát, kupujúci sa stane jej vlastníkom na základe tej kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva kataster povolil. U tej kúpnej zmluvy, u ktorej vklad nebol povolený, nejde o právny úkon neplatný, ale o právny úkon, u ktorého dochádza k zániku povinnosti dlžníka plniť v dôsledku nemožnosti plnenia (§ 575 ods. 1 OZ).
• Porušenie predkupného práva: Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe v zmysle ust. par. 116 a 117 Obč. zákonníka.

Dôsledky absolútnej neplatnosti

Dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu je, že tento právny úkon nemá žiadne právne účinky. Ak ide napríklad o zmluvu, absolútne neplatná zmluva nikoho nezaväzuje. Absolútne neplatný právny úkon nemožno dodatočne schváliť a ani odstrániť vadu, ktorá spôsobuje neplatnosť (napríklad dodatkom k zmluve).

Bezdôvodné obohatenie

Ak dôjde k plneniu na základe neplatného právneho úkonu, má druhá strana právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Podmienky vzniku bezdôvodného obohatenia

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný:

• plnením bez právneho dôvodu,
• plnením z neplatného právneho úkonu,
• plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
• majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol

Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá na tie prípady, keď v okamžiku poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne účinky (odpadol). Okamžikom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením.

Rozsah vydania bezdôvodného obohatenia

Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Prečítajte si tiež: Judikatúra k absolútne neplatným úkonom

Príklady z praxe

• Predstieraný právny úkon (disimulácia): Ak zmluvné strany uzatvoria zmluvu o dielo, pričom sú však naplnené znaky závislej práce, hovoríme o tzv. disimulácii právneho úkonu. Dôvodom predstieraného právneho úkonu je zvyčajne snaha zamestnávateľa vyhnúť sa zákonným povinnostiam predovšetkým ekonomického charakteru voči zamestnancovi (napr. platenie odvodov do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a pod.). V takomto prípade je zmluva o dielo neplatná a platí skutočná zmluva, teda pracovná zmluva.
• Kúpna zmluva a predbežné opatrenie: Ak súd zakáže účastníkovi konania nakladať s nehnuteľnosťami akýmkoľvek spôsobom smerujúcim „k zbaveniu sa vlastníctva" a účastník napriek tomu uzavrie dohodu o zmieri, ktorého následkom je zmena vlastníctva k nehnuteľnostiam, súd nemôže takúto dohodu o zmieri schváliť. Tým by totiž v rozpore so zákonom akceptoval právny úkon, ktorého následok je zmena vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom vykonateľného predbežného opatrenia.
• Pracovnoprávne vzťahy a zabezpečovacie prostriedky: V pracovnom práve platí, že nie je možné v pracovnoprávnych vzťahoch ním regulovaných uzatvárať zmluvy nepomenované. Zákonník práce neumožňuje rozšírenie okruhu druhov zabezpečovacích prostriedkov nad rámec tých, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 20 Zákonníka práce. V pracovnoprávnych vzťahoch nemožno pohľadávku veriteľa zabezpečiť iným spôsobom, a to ani na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Poskytnutá finančná zábezpeka vo výške 1 200 € bola poskytnutá ako záloha za potenciálne škody, ku ktorým by mohlo dôjsť pri plnení pracovných úloh žalobcu, tzn. že žalobca ako zamestnanec zložil zamestnávateľovi finančnú zábezpeku pre prípad spôsobenia škody, čím došlo k obchádzaniu ustanovení Zákonníka práce o hmotnej zodpovednosti zamestnanca, a preto je takáto dohoda neplatná.

Prečítajte si tiež: Absolútna neplatnosť: Prehľad

tags: #absolútne #neplatný #právny #úkon #bezdôvodné #obohatenie