Dôsledky Nepodania Dovolania Advokátom

Mimoriadne dovolanie predstavuje kontroverzný inštitút civilného procesného práva na Slovensku, ktorý je predmetom záujmu súdnej praxe a odbornej právnej literatúry. V posledných rokoch bolo vydaných niekoľko rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktoré sa týkajú procesnej neprípustnosti mimoriadneho dovolania podaného generálnym prokurátorom SR (GP SR). Tieto rozhodnutia nadväzujú na ustálenú judikatúru ESĽP v otázke neprípustnosti mimoriadneho dovolania. Tento článok sa zaoberá prípadmi, kedy je podanie mimoriadneho dovolania neprípustné, a aké dopady má táto neprípustnosť na rozsah prieskumnej právomoci dovolacieho súdu.

Neprípustnosť Mimoriadneho Dovolania podľa ESĽP a ÚS SR

Podľa judikatúry ESĽP nemožno mimoriadne dovolanie meritórne prejednať z dôvodov uvedených v § 243f ods. 1 písm. ESĽP zdôrazňuje, že mimoriadne dovolanie nemá slúžiť ako skryté odvolanie. To znamená, že nie je možné meritórne prejednať mimoriadne dovolanie podané z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci alebo iných vád konania, ktoré nemajú za následok porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Tento záver platí bez ohľadu na znenie § 243f ods. 1 písm. b) a c) Občianskeho súdneho poriadku (OSP).

Ústavný súd SR (ÚS SR) sa stotožňuje s týmto názorom a vo svojom stanovisku pléna uviedol, že ak nejde o závažné pochybenia konajúcich súdov uvedené v § 237 ods. 1 OSP, uplatnenie mimoriadneho dovolania je nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Nepodanie Dovolania ako Dôvod Neprípustnosti Mimoriadneho Dovolania

Okrem prípadov, kedy nie je možné meritórne prejednať mimoriadne dovolanie s ohľadom na judikatúru ESĽP, ÚS SR a Najvyššieho súdu SR (NS SR), tieto súdy tiež uviedli, že v dôsledku nepodania dovolania nemôže byť mimoriadne dovolanie meritórne prejednané. NS SR sa vyjadril, že procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je podmienená tým, že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

NS SR opakovane uviedol, že každé dovolanie podané v občianskom súdnom konaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu otvára priestor pre posúdenie správnosti niektorých aspektov procesného postupu súdu, ktorý vydal dovolaním napadnuté rozhodnutie, a tým zároveň dáva určité vyhliadky na úspech dovolateľa v konaní o dovolaní.

Prečítajte si tiež: Úloha advokáta ako opatrovníka

V prípade, ak bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené odvolacím rozhodnutím a účastník konania bol toho názoru, že v prvostupňovom a odvolacom rozhodnutí došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a zároveň nezistil vady zmätočnosti podľa § 237 ods. 1 OSP, bol povinný podať voči odvolaciemu rozhodnutiu dovolanie, v ktorom by NS SR ex offo musel skúmať existenciu vád podľa § 237 ods.

Povedané inými slovami, ak proti potvrdzujúcemu odvolaciemu rozhodnutiu účastník konania nepodá dovolanie, lebo je toho názoru, že bude neúspešné, keďže odvolacie rozhodnutie spočíva iba na nesprávnom právnom posúdení veci a keďže účastník konania neidentifikoval vady podľa § 237 ods.

Podanie dovolania predstavuje pre podávateľa podnetu na podanie mimoriadneho dovolania vždy dostupný opravný prostriedok, ktorý je potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť v prospech podávateľa podnetu rozhodnutie, s ktorým podávateľ podnetu nesúhlasí. Vady podľa § 237 ods. 1 OSP totiž zakladajú procesnú prípustnosť dovolania aj v prípade potvrdzujúceho odvolacieho rozhodnutia. Bez ohľadu na to, aký má podávateľ podnetu právny názor na prípadnú úspešnosť takéhoto dovolania, v zmysle judikatúry ÚS SR a NS SR dovolanie voči odvolaciemu rozhodnutiu podať musí, ak chce, aby mohlo byť neskôr podané mimoriadne dovolanie.

Ak podávateľ podnetu voči potvrdzujúcemu odvolaciemu rozhodnutiu dovolanie nepodá, a teda, ak NS SR v dovolacom konaní upravenom v § 236 až 243d OSP ani nemá príležitosť preskúmať odvolacie rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, GP SR nemôže následne podať mimoriadne dovolanie. Ani v prípade vád zmätočnosti podľa § 237 ods.

Teda, ak GP SR podá mimoriadne dovolanie bez toho, aby predtým podávateľ podnetu podal dovolanie a bez toho, aby boli v riadnom dovolacom konaní skúmané vady zmätočnosti podľa § 237 ods. 1 OSP, NS SR musí mimoriadne dovolanie odmietnuť ako procesne neprípustné podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 5 a § 218 ods. 1 písm. Až potom, ako je podanie dovolania z dôvodu podľa § 237 ods. 1 OSP neúspešné, je možné podať mimoriadne dovolanie (z dôvodu podľa § 237 ods. 1 OSP). V konaní o procesne prípustnom mimoriadnom dovolaní potom NS SR môže skúmať vady zmätočnosti podľa § 237 ods. 1 OSP. V procesne neprípustnom mimoriadnom dovolaní nie je možné skúmať existenciu vád, na ktoré sa inak podľa § 242 ods.

Prečítajte si tiež: Povinnosti advokáta-opatrovníka

Rozsah Prieskumnej Právomoci Dovolacieho Súdu v Prípade Neprípustného Mimoriadneho Dovolania

Z predchádzajúcich častí tohto článku vyplýva, v akých prípadoch GP SR nemôže podať mimoriadne dovolanie. Na to nadväzuje otázka, aký je rozsah prieskumnej právomoci dovolacieho súdu z hľadiska § 242 ods. 1 OSP v prípade, ak GP SR podá procesne neprípustné mimoriadne dovolanie.

V konaní o procesne neprípustnom mimoriadnom dovolaní NS SR nemôže skúmať existenciu tých vád uvedených v § 242 ods. Procesná neprípustnosť mimoriadneho dovolania znamená, že NS SR sa nemôže venovať skúmaniu mimoriadneho dovolania zo žiadnych hľadísk.

Opačný záver - o možnosti skúmania vád podľa § 242 ods. 1 OSP, na ktoré sa má vo všeobecnosti v dovolacom konaní prihliadať ex offo, v procesne neprípustnom mimoriadnom dovolaní - by predstavoval obchádzanie judikatúry ESĽP, ÚS SR a NS SR, nakoľko by umožňoval preskúmavať právoplatné a záväzné súdne rozhodnutia aj z dôvodov a v situáciách, v ktorých to judikatúra ESĽP, ÚS SR a NS SR priamo vylučuje. V procesne neprípustnom mimoriadnom dovolaní nie je možné skúmať ani existenciu vád, na ktoré sa podľa § 242 ods.

Pri procesne neprípustnom mimoriadnom dovolaní môže vzniknúť otázka, či je NS SR oprávnený skúmať existenciu iných uplatnených vád, ktoré nie sú vadami posudzovanými ex offo podľa § 242 ods. Pri použití argumentu a maiori ad minus však platí, že NS SR sa v konaní o procesne neprípustnom mimoriadnom dovolaní nemôže zaoberať ani žiadnymi takými vadami uvedenými v § 242 ods.

Prečítajte si tiež: Príjem advokáta v Spišskej Novej Vsi a jeho vplyv na právnu pomoc

tags: #advokat #nepodal #dovolanie #dôsledky