Zaplatenie sumy na základe neplatnej dohody - pohľad judikatúry

Bezdôvodné obohatenie predstavuje významný právny inštitút, ktorý upravuje vrátenie majetkového prospechu získaného bez právneho dôvodu. V kontexte neplatných zmlúv je táto problematika obzvlášť relevantná a judikatúra poskytuje cenné usmernenia pre riešenie sporov.

Bezdôvodné obohatenie v zmysle Občianskeho zákonníka

Ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka (OZ) definuje bezdôvodné obohatenie ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať všetko, o čo sa bezdôvodne obohatil. Na druhej strane, tomu, na úkor koho k obohateniu došlo, vzniká právo požadovať vydanie tohto obohatenia.

Osobitný spôsob vydania predmetu obohatenia upravuje § 457 OZ pre prípady, keď bola zmluva, na základe ktorej si strany vzájomne plnili, neplatná alebo zrušená. Treba zdôrazniť, že ak plnila podľa zmluvy len jedna strana, § 457 OZ sa neuplatní a povinnosť vydať plnenie sa riadi všeobecným ustanovením § 451 OZ.

Dvojnásobný prevod nehnuteľnosti

Judikatúra sa zaoberala aj situáciou, keď vlastník nehnuteľnosti vykonal prevod tej istej nehnuteľnosti na tú istú osobu dvakrát. V takom prípade sa kupujúci stáva vlastníkom na základe tej kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva kataster povolil. V prípade kúpnej zmluvy, ktorej vklad nebol povolený, nejde o neplatný právny úkon, ale o právny úkon, pri ktorom dochádza k zániku povinnosti dlžníka plniť v dôsledku nemožnosti plnenia (§ 575 ods. 1 OZ). Ak už jedna zo strán podľa zmluvy plnila, má právo na vydanie toho, čo druhá strana získala na základe zaniknutého záväzku (§ 577 ods.).

Pasívna legitimácia pri bezdôvodnom obohatení

Dôležitou otázkou je, kto je pasívne vecne legitimovaný na vydanie plnenia poskytnutého z neplatnej zmluvy, ak plnenie skončilo v rukách tretej osoby. Najvyšší súd Slovenskej republiky (NSSR) sa k tejto otázke vyjadril v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 109/2022.

Prečítajte si tiež: Pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím

Prípad lízingovej zmluvy

V danom prípade sa žalobca domáhal zaplatenia sumy od žalovanej titulom náhrady škody. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, ale NSSR rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu. Ten zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a uložil mu povinnosť zistiť výšku plnenia, ktoré si mali účastníci vzájomne vrátiť v súvislosti s lízingovou zmluvou.

Súd prvej inštancie zistil, že žalobca sa zaviazal žalovanému prenajať osobné motorové vozidlo a žalovaný sa zaviazal splácať ho v lízingových splátkach. Žalovaný tvrdil, že zmluvu uzavrel pod nátlakom tretej osoby, o čom žalobcu neinformoval. Súd mal preukázané, že tretia osoba bola za tento trestný čin právoplatne odsúdená.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca je povinný vrátiť žalovanému plnenie vo výške 4.193,15 eur a žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi predmet lízingu v hodnote 23.640,90 eur. Keďže vozidlo sa nachádzalo mimo dispozície žalovaného, bol povinný poskytnúť žalobcovi peňažnú náhradu.

Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie a uviedol, že v konaní bolo zistené, že žalovaný neuzavrel lízingovú zmluvu slobodne, a preto je právny úkon absolútne neplatný. Odvolací súd posúdil nárok ako vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, pretože žalobca bol v právnom vzťahu výlučne s ním.

Dovolanie žalovaného

Žalovaný podal voči rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, v ktorom tvrdil, že bezdôvodné obohatenie vzniklo na strane tretej osoby, pretože jej vydal osobné motorové vozidlo.

Prečítajte si tiež: Dôchodkové poistenie na Slovensku

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

Dovolací súd uviedol, že aktívna a pasívna legitimácia je v prípade vydania plnenia z neplatnej zmluvy na strane účastníkov tejto neplatnej zmluvy. To platí bez ohľadu na to, či sa v súvislosti s plnením z neplatnej zmluvy obohatil aj niekto iný. Žalovaný mal možnosť domáhať sa náhrady škody voči páchateľovi trestného činu.

NSSR zdôraznil, že skutočnosť, že žalovaný odovzdal vozidlo tretej osobe bez vedomia žalobcu, nemôže ísť na úkor žalobcu. V zmysle § 457 OZ je povinnosť vydania navzájom poskytnutého plnenia z neplatnej zmluvy výlučne na účastníkoch tejto zmluvy, a to aj v prípade, ak plnenie jedného účastníka neplatnej zmluvy prijaté druhým účastníkom zmluvy skončilo v rukách tretej osoby v dôsledku trestnej činnosti spáchanej voči druhému účastníkovi zmluvy.

Poukážka (asignácia) a bezdôvodné obohatenie

V kontexte bezdôvodného obohatenia je potrebné spomenúť aj inštitút poukážky (asignácie) podľa § 535 OZ. Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozsudku sp.zn. 10 Co 179/2008 uviedol, že ak plnenie bolo poskytnuté na základe kúpnej zmluvy, ktorá je platným právnym úkonom, a dôvod plnenia neodpadol, nakoľko zmluva je stále platná a nebola zrušená, nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení. Súd sa stotožnil s názorom, že vzťah medzi žalobcami, spoločnosťou a žalovanou napĺňa znaky poukážky podľa § 535 OZ. Žalovaná sa teda na úkor žalobcov nemohla obohatiť ani z dôvodu, že plnenie prijala od žalobcov na základe platnej poukážky.

Ďalšie relevantné právne vety z judikatúry

• Nájom nebytových priestorov: Ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka o obnovení nájmu sa nepoužije na nájom nebytového priestoru, ktorý skončil uplynutím dojednaného času podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.
• Výkon práva poľovníctva: Účastníkom konania o vyhradení práva poľovníctva podľa § 18 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov je vlastník (vlastníci) poľovného revíru (spoločného poľovného revíru) a oprávnený nájomník vykonávajúci právo poľovníctva.
• Platnosť zmluvy družstva: Ak družstvo uzavrelo zmluvu, pre ktorú je predpísaná písomná forma, po účinnosti Obchodného zákonníka pred zavŕšením procesu transformácie zápisom zmien stanov v obchodnom registri, treba otázku platnosti zmluvy, z hľadiska jej riadneho podpísania družstvom, posudzovať podľa doterajších právnych predpisov a stanov (§ 765 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka).
• Bezdôvodné obohatenie a zmena vlastníctva: Pri uplatnení záväzkov z bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z neplatného právneho úkonu (nájomnej zmluvy) sa užívateľ (nájomca) pri zmene vlastníctva môže voči prvšiemu vlastníkovi zbaviť svojho záväzku, ak mu zmena vlastníctva k predmetu nájmu bola oznámená pôvodným vlastníkom alebo až keď mu ju nový vlastník preukázal. Pri posudzovaní takéhoto nároku možno analogicky použiť ustanovenie § 680 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
• Odklad exekúcie: O povolení odkladu exekúcie z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, môže súd, na rozdiel od ostatných dôvodov odkladu exekúcie rozhodnúť aj z úradnej povinnosti. Súd však musí mať preukázané, že tu je dôvodný predpoklad, že exekúcia bude z niektorého zákonného dôvodu zastavená.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca oneskoreným nemocenským.

tags: #zaplatenie #sumy #na #základe #neplatnej #dohody