
Rozvod je náročná životná situácia, ktorá ovplyvňuje všetkých členov rodiny, najmä deti. Súdne konanie o rozvode manželstva je často spojené s rozhodovaním o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Ako advokáti špecializujúci sa na rodinné právo, sa snažíme klientom poskytnúť komplexné právne služby a uľahčiť im toto náročné obdobie. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty starostlivosti o deti pri rozvode, vrátane právnych predpisov, typov starostlivosti, výživného a praktických rád pre rodičov.
Podľa slovenského práva, konkrétne zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd v rozhodnutí o rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa upraví výkon ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Súd určí, či dieťa zverí do:
Zároveň súd určí, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. V konaní o rozvod nie je možné upraviť rodičovské práva a povinnosti k ešte nenarodenému dieťaťu. Súd vychádza zo stavu manželstva v čase vyhlásenia rozsudku.
Spoločná osobná starostlivosť je pomerne nový model starostlivosti, ktorý bol zavedený do nášho právneho poriadku v roku 2023. Základom tohto modelu je režim starostlivosti o spoločné deti, ktorý fungoval už pred rozvodom a rodičia ho chcú zachovať aj po rozvode. Ak sa rodičia dohodnú na spoločnej osobnej starostlivosti, súd a štát zasahujú minimálne do ich dohody. Súd neurčuje, u koho a kedy budú deti, ani presné časové rámce stretávania sa. Rodičia sa sami medzi sebou dohodnú, kedy a u koho bude dieťa.
Novela zákona o rodine účinná od 1. júla 2010 zakotvila do slovenského právneho poriadku inštitút striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Podstata striedavej starostlivosti spočíva v tom, že dieťa bude určitý časový úsek žiť s matkou a určitý časový úsek s otcom. Zákon nedefinuje dĺžku týchto časových úsekov.
Prečítajte si tiež: Dopady elektronickej povinnosti na dovolania
Úprava striedavej starostlivosti kladie vysoké nároky najmä na rodičov dieťaťa a ich morálnu a osobnostnú vyspelosť. Títo musia byť schopní spolu slušne komunikovať, mať podobný názor na výchovu dieťaťa a vedieť sa dohodnúť o výchovných praktikách a pravidlách týkajúcich sa dieťaťa.
Pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti súd zohľadňuje záujem maloletého dieťaťa, ako aj sociálne, hygienické, zdravotné a iné podmienky. Dôležitý je aj postoj rodičov k starostlivosti o dieťa. Striedavá starostlivosť si vyžaduje, aby dieťa malo minimálne vlastnú posteľ a aby sa predišlo situáciám, kedy by dieťa navštevovalo každý mesiac inú školu.
Na tom, či bude dieťa v striedavej alebo osobnej starostlivosti sa rodičia môžu dohodnúť. Je potrebné, aby túto dohodu súd schválil, inak je takáto dohoda nevykonateľná. V prípadoch, ak sa rodičia nevedia dohodnúť ani na časovom rámci, kedy a u koho bude dieťa tráviť napr. víkendy, prázdniny, sviatky a pod., tak o tomto časovom rámci rozhoduje tiež súd. Rodičia však môžu zhodne uviesť, že súd právo styku upravovať nemá. V takom prípade súd stretávanie neupravuje.
Rodičia sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Základným kritériom, ktoré súd bude posudzovať, je teda záujem dieťaťa a čo najlepšie zabezpečenie jeho osobných potrieb.
Prečítajte si tiež: Zmeny v súdnej mape
Súd sleduje predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, ako i životné pomery rodičov, vrátane bytových pomerov a citovej, rozumovej a mravnej výchovy.
Rozvod či rozchod rodičov neznamená automaticky stratu kontaktu dieťaťa s jedným z rodičov. Práve naopak, zákon a súdy často podporujú zachovanie a rozvíjanie vzťahu dieťaťa s oboma rodičmi. Dohoda o styku rodičov s dieťaťom nepotrebuje schválenie súdu. Avšak, bránenie v styku s dieťaťom môže mať za následok zmenu osobnej starostlivosti.
Ak jeden z rodičov bráni druhému rodičovi v styku s maloletým dieťaťom alebo znemožňuje mu kontakt a starostlivosť o dieťa ešte pred rozvodom alebo počas rozvodu, je možné podať na súd návrh na neodkladné opatrenie. Týmto neodkladným opatrením súd dočasne upraví pre druhého rodiča práva a povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom.
Súd môže upraviť styk dieťaťa so súrodencami alebo inými príbuznými. Ak je v záujme dieťaťa, aby sa dieťa stretávalo aj napríklad so starými rodičmi, je potrebné podať návrh.
Rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou rodičov, ktorej neplnenie je trestným činom. Trvá až do času, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť.
Prečítajte si tiež: Advokáti pre Rozvod Medzinárodného Manželstva
Výška výživného závisí od odôvodnených potrieb dieťaťa, jeho schopností, možností a majetkových pomerov, ako aj od príjmu každého z rodičov. Súd prihliada napr. na záujmy a potreby dieťaťa, jeho vek, zdravotný stav, vzdelanie, záujmy a na budúce povolanie. V prípade, že rodičia žijú spolu, prihliadne sa aj na starostlivosť rodičov o spoločnú domácnosť.
V prípade striedavej osobnej starostlivosti súd môže, ale nemusí určiť výživné. Rozhodnutie závisí od konkrétnych okolností prípadu. Ak sú príjmy rodičov porovnateľné a obaja sa o dieťa starajú rovnakým dielom, výživné sa spravidla neurčuje. Ak má jeden z rodičov vyšší príjem a dieťa má u neho vyšší štandard života, súd môže tomuto rodičovi určiť povinnosť hradiť výživné, aby sa životná úroveň dieťaťa vyrovnala v oboch domácnostiach.
V roku 2024 vydalo Ministerstvo spravodlivosti tzv. Metodiku pre výpočet výživného - verejnosti známejšiu ako „tabuľkové výživné“. Ide o odporúčací materiál, ktorý poskytuje súdom orientačné percentuálne sadzby výživného podľa veku dieťaťa a počtu detí, ktoré rodič vyživuje. Táto metodika však nie je záväzná.
Nárok na výživné sa premlčuje najviac 3 roky od podania návrhu na súd. V konaní je možné žiadať nielen určenie výživného, ale aj vymôcť už splatné výživné. V prípade úspešnosti v konaní, trovy právneho zastúpenia kancelárie zaplatí dlžník.
Rozvedený manžel má nárok na tzv. príspevok na výživu rozvedeného manžela, ak nie je schopný sám sa živiť a táto neschopnosť vznikla v dôsledku manželstva alebo v súvislosti s ním. Výška príspevku závisí od schopností, možností a majetkových pomerov oboch manželov. Príspevok sa platí iba po dobu, ktorú určí súd.
Rozvod s cudzincom je v dnešnej dobe bežný. V takomto konaní je prítomný tzv. "cudzí prvok" a súd dôkladne skúma svoju právomoc rozhodnúť. Právomoc slovenských súdov rozhodovať o rozvode s cudzincom upravujú rôzne nariadenia a medzinárodné zmluvy. Veľmi dôležité je, kde manželia majú spoločné bydlisko, prípadne ak spolu nežijú, v ktorých krajinách majú bydlisko. Podľa toho sa bude určovať, ktorý právny predpis sa použije.
Ak sú obaja manželia slovenskí štátni príslušníci, slovenský súd má právo rozhodovať o ich rozvode. Často sa bývalí manželia dopúšťajú zbytočných chýb, ktoré ich rozvod s cudzincom neúmerne predlžujú.