Práva dlžníka pri nesplnení povinnosti veriteľom

Záväzkový vzťah je právny vzťah, ktorý vzniká najmä z právnych úkonov, najčastejšie zo zmlúv. V trhovom hospodárstve, ktoré je ovládané zásadou zmluvnej voľnosti a slobody podnikania, sa zvyšuje riziko nesplnenia prevzatých záväzkov. Právny poriadok preto vytvára inštitúty, ktorých účelom je posilniť postavenie veriteľa a zabezpečiť uspokojenie jeho pohľadávok náhradným spôsobom, pokiaľ dlžník nie je schopný alebo ochotný splniť svoj záväzok riadne a včas.

Záväzkový vzťah a jeho vznik

Záväzky vznikajú z právnych úkonov predpokladaných zákonom, najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných právnych skutočností. Už pri uzatváraní zmluvy si zmluvné strany musia byť vedomé toho, že z určitého dôvodu môže v budúcnosti nastať situácia, že strana, ktorá na seba prevzala záväzok zo zmluvy, ho nebude schopná dobrovoľne splniť. Pre tento prípad poskytuje právny poriadok veriteľovi inštitúty na posilnenie jeho postavenia voči dlžníkovi. Špecifikáciu daného právneho inštitútu možno zahrnúť do textu zmluvy alebo uzavrieť samostatnú zabezpečovaciu zmluvu.

Druhy zmlúv a povinnosti z nich vyplývajúce

Medzi najčastejšie typy zmlúv patria:

  • Kúpna zmluva: Účastníkmi sú predávajúci a kupujúci. Predávajúcemu vzniká povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať do vlastníctva a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť dohodnutú cenu. Podstatnými náležitosťami sú predmet kúpy a kúpna cena. Predávaná vec musí mať požadovanú kvalitu, množstvo a musí byť bez chýb. Pri potravinách musí byť vyznačený dátum najneskoršej spotreby. Predávajúci zodpovedá za chyby veci pri predaji, ale aj za tie, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej lehote.
  • Darovacia zmluva: Darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
  • Zmluva o dielo: Účastníkmi sú objednávateľ a zhotoviteľ diela. Zhotoviteľ sa zaväzuje objednávateľovi, že vykoná dohodnuté dielo za dohodnutú cenu.
  • Nájomná zmluva: Prenajímateľ prenecháva za odplatu vec, aby ju dočasne užíval alebo z nej bral aj úžitky. Pod nájomným rozumieme odplatu za prenechanie určitej veci na užívanie.

Povinnosti dlžníka

Dlžník má niekoľko základných povinností:

  • Niečo dať: Povinnosť dlžníka poskytnúť nejaký právny predmet (hnuteľný alebo nehnuteľný) alebo inú hodnotu.
  • Niečo konať: Dlžník musí vykonať určitú činnosť.
  • Niečoho sa zdržať: Táto povinnosť sa často vyskytuje popri iných povinnostiach.
  • Niečo strpieť: Je to pasívne správanie sa povinnej osoby voči správaniu sa oprávnenej osoby.

Zabezpečovacie inštitúty

Medzi najznámejšie zabezpečovacie inštitúty patria:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok pri dlhu v SP

  • Záložné právo
  • Ručenie
  • Zmluvná pokuta
  • Prevod práv
  • Výhrada vlastníctva
  • Rôzne druhy akreditívov či zmenka

Je len na rozhodnutí veriteľa, aký inštitút, resp. akú kombináciu inštitútov si zvolí s ohľadom na bonitu dlžníka, prípade tretích osôb. Tomuto rozhodnutiu by mala predchádzať dôkladná analýza a komplexné posúdenie nielen z hľadiska právneho, ale aj ekonomického, účtovného či daňového.

Záložné právo

Záložné právo zaraďujeme medzi tzv. absolútne práva, čo znamená, že v zásade pôsobí voči všetkým a všetci sú povinní nerušiť oprávnenú osobu pri výkone jej práva k veci. Záložné právo zvyšuje veriteľovu istotu, že jeho pohľadávka bude uspokojená. Platí ochrana dobrej viery záložného veriteľa, čo znamená, že pokiaľ záložné právo platne vzniklo, v zásade pôsobí proti každému vlastníkovi zálohu. Na nadobúdateľa zálohu zaťaženého záložným právom prechádzajú všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ musí strpieť výkon záložného práva.

Záložné právo nemá vlastný hospodársky účel, nemôže ani existovať samostatne. Z akcesorickej povahy záložného práva potom vyplýva, že zmluvné záložné právo vznikne platne len v prípade, že platne vznikla pohľadávka, ktorú záložné právo zabezpečuje. Pokiaľ zanikne zabezpečená pohľadávka, zanikne tiež záložné právo. So zabezpečenou pohľadávkou nie je možné nakladať samostatne, pri jej postúpení prechádza na postupníka tiež záložné právo.

Prevod práv

Prevod práv predstavuje špecifický právny inštitút zabezpečenia záväzku veriteľa, ktorý v našej právnej praxi patrí medzi „najmladšie“ a najstručnejšie upravené právne inštitúty. Problémy spôsobuje nedostačujúca právna úprava a na to nadväzujúca nejednotnosť právnych názorov, ako aj chýbajúca judikatúra, ktorá by podporne zakotvila určité právne zásady, ako aj nedoriešené daňové aspekty či oblasť katastrálneho práva.

Pohľadávka, ktorej plnenie má byť týmto spôsobom zabezpečené, sa v zmluve musí určiť takým spôsobom, ktorý umožní jej odlíšenie od iných pohľadávok, musí byť dostatočne určitá. Zároveň musí ísť o pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi (prevodcovi práva). Právo, ktoré môže dlžník previesť na veriteľa za účelom zabezpečenia svojho záväzku, musí spĺňať atribút „prevoditeľnosti“.

Prečítajte si tiež: Práva invalidných dôchodcov v exekúcii

Postúpenie pohľadávky (Cesia)

Podstata tohto zabezpečovacieho inštitútu spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi (prevedie vlastníctvo) pôvodný veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi na nového veriteľa, a to za odplatu alebo bezodplatne. V kontexte zabezpečovacích právnych inštitútov máme na mysli postúpenie pohľadávky, ktorá prináleží dlžníkovi zo zabezpečeného záväzku, ktorý je ochotný poskytnúť zabezpečenie.

Zákon zároveň definuje pohľadávky, ktorých postúpenie je vylúčené:

  • ktoré zaniknú najneskôr smrťou veriteľa - a to také, ktoré sú viazané osobne na veriteľa.
  • ktorých obsah by sa postúpením zmenil.
  • ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

Vo vzťahu k dlžníkovi musí byť splnená oznamovacia povinnosť zo strany postupcu, resp. preukázanie postupníkom, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Na postupníka prechádzajú všetky práva veriteľa. Postúpenie pohľadávky nemá vplyv na postavenie dlžníka, preto sa nevyžaduje jeho súhlas. Účinky však nastávajú až od okamihu jeho vedomosti o postúpení pohľadávky. Dlžníkovi ostávajú zachované námietky, ktoré mal proti pohľadávke v čase jej postúpenia - napr. kompenzačná námietka, námietka premlčania.

Ručenie

Ručenie možno definovať ako právny vzťah medzi veriteľom a ručiteľom, ktorého predmetom je záväzok ručiteľa uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník. Ručiteľ písomne vyhlási, že uspokojí veriteľovu pohľadávku ak ju neuspokojí dlžník. Ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník.

Zmeny a zánik záväzkov

V priebehu trvania záväzkového vzťahu môže dôjsť k zmenám v jeho obsahu, najmä čo sa týka spôsobu, miesta a času plnenia. Tieto zmeny sa môžu uskutočniť dohodou účastníkov.

Prečítajte si tiež: Ako exekútor siahne na dôchodok

Záväzok môže zaniknúť niekoľkými spôsobmi:

  • Splnenie dlhu: Je to právny úkon dlžníka, ktorým uspokojí veriteľa.
  • Dohoda: Ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
  • Objektívna nemožnosť plnenia: Je taký stav záväzku, že jeho plnenie je všeobecne nemožné.
  • Uplynutie času: Práva a povinnosti zaniknú uplynutím času, na ktorý boli obmedzené.
  • Smrť dlžníka alebo veriteľa: Smrťou dlžníka povinnosť zanikne, ak ide o povinnosť, ktorú mal dlžník vykonať osobne.
  • Započítanie: Ak veriteľ a dlžník majú rovnaké pohľadávky, ktoré sa vzájomne kryjú, môže dôjsť k ich započítaniu, čím zaniknú.

Práva dlžníka pri nesplnení povinnosti veriteľom

Ak veriteľ nesplní svoju povinnosť voči dlžníkovi, dlžník má niekoľko možností, ako sa brániť:

  1. Omeškanie veriteľa: Veriteľ sa dostane do omeškania, ak včas a riadne neprijme plnenie od dlžníka alebo neurobí všetko potrebné na to, aby mu dlžník mohol svoj záväzok splniť. V takom prípade má dlžník právo požadovať od veriteľa náhradu škody, ktorá mu omeškaním vznikla.
  2. Odstúpenie od zmluvy: Ak veriteľ poruší zmluvu podstatným spôsobom, dlžník má právo od zmluvy odstúpiť. Odstúpením od zmluvy sa záväzok zrušuje od počiatku a strany sú povinné vrátiť si všetko, čo si navzájom poskytli.
  3. Náhrada škody: Ak veriteľ poruší zmluvu alebo inú právnu povinnosť a spôsobí tým dlžníkovi škodu, dlžník má právo požadovať od veriteľa náhradu škody.
  4. Zadržovacie právo: Kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Zádržné právo zaraďujeme v rámci slovenského právneho poriadku medzi tzv. zabezpečovacie inštitúty, ktorých funkciou je zabezpečenie pohľadávky veriteľa pre prípad, že by si dlžník nesplnil svoju povinnosť.

Dôsledky nesplnenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu

V prípade, ak sa osoba dostane do úpadku vo forme predlženia (predlženie v podstate znamená, že dlžník má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku), je povinná podať Návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedela alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o predlžení. Za porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade predlženia bude štatutárnemu orgánu uložená sankcia, ktorá má peňažnú formu a na jej úhradu bude zaviazaný každý štatutár kapitálovej obchodnej spoločnosti (a. s., s. r. o.), ktorý svoju funkciu vykonával najmenej počas obdobia 4 rokov pred vyhlásením konkurzu.

Ručenie a jeho špecifiká

Ručenie je spôsob zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi resp. zabezpečovací prostriedok, ktorého podstata spočíva v tom, že ručiteľ sa veriteľovi zaviaže, že mu uhradí určitý záväzok, napríklad vráti poskytnutú pôžičku, pokiaľ tento záväzok nebude riadne splnený dlžníkom. Ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi. Tým, že ručiteľ splní veriteľovi dlžníkov dlh, zaniká právo veriteľa domáhať sa ďalej úhrady tejto pohľadávky, a to nielen voči dlžníkovi, ale (prípadne) aj voči ďalším osobám, ktoré túto pohľadávku svojím majetkom zabezpečovali.

Ručenie a manželstvo: Podpisom ručiteľského záväzku jedným z manželov vzniká tento záväzok iba tomuto jedinému manželovi a veriteľ v prípade, že dlžník pohľadávku neuspokojil, hoci bol na to vyzvaný, môže sa domáhať jej splnenia na ručiteľovi. Nemôže sa však domáhať splnenia voči ručiteľovej manželke, a to ani v tom prípade, keby táto bola dala na prevzatie ručiteľského záväzku súhlas.

tags: #aké #sú #práva #dlžníka, #ak #veriteľ

Ďalšie články