Striedanie zmien v domovoch dôchodcov: Riešenie zanedbávania, zneužívania a týrania seniorov

Úvod

Starnutie populácie je celosvetový trend, ktorý prináša so sebou nielen výzvy v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ale aj zvýšené riziko zanedbávania, zneužívania a týrania seniorov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, jej formy, príznaky, príčiny a možnosti riešenia, s dôrazom na striedanie zmien v domovoch dôchodcov ako potenciálny rizikový faktor.

Starnutie populácie a jeho dôsledky

Starnutie populácie a predlžovanie strednej dĺžky života je najvýznamnejším fenoménom ostatných rokov v celom svete. Nárast počtu starých ľudí so sebou prináša množstvo ekonomických, sociálnych, psychologických a zdravotníckych problémov, ktoré významne ovplyvňujú nielen život jednotlivcov, ale i celej spoločnosti. Socio-ekonomické štúdie o jeho dopadoch v jednotlivých krajinách pomohli odhaliť a pomenovať negatívne javy sprevádzajúce starobu, ako je feminizácia, oslabenie rodinných vzťahov, zhoršenie ekonomickej situácie, ale hlavne prebudili záujem o riešenie zanedbávania, zneužívania a týrania seniorov.

Definície a terminológia

Problematikou násilia sa zaoberá aj Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá v r. 2002 v Správe o násilí a zdraví vo svete (World report in violence and health) definuje násilie ako: „úmyselné použitie či hrozbu použitia fyzickej sily alebo moci proti sebe, inej osobe, proti skupine či komunite, a to sily (moci), ktorá má, alebo s vysokou pravdepodobnosťou bude mať za následok poranenie, smrť, psychickú ujmu, poruchu vývoja či depriváciu“. Termín „moc“ je ponímaný ako pôsobenie inými prostriedkami než fyzickou silou, takže definícia pokrýva všetky druhy telesného, duševného a sexuálneho týrania, prejavy zanedbávania i samovraždy a iné formy seba­poško­dzovania.

Prvé písomné zmienky o násilí pochádzajú z r. 1962, kedy bol v USA definovaný syndróm týra­ného dieťaťa, v súčasnosti označovaný ako child abuse and neglect - CAN. Prvé medicínske štúdie o starom človeku ako objekte zanedbávania a týrania pochádzajú zo 70. rokov 20. storočia z USA. Zneužívanie a za­nedbávanie seniorov sa označuje termínom „elder abuse“, „elder mistreatment“ alebo „geront abuse and neglect“ - GAN. V ČR a SR sa touto problema­tikou začali zaoberať geriatri až od polovice 90. rokov 20. storočia.

Formy zanedbávania, zneužívania a týrania seniorov

Formy zanedbávania, zneužívania a týrania seniorov nie sú jasne vymedzené a závisia od životnej úrovne, civilizačných zvyklostí a kultúrnej úrovne v jednotlivých krajinách. Najčastejšie sa zanedbávanie starých ľudí odohráva v domácom prostredí a páchateľmi sú zväčša najbližší príbuzní (partner či dospelé deti), prípadne osoby, s ktorými starý človek žije v spoločnej domácnosti. Alternatívou je nevhodné zaobchádzanie v ústavnej starostlivosti - v nemocniciach a zvlášť v zariadeniach dlhodobej starostlivosti, vrátane domovov dôchodcov. Medzi hlavné formy patria:

Prečítajte si tiež: Ako platiť za DSS?

• Telesné týranie: Je najviditeľnejšou formou násilia, jeho podstatou je zámerné spôsobovanie bolesti, zranení a neuspokojovanie telesných potrieb. Zahŕňa bitie, škrtenie, zrazenie k zemi, kopanie, rafinované telesné ubližovanie - chlad a umývanie studenou vodou, odmietnutie jedla, liekov či ošetrenia pri bolesti a pasívnu agresiu, ako neposkytnutie pomoci, úmyselné nezabránenie hroziaceho poranenia (chôdza po zľado­vatenom povrchu).
• Citové a psychické týranie: Je jednou z najčastej­ších a ťažko dokázateľných foriem násilia. Zahŕňa verbálnu agresiu (urážky, ponižovanie, vyhrážanie, zastrašovanie), znižovanie sebaúcty a sebavedomia, zdôrazňovanie involučných a chorobných zmien staroby, nepotrebnosti seniorov, vyhrážanie sa presťahovaním a umiestnením v ústavnom zariadení.
• Sexuálne obťažovanie a zneužívanie: Je v starobe menej časté a má podobu jednorazovej agresie.
• Finančné a materiálne zneužívanie: Je, naopak, v starobe jav častý. Ide o vynucovanie peňazí či zmenu závetu, o nevýhodné prevody majetku, o obmedzovanie vlastníckych a užívateľských práv.
• Systémové týranie (druhotné ponižovanie): Je charakterizované ako nadmerný spoločenský tlak pri snahe rodiny umiestniť seniora do domova dôchodcov či do iného sociálneho zariadenia alebo neustále požiadavky na dokazovanie majetku a životnej situácie pri žiadosti starého človeka o poskytnutie sociálnych služieb.
• Zanedbávanie starostlivosti: Môžeme charakte­rizovať ako odmietnutie alebo pozabudnutie splnenia záväzku či povinnosti voči starej osobe.
• Zanedbanie starostlivosti o seba (self-neglect): Je označenie asociálneho spôsobu života s nedodržia­vaním základných hygienických a sociálnych noriem. Takýto človek je neupravený, špinavý, má neupravené svoje bývanie, má rôzne hnisavé choroby kože, parazity, často trpí podvýživou.
• Nevhodné správanie (mistreatment): Je súhrnné označenie všetkých prípadov týrania, zanedbávania a zneužívania.

Všetky uvedené formy sa často vyskytujú dlhodobo, no nemusia byť zároveň sústavné.

Príčiny a rizikové faktory

Základné príčiny zanedbávania, zneužívania a týra­nia seniorov pochádzajú z viktimológie charakterizova­nej ako obetavosť obete (z lat./angl. victim - obeť) trpieť páchané násilie. Starý človek zväčša odmieta o danej problematike hovoriť, zaujíma pasívnu polohu a na odhalení týrania sa nepodieľa. Zdrojom tolerancie a vedomého i nevedomého popierania problematiky zanedbávania, zneužívania a týrania sú obavy z opustenia, prípadnej nasledujúcej agresie, z vylúčenia z rodinného kruhu, odmietnutia starostlivosti s násled­nou inštitucionalizáciou, z medializácie problematiky a z hanby priznať konanie narušujúce ich „imidž dobrého rodiča“.

Na základe sledovania tohto javu boli identifikované rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť, že určitý človek sa stane obeťou elder abuse, ale i faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť, že sa nevhodného správania dopustí on sám.

Rizikové faktory v domovoch dôchodcov a úloha striedania zmien

Špecifickým prostredím, kde môže dochádzať k zanedbávaniu a týraniu seniorov, sú domovy dôchodcov. Faktory, ktoré prispievajú k zvýšenému riziku v týchto zariadeniach, zahŕňajú:

• Nedostatok personálu: Preťaženosť personálu a nedostatok času na individuálnu starostlivosť o klientov.
• Nízka kvalifikácia personálu: Nedostatočné vzdelanie a tréning personálu v oblasti geriatrickej starostlivosti a rozpoznávania príznakov zneužívania.
• Striedanie zmien: Nepretržité striedanie personálu na rôznych zmenách môže viesť k narušeniu kontinuity starostlivosti, zhoršenej komunikácii a zníženej schopnosti včas rozpoznať problémy klientov.
• Izolácia klientov: Nedostatok sociálnych kontaktov a aktivít pre klientov, čo vedie k ich izolácii a zraniteľnosti.
• Nedostatočný dohľad: Chýbajúci efektívny systém monitorovania a kontroly kvality starostlivosti a správania personálu.

Práve striedanie zmien môže zohrávať významnú úlohu v kvalite poskytovanej starostlivosti. Časté zmeny personálu môžu viesť k:

Prečítajte si tiež: Domovy seniorov a ich obsadenosť

• Narušeniu vzťahu klient-ošetrovateľ: Klienti si ťažšie vytvárajú dôverný vzťah s ošetrovateľmi, čo môže viesť k zdráhavosti hlásiť problémy.
• Zníženej informovanosti o individuálnych potrebách: Personál na každej zmene nemusí byť plne informovaný o špecifických potrebách a preferenciách každého klienta.
• Nedostatočnej komunikácii: Nedostatočná výmena informácií medzi zmenami môže viesť k prehliadnutiu dôležitých detailov o zdravotnom stave a psychickej pohode klientov.
• Zníženej zodpovednosti: Pri častom striedaní zmien sa môže znižovať pocit zodpovednosti jednotlivých ošetrovateľov za celkovú pohodu klientov.

Klinické príznaky zanedbávania, týrania a zneužívania

Klinické príznaky zanedbávania, týrania a zneuží­vania seniorov sú rôznorodé a líšia sa v závislosti od formy. Rozpoznať elder abuse je citlivý problém. Dôležité je každý prípad násilia na starom človeku posudzovať individuálne. Sestra si musí uvedomiť, že veľa obetí sa hanbí za svoju ponižujúcu situáciu, za správanie svojej blízkej osoby - partnera alebo detí, tiež neverí na možnosť prijateľného riešenia, bojí sa pomsty udaného vinníka, má obavy, že bude musieť opustiť svoj domov alebo nechce vystaviť svoje deti odsúdeniu okolia. Veľmi často sú postihnutí priamo závislí na páchateľovi a majú k nemu citový vzťah. (Napr. „keď sa syn opije, tak je hrubý a bije ma, ale inak je milý a starostlivý, a kto by sa o mňa staral, nakupoval, varil a kúril?“) Preto zanedbávaní seniori problémy nesignalizujú, ale častokrát, naopak, maskujú a kryjú páchateľa. Sestrino vyslovenie závažného podozrenia sa môže vnímať ako ponižujúce a vážne narušiť vzťah pacienta k nej. Pri posudzovaní treba zvážiť i výskyt chorobnej podozrievavosti u starnúcich, paranoidné poruchy či podozrievavosť pri demencii. Vždy musíme myslieť i na účelové skreslenie anamnestických údajov od pacienta alebo rodiny.

Medzi najčastejšie príznaky patria:

• Nevysvetliteľné zranenia, neošetrené rany, modriny, jazvy, popáleniny na takých miestach, kam si senior sám nedočiahne, zlomeniny, vytrhané vlasy.
• Podvýživa alebo opakovaná dehydratácia.
• Nejasné a náhle psychické zmeny depresívneho typu s plačom, bojazlivou komunikáciou, nervozitou hlavne pred samotným ošetrovateľom, city bezmocnosti, utiahnutosť.
• U seniorov so samozanedbávaním (self-neglect) sa odporúča vylúčenie duševnej choroby.

Ako rozpoznať zanedbávanie, zneužívanie a týranie v domovoch dôchodcov

Základom pre optimálny postup sa stáva citlivá komunikácia, ktorá má dôverný charakter, rešpektuje pacienta a je orientovaná na pacientove problémy. Veľmi dôležitá je empatia sestry a absolútna dôvera pacienta k nej. Sestra si všíma nevysvetliteľné zranenia, neošetrené rany, modriny, jazvy, popáleniny na takých miestach, kam si senior sám nedočiahne, zlomeniny, vytrhané vlasy, podvýživu alebo opakovanú dehydratáciu. Pri podozrení na fyzické týranie je vhodné kontrolovať dokumentáciu so zameraním na frekvenciu zranení, ošetrení a rehospi­talizácií v ostatnom období. Ďalej sestra hodnotí nejasné a náhle psychické zmeny depresívneho typu s plačom, bojazlivou komunikáciou, nervozitou hlavne pred samotným ošetrovateľom, city bezmocnosti, utiahnutosť. U seniorov so samozanedbávaním (self-neglect) sa odporúča vylúčenie duševnej choroby. Treba pamätať, že na otázky zamerané na zanedbávanie, zneužívanie a týranie seniorov opatrovateľ môže reagovať podráždene. Je preto vhodnejšie urobiť rozhodujúci rozhovor iba s obeťou.

V anamnéze Kalvach považuje za vhodné použiť ohľaduplné otázky typu: „Cítite sa v domácom prostredí isto a bezpečne? Máte sa na koho obrátiť, keď niečo potrebujete, keď sa stane niečo nepredvídateľné? Rozumiete si dobre so svojimi blízkymi, susedmi? Máte s niekým častejšie a závažnejšie konflikty či problémy? Ako prebiehajú? Pri podozrení na elder abuse sa pýtame priamo: „Bojíte sa niekoho? Správa sa k vám niekto hrubo? Ubližuje vám niekto? Môžete sa voľne pohybovať? Môžete vychádzať zo svojej izby?

Riešenia a prevencia

Pri riešení zanedbávania, zneužívania a týrania seniora je najvhodnejší multidisciplinárny postup viacerých odborníkov z oblasti zdravotníctva a sociálnej starostlivosti. Z dlhodobého hľadiska je rozhodujúce sociálne poradenstvo. V prípade akútneho ohrozenia obete je najvhodnejšie prerušenie kontaktu, obyčajne formou hospitalizácie zanedbávaného seniora. Pri jeho dobrom zdravotnom stave možno zvažovať aj umiest­nenie v sociálnom alebo azylovom zariadení. Ak sa starý človek rozhodne byť doma a nie je zbavený svojprávnosti, jeho rozhodnutie akceptujeme. Okrem me­dializovaných prípadov Kalvach a Koval neodporú­čajú kriminalizáciu vinníkov. U osôb, ktoré vykazujú self-neglect, sa odporúča poskytnúť sociálnu pomoc, ak je príčinou tohto javu sociálna núdza. Ak ide o amorálne správanie seniora, je vhodné vytvorenie azylových možností, hlavne pri kalamitných situáciách.

Prečítajte si tiež: Štandardy starostlivosti o seniorov

Pre minimalizáciu rizika zanedbávania a týrania v domovoch dôchodcov je dôležité:

• Zabezpečiť dostatočný počet kvalifikovaného personálu: Zvýšiť počet zamestnancov a investovať do ich vzdelávania a tréningu v oblasti geriatrickej starostlivosti.
• Optimalizovať striedanie zmien: Hľadať spôsoby, ako zabezpečiť plynulejší prechod medzi zmenami, napríklad zavedením dlhších zmien alebo prekrývaním sa zmien.
• Zlepšiť komunikáciu: Zabezpečiť efektívnu komunikáciu medzi personálom na rôznych zmenách, napríklad prostredníctvom pravidelných stretnutí a podrobných záznamov o klientoch.
• Podporovať sociálnu aktivitu klientov: Organizovať aktivity a programy, ktoré podporujú sociálne kontakty a zabraňujú izolácii klientov.
• Zaviesť efektívny systém monitorovania a kontroly: Pravidelné kontroly kvality starostlivosti a správania personálu, ako aj možnosť pre klientov a ich rodiny anonymne hlásiť problémy.
• Zvyšovať informovanosť: Organizovať školenia pre personál, klientov a ich rodiny o problematike zanedbávania a týrania seniorov a o možnostiach, ako sa brániť.

tags: #striedanie #smien #v #domovoch #dochodcov