
Starnutie populácie je celosvetový trend, ktorý prináša so sebou nielen výzvy v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ale aj zvýšené riziko zanedbávania, zneužívania a týrania seniorov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, jej formy, príznaky, príčiny a možnosti riešenia, s dôrazom na striedanie zmien v domovoch dôchodcov ako potenciálny rizikový faktor.
Starnutie populácie a predlžovanie strednej dĺžky života je najvýznamnejším fenoménom ostatných rokov v celom svete. Nárast počtu starých ľudí so sebou prináša množstvo ekonomických, sociálnych, psychologických a zdravotníckych problémov, ktoré významne ovplyvňujú nielen život jednotlivcov, ale i celej spoločnosti. Socio-ekonomické štúdie o jeho dopadoch v jednotlivých krajinách pomohli odhaliť a pomenovať negatívne javy sprevádzajúce starobu, ako je feminizácia, oslabenie rodinných vzťahov, zhoršenie ekonomickej situácie, ale hlavne prebudili záujem o riešenie zanedbávania, zneužívania a týrania seniorov.
Problematikou násilia sa zaoberá aj Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá v r. 2002 v Správe o násilí a zdraví vo svete (World report in violence and health) definuje násilie ako: „úmyselné použitie či hrozbu použitia fyzickej sily alebo moci proti sebe, inej osobe, proti skupine či komunite, a to sily (moci), ktorá má, alebo s vysokou pravdepodobnosťou bude mať za následok poranenie, smrť, psychickú ujmu, poruchu vývoja či depriváciu“. Termín „moc“ je ponímaný ako pôsobenie inými prostriedkami než fyzickou silou, takže definícia pokrýva všetky druhy telesného, duševného a sexuálneho týrania, prejavy zanedbávania i samovraždy a iné formy sebapoškodzovania.
Prvé písomné zmienky o násilí pochádzajú z r. 1962, kedy bol v USA definovaný syndróm týraného dieťaťa, v súčasnosti označovaný ako child abuse and neglect - CAN. Prvé medicínske štúdie o starom človeku ako objekte zanedbávania a týrania pochádzajú zo 70. rokov 20. storočia z USA. Zneužívanie a zanedbávanie seniorov sa označuje termínom „elder abuse“, „elder mistreatment“ alebo „geront abuse and neglect“ - GAN. V ČR a SR sa touto problematikou začali zaoberať geriatri až od polovice 90. rokov 20. storočia.
Formy zanedbávania, zneužívania a týrania seniorov nie sú jasne vymedzené a závisia od životnej úrovne, civilizačných zvyklostí a kultúrnej úrovne v jednotlivých krajinách. Najčastejšie sa zanedbávanie starých ľudí odohráva v domácom prostredí a páchateľmi sú zväčša najbližší príbuzní (partner či dospelé deti), prípadne osoby, s ktorými starý človek žije v spoločnej domácnosti. Alternatívou je nevhodné zaobchádzanie v ústavnej starostlivosti - v nemocniciach a zvlášť v zariadeniach dlhodobej starostlivosti, vrátane domovov dôchodcov. Medzi hlavné formy patria:
Prečítajte si tiež: Ako platiť za DSS?
Všetky uvedené formy sa často vyskytujú dlhodobo, no nemusia byť zároveň sústavné.
Základné príčiny zanedbávania, zneužívania a týrania seniorov pochádzajú z viktimológie charakterizovanej ako obetavosť obete (z lat./angl. victim - obeť) trpieť páchané násilie. Starý človek zväčša odmieta o danej problematike hovoriť, zaujíma pasívnu polohu a na odhalení týrania sa nepodieľa. Zdrojom tolerancie a vedomého i nevedomého popierania problematiky zanedbávania, zneužívania a týrania sú obavy z opustenia, prípadnej nasledujúcej agresie, z vylúčenia z rodinného kruhu, odmietnutia starostlivosti s následnou inštitucionalizáciou, z medializácie problematiky a z hanby priznať konanie narušujúce ich „imidž dobrého rodiča“.
Na základe sledovania tohto javu boli identifikované rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť, že určitý človek sa stane obeťou elder abuse, ale i faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť, že sa nevhodného správania dopustí on sám.
Špecifickým prostredím, kde môže dochádzať k zanedbávaniu a týraniu seniorov, sú domovy dôchodcov. Faktory, ktoré prispievajú k zvýšenému riziku v týchto zariadeniach, zahŕňajú:
Práve striedanie zmien môže zohrávať významnú úlohu v kvalite poskytovanej starostlivosti. Časté zmeny personálu môžu viesť k:
Prečítajte si tiež: Domovy seniorov a ich obsadenosť
Klinické príznaky zanedbávania, týrania a zneužívania seniorov sú rôznorodé a líšia sa v závislosti od formy. Rozpoznať elder abuse je citlivý problém. Dôležité je každý prípad násilia na starom človeku posudzovať individuálne. Sestra si musí uvedomiť, že veľa obetí sa hanbí za svoju ponižujúcu situáciu, za správanie svojej blízkej osoby - partnera alebo detí, tiež neverí na možnosť prijateľného riešenia, bojí sa pomsty udaného vinníka, má obavy, že bude musieť opustiť svoj domov alebo nechce vystaviť svoje deti odsúdeniu okolia. Veľmi často sú postihnutí priamo závislí na páchateľovi a majú k nemu citový vzťah. (Napr. „keď sa syn opije, tak je hrubý a bije ma, ale inak je milý a starostlivý, a kto by sa o mňa staral, nakupoval, varil a kúril?“) Preto zanedbávaní seniori problémy nesignalizujú, ale častokrát, naopak, maskujú a kryjú páchateľa. Sestrino vyslovenie závažného podozrenia sa môže vnímať ako ponižujúce a vážne narušiť vzťah pacienta k nej. Pri posudzovaní treba zvážiť i výskyt chorobnej podozrievavosti u starnúcich, paranoidné poruchy či podozrievavosť pri demencii. Vždy musíme myslieť i na účelové skreslenie anamnestických údajov od pacienta alebo rodiny.
Medzi najčastejšie príznaky patria:
Základom pre optimálny postup sa stáva citlivá komunikácia, ktorá má dôverný charakter, rešpektuje pacienta a je orientovaná na pacientove problémy. Veľmi dôležitá je empatia sestry a absolútna dôvera pacienta k nej. Sestra si všíma nevysvetliteľné zranenia, neošetrené rany, modriny, jazvy, popáleniny na takých miestach, kam si senior sám nedočiahne, zlomeniny, vytrhané vlasy, podvýživu alebo opakovanú dehydratáciu. Pri podozrení na fyzické týranie je vhodné kontrolovať dokumentáciu so zameraním na frekvenciu zranení, ošetrení a rehospitalizácií v ostatnom období. Ďalej sestra hodnotí nejasné a náhle psychické zmeny depresívneho typu s plačom, bojazlivou komunikáciou, nervozitou hlavne pred samotným ošetrovateľom, city bezmocnosti, utiahnutosť. U seniorov so samozanedbávaním (self-neglect) sa odporúča vylúčenie duševnej choroby. Treba pamätať, že na otázky zamerané na zanedbávanie, zneužívanie a týranie seniorov opatrovateľ môže reagovať podráždene. Je preto vhodnejšie urobiť rozhodujúci rozhovor iba s obeťou.
V anamnéze Kalvach považuje za vhodné použiť ohľaduplné otázky typu: „Cítite sa v domácom prostredí isto a bezpečne? Máte sa na koho obrátiť, keď niečo potrebujete, keď sa stane niečo nepredvídateľné? Rozumiete si dobre so svojimi blízkymi, susedmi? Máte s niekým častejšie a závažnejšie konflikty či problémy? Ako prebiehajú? Pri podozrení na elder abuse sa pýtame priamo: „Bojíte sa niekoho? Správa sa k vám niekto hrubo? Ubližuje vám niekto? Môžete sa voľne pohybovať? Môžete vychádzať zo svojej izby?
Pri riešení zanedbávania, zneužívania a týrania seniora je najvhodnejší multidisciplinárny postup viacerých odborníkov z oblasti zdravotníctva a sociálnej starostlivosti. Z dlhodobého hľadiska je rozhodujúce sociálne poradenstvo. V prípade akútneho ohrozenia obete je najvhodnejšie prerušenie kontaktu, obyčajne formou hospitalizácie zanedbávaného seniora. Pri jeho dobrom zdravotnom stave možno zvažovať aj umiestnenie v sociálnom alebo azylovom zariadení. Ak sa starý človek rozhodne byť doma a nie je zbavený svojprávnosti, jeho rozhodnutie akceptujeme. Okrem medializovaných prípadov Kalvach a Koval neodporúčajú kriminalizáciu vinníkov. U osôb, ktoré vykazujú self-neglect, sa odporúča poskytnúť sociálnu pomoc, ak je príčinou tohto javu sociálna núdza. Ak ide o amorálne správanie seniora, je vhodné vytvorenie azylových možností, hlavne pri kalamitných situáciách.
Prečítajte si tiež: Štandardy starostlivosti o seniorov
Pre minimalizáciu rizika zanedbávania a týrania v domovoch dôchodcov je dôležité:
tags: #striedanie #smien #v #domovoch #dochodcov