
Slovenský dôchodkový systém čelí vážnym výzvam. Starnutie populácie, rekordne nízka pôrodnosť a klesajúci počet pracujúcich vytvárajú tlak na jeho udržateľnosť. Tento článok sa zaoberá súčasnou situáciou, porovnáva ju s ostatnými európskymi krajinami a skúma možné riešenia, ktoré by zabezpečili dôstojné dôchodky aj pre budúce generácie.
Slovensko, podobne ako mnohé iné európske krajiny, čelí problému starnutia populácie. Minulý rok sa narodilo o 10 tisíc detí menej ako pred štyrmi rokmi. Konkrétne v minulom roku sa toto číslo pohybovalo na úrovni 46 tisíc, čo je takmer 5% medziročný pokles a ide o najnižší ročný počet narodených detí v histórii samostatného Slovenska. Pre porovnanie, v 70. rokoch, počas baby boomu, sa ročne rodilo okolo 100 tisíc detí. Tento pokles pôrodnosti v kombinácii s predlžujúcou sa strednou dĺžkou života vedie k zmenšovaniu pomeru pracujúcich ľudí na jedného dôchodcu. Tento pomer bol v roku 2005 ešte 5:1, no dnes sú to iba dvaja pracujúci na jedného dôchodcu.
Starnutie populácie a nízka pôrodnosť majú priamy dopad na finančnú udržateľnosť dôchodkového systému. Súčasný systém funguje na princípe priebežného financovania, kde pracujúci odvádzajú odvody do prvého piliera, z ktorého sa vyplácajú dôchodky súčasným seniorom. Zmenšujúci sa počet pracujúcich a rastúci počet dôchodcov vytvárajú deficit v systéme. Už dnes je deficit sociálnej poisťovne 3 miliardy eur. Vláda pomohla zadotovať poistovňu 2 miliardami a 700 miliónmi eur.
Na zabezpečenie udržateľnosti dôchodkového systému je potrebné prijať opatrenia. Medzi najčastejšie navrhované riešenia patria:
V súčasnosti je priemerný vek odchodu do dôchodku na Slovensku pre ľudí narodených po roku 1967 64 rokov. Naši západní susedia a Česi majú podobný dôchodkový vek, no plánujú ho postupne zvyšovať do roku 2050 až na 67 rokov. V takmer každej krajine sú rozdiely medzi pohlaviami. V 23 krajinách muži a ženy odchádzajú do dôchodku v rovnakom veku. V ďalších 9 krajinách majú muži vyšší vek odchodu do dôchodku. Najväčšie rozdiely sú v Rakúsku a Poľsku, kde muži odchádzajú do dôchodku o 5 rokov neskôr ako ženy.
Prečítajte si tiež: Výška opatrovateľského príspevku
Priemerný dôchodok na Slovensku sa pritom od roku 2019 zvýšil o takmer polovicu na 701 eur. Aj napriek tomuto rastu patrí na starom kontinente medzi tie nižšie. Napríklad susedia Česí majú v prepošte na eurách priemerný dôchodok 853 eur. Hrubá miera náhrady priemernej mzdy na Slovensku predstavuje 77%. Slováci síce majú menšie dôchodky v absolútnych číslach, ale penzia im pokryje väčšiu časť toho, čo zarábali pred odchodom do dôchodku v porovnaní s inými členskými krajinami. Dokonca spolu s Maďarskom sme na 5. mieste. Z V4 sú na tom najhoršie práve Česi, s mierou náhrad na úrovni 56%. Mimochodom v Rakúsku je to ešte menej, 55%.
Podľa viacerých analytikov na základe súčasného trendu sa pracovná sila do roku 2035 zmenší o 7%. V jednoduchosti povedané, práceschopných ľudí vo veku 18 až 64 rokov bude o približne 200 tisíc menej ako je v súčasnosti. Podľa Eurostatu počet obyvateľov starších ako 64 rokov vzrastie do roku 2035 až o 20%. Takže, nielenže sociálna poisťovňa príde o veľkú časť ľudí, ktorí do systému nalievajú peniaze, veľmi veľká časť týchto ľudí prejde na stranu druhú, teda budú naopak zo sociálnej poistovne peniaze vyťahovať. Podľa analytikov sa tak strana výdavkov nafúkne až o petinu. Vyšší hospodársky rast by pomohol, keďže okrem iného, pracujúci ľudia by odvádzali viac skrz odvody, no ten sa aj tým, že sa zvýšili odvody do sociálnej poistovne zabrzdil, nehovoriac o daní z transakcií a iných antiprorastových opatreniach.
Vzhľadom na neistú budúcnosť slovenského dôchodkového systému je dôležité, aby sa občania zabezpečili aj individuálne. V prvom rade, založte si druhý pilier, ak ho ešte nemáte. Ak ste mladí, nastavte si indexové alebo akciové fondy, nie dlhopisové. Ideálne, ak nechcete pracovať do 68-ky alebo nedaj Bože do 70-ky, investujte si aj sami.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a zamestnanie
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a zamestnanie