
Dôchodkový vek predstavuje pre mnohých ľudí životnú etapu, kedy sa môžu venovať záľubám, aktivitám a záujmom, na ktoré počas pracovného života nemali čas. Sebestačnosť v tomto období, či už finančná alebo v zmysle schopnosti aktívne a zmysluplne tráviť voľný čas, je kľúčová pre spokojný a plnohodnotný život. Táto téma sa dotýka nielen staršej generácie, ale aj mladej generácie, ktorá sa učí, ako pristupovať k životu a voľnému času.
V súčasnosti, ako uvádza Viera Žúborová z Bratislava Policy Institute, prežívame všeobecnú krízu dôvery - nedôveru v seba, inštitúcie a smerovanie spoločnosti. Tento odkaz sa, bohužiaľ, odovzdáva aj mladej generácii, ktorá je na tieto problémy veľmi citlivá. Deti sa pýtame len na to, či sú hladné a ako bolo v škole. Aj v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami často hovoríme o hodnotách, o mladej generácii, o tom, čo sa deje v spoločnosti.
Mladí ľudia, najmä tzv. "post-mileniáli", sa socializujú do spoločnosti odlišným spôsobom a svoju koncepciu voľného času a vzdelávania chápu inak. Nemajú problém vybrať si hocijakú ideu, ktorá je pre nich lákavá, a to bez bariér. To sú mladí ľudia, ktorí 15 rokov žijú v systéme bez hraníc, v Európskej únii. Nemajú problém cestovať po celom svete, nezažili minulosť, ktorú sme zažívali my. Nepoznajú nijaké obmedzenie na právach, nezažili diskrimináciu. Nemajú historickú pamäť alebo je na minimálnej úrovni, nikto im ju neodovzdal. V rodinách sa o tom nerozpráva.
Po páde komunizmu v roku 1989 a následnej transformácii ľudia čakali, že s príchodom liberálnej demokracie sa nám zrazu začne lepšie žiť. Nikto nám vtedy nepovedal, že základná myšlienka demokracie je neustále ju kultivovať, rozvíjať a starať sa o ňu. Preto sa teraz niektorí mladí ľudia snažia vyhľadávať aj netradičné formy angažovanosti, online petície, neformálne združenia, bez formalizovaných bariér a štruktúr. Snažia sa byť aktívni tam, kde sa kedysi nič nerobilo, vytvárať komunitné centrá, kde sa združujú. Oni sa nám snažia povedať, aby sme boli aktívni. Sami nechcú byť aktívni cez tradičné formy, lebo majú dojem, že my sme cez tradičné formy nič nedosiahli.
V súčasnosti sa väčšina rodičov snaží deti vychovávať inak. Chcú dať deťom to, čo oni nemali, a chcú ich uchrániť pred autoritárskou výchovou, ktorú zažili oni sami. V súčasnosti mladé rodiny fungujú tak (a podotýkam, že ide o celosvetový úkaz), že otec s mamou sa snažia dieťa zapájať do akejkoľvek aktivity rodiny. Podľa jedného výskumu realizovaného v Nemecku až 40 percent otcov nevidí problém v tom, že zoberie svoje dieťa do krčmy. A nevidí v tom problém ani okolie. Otcovia sa proste chcú so svojimi deťmi rozprávať, a tak sa snažia nájsť čo najviac spoločného voľného času, pričom prestali rozlišovať voľný čas seba ako rodiča, kde by sa venovali svojim koníčkom, záväzkom, osobným vzťahom s priateľmi, a čas dieťaťa, v ktorom by sa mu mali venovať z hľadiska jeho socializácie, výchovy k autoritám. Viera Žúborová. Ak deti nenájdu autoritu doma, nevyhľadávajú ju niekde inde? Neutekajú potom k vodcom, vzorom a navonok silným autoritám - youtubermi počnúc a niektorými politikmi končiac? Ak mladých nevedieme k tomu, kto je skutočná morálna autorita a kto ňou nie je, mätie ich to. Vraciame sa k primárnej socializácii. Nesmieme zabúdať, že človek je tiež cicavcom a vyhľadáva autority. Autorita nie je negatívny pojem.
Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov
Sebestačný dôchodca má k dispozícii širokú škálu aktivít, ktoré mu umožňujú aktívne tráviť voľný čas a udržiavať si fyzickú i psychickú pohodu:
Medailón Karola Steklého z Trenčína-Opatovej, 92-ročného seniora, ktorý nežije len spomienkami na minulosť, je inšpiráciou pre aktívne starnutie. V 90-tke sa rozhodol pre zoskok padákom a stal sa tak najstarším skákajúcim parašutistom na Slovensku. Ako bývalý frontový vojak pôsobil ako ženista na východnom fronte, od mlada sa venuje histórii letectva a realizuje si svoje konštruktérske sny. Jeho celoživotným cieľom bolo byť sebestačný. Nikdy netúžil po bohatstve, stačilo mu málo - aj to posledné by dal za knihu. Snažil sa vždy dívať na veci reálne, rozhodovať sa samostatne a robiť to, čo ho bavilo Sebadôveru a duševnú rovnováha nadobudol tým, že verí v svoje schopnosti. Svoj vek si ani neuvedomuje, cíti sa ako päťdesiatnik.
Pokiaľ si nezačneme dôverovať my, ľudia medzi sebou, medzi rodinami, priateľmi, medzi občanom a štátom, medzi občanom a inštitúciami, potom sa nikam neposunieme. Rodičia sa snažia vychovávať svoje deti vo veľmi otvorenej spoločnosti a čo najlepšie, snažia sa byť aktívni, venujú sa deťom. Ale nemali by zabúdať ani na poriadok a pravidlá hry. Musí rodič veriť, že je pre dieťa autoritou, teda dôverovať sebe a svojim schopnostiam?
Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
tags: #sebestacny #dochodca #volny #cas #aktivity