
Serotonín, často označovaný ako "hormón šťastia", je neurotransmiter, ktorý hrá kľúčovú úlohu v našom duševnom zdraví, ovplyvňuje náladu, spánok aj chuť do jedla. Jeho dostatočná hladina je nevyhnutná pre pocit pohody a celkovú stabilitu psychiky. V tomto článku sa pozrieme na to, ako serotonín funguje, ako ho môžeme prirodzene zvýšiť a ako dlho trvá, kým sa jeho hladina obnoví.
Serotonín je chemická látka, ktorú produkuje naše telo a ktorá prenáša signály medzi nervovými bunkami. Je neurotransmiter a ako taký pomáha vysielať signály z jednej oblasti mozgu do druhej. V mozgu má svoju nezastupiteľnú funkciu, pretože riadi nervovú aktivitu a hrá úlohu v celom rade neuropsychologických procesov. Zrejme vás prekvapí, že iba 2% serotonínu v tele sa nachádzajú v mozgu a celých 98% serotonínu produkujú bunky v črevách, kde moduluje hormonálnu a endokrinnú aktivitu. V mozgu sa prirodzene vyskytuje a funguje ako neurotransmitér, ktorý posiela chemické správy alebo signály do mozgu za účelom regulácie motorických funkcií, vnímania bolesti a chuti do jedla. Možno preto aj nedostatok serotonínu vedie k najrôznejším chutiam - napríklad na sladké.
Mohlo by sa zdať, že medzi serotonínom a dopamínom nie sú veľké rozdiely. Opak je pravdou. Obaja to sú neurotransmitéry, ale fungujú trošku inak. Hlavný rozdiel je v tom, ako tieto dva neurotransmitéry ovplyvňujú našu náladu. Dopamín sa uvoľňuje po príjemných zážitkoch a podieľa sa na motivácii, zatiaľ čo serotonín ovplyvňuje spôsob, akým spracovávame emócie. Dalo by sa povedať, že dopamín v nás vzbudzuje pocity zadosťučinenia a udržuje nás mentálne bdelých. Ak máme nedostatok dopamínu, zle sa sústredíme a veľmi rýchlo sa nám mení nálada.
Serotonín sa dá jednoducho popísať ako hormón šťastia. Vzbudzuje v nás pocity dôležitosti a naopak jeho nedostatok môže spôsobiť to, že sa cítime ustaraní, depresívni, ale tiež sa môže objaviť obsesívne správanie alebo poruchy spánku. Je dôležité spomenúť jeden veľký rozdiel, ktorý je medzi oboma neurotransmitérmi zásadný. Dopamín je neurotransmitér exitačný. To znamená, že k jeho vyplaveniu si síce veľmi ľahko môžeme pomôcť sami, ale do istej miery na ňom vzniká závislosť. Nehovorím samozrejme o závislosti ako takej, ale možno si sami uvedomíte, že sa u vás denne opakuje nejaká vec, ktorá vlastne slúži ako taká odmena alebo akási berlička za to, že ste niečo cez deň zvládli. Či už to je pohár vína večer, alebo to, že si kúpite niečo dobré po ceste z práce. Dnes sa toto správanie veľmi často spája napríklad s hraním videohier alebo neustále kontrolovanie sociálnych sietí a označuje sa ako dopamínová závislosť.
Existuje niekoľko spôsobov, ako môžeme prirodzene zvýšiť hladinu serotonínu v našom tele. Kľúčovým faktorom je strava. Niektoré potraviny obsahujú látky, ktoré telo potrebuje na tvorbu serotonínu. Najmä potraviny bohaté na tryptofán, čo je esenciálna aminokyselina, ktorú telo premieňa na serotonín. Medzi takéto potraviny patria napríklad vajcia, syry, tofu, losos, orechy a semená.
Prečítajte si tiež: Ako rýchlo dostanem opatrovateľský príspevok?
Slnečné svetlo: Serotonín sa nevytvára správne, pokiaľ nemáme dostatok slnečného svetla. Výskumy ukázali, že v skutočnosti existuje priamy vzťah medzi slnečným žiarením a produkciou serotonínu. Cyklus spánku a bdenia nášho tela je ovplyvnený množstvom svetla, ktorému sme vystavení. Preto odporúčam užívať si slnko ráno a v dopoludňajších hodinách a večer sa vyhýbať modrému svetlu, ktoré na nás prúdi prostredníctvom inteligentných telefónov alebo televízie. Poprípade používať okuliare určené na blokáciu modrého svetla. Len tak sa môže synchronizovať celý spánkový cyklus a telo sa tak dostane do rovnováhy, ku ktorej bolo evolučne stvorené.
Pohyb a Fyzická Aktivita: Pohyb a fyzická aktivita sú ďalším dôležitým faktorom pre podporu produkcie serotonínu. Keď cvičíme, naše telo uvoľňuje endorfíny, ktoré zlepšujú náladu a zároveň podporujú tvorbu serotonínu. Nemusíte sa drieť v posilňovni alebo sa nútiť do športu, ktorý vás nebaví. Stačí keď si ráno dáte prechádzku v prírode. Verte, že pre svoju náladu aj zdravie urobíte naozaj veľa. Skúste si jednoducho nájsť taký druh pohybu, ktorý pre vás bude prirodzený a budete sa cítiť dobre.
Zdravie Čriev: Hneď spočiatku som spomenula, že až 98% serotonínu sa produkuje v črevách. Z tohto dôvodu je mimoriadne dôležité zdravie celého gastrointestinálneho traktu. Zdravie mikrobiómu priamo súvisí s tým, koľko serotonínu sa nám vytvorí.4,5 Bolo preukázané, že črevný mikrobióm ovplyvňuje či budeme trpieť depresiou a celkovo ovplyvňuje aj našu nervovú sústavu. Zdravie GI traktu môžeme do veľkej miery ovplyvniť konzumáciou probiotických kultúr či už v doplnkoch stravy, tak samotnými potravinami ako je kimchi, kapusta, alebo kefír či kombucha. Dôležitou zložkou sú aj pektíny a karotenoidy.
Tryptofán a 5-HTP: Tryptofán je aminokyselina, ktorú nájdeme v bielkovinách. Nemusí ísť len o mäso, ale aj rastlinné zdroje bielkovín ako je napríklad quinoa, ktorá je bohatá na bielkoviny. Podľa štúdie sú pacienti často úspešní pri zmierňovaní negatívnych príznakov súvisiacich s poruchami nálady, závislosťami alebo hormonálnymi problémami, keď berú šesť gramov L-tryptofánu denne. 5-HTP alebo 5-hydroxytryptofán je aminokyselina, ktorá je prirodzene produkovaná telom a vzniká z už spomínaného tryptofánu. Pokiaľ ho získavame zo stravy, je premena z tryptofánu na 5-HTP trochu zložitá a potrebuje na to vitamín B3, B9, železo a vápnik. Jedná sa o najbližší prekurzor serotonínu. A aby sa ďalej zo stravy 5-HTP premenil na serotonín, potrebuje na to vitamín B6, zinok, horčík a vitamín C.
Meditácia a Mindfulness: Meditácia a mindfulness techniky môžu pomôcť znížiť stres a zvýšiť hladinu serotonínu.
Prečítajte si tiež: Legislatívne zmeny vdovského dôchodku
Dostatok Spánku: Ďalej je dôležité dbať na dostatok kvalitného spánku. Keď spíme, naše telo má čas regenerovať a obnovovať hladiny neurotransmiterov, vrátane serotonínu. Nedostatok spánku môže viesť k poklesu serotonínu a následne k zhoršeniu nálady a zvýšenej úzkosti. Spánok je často podceňovaným, ale veľmi dôležitým faktorom pre udržanie správnej hladiny serotonínu. Kvalitný spánok umožňuje mozgu regenerovať a obnovovať zásoby neurotransmiterov, ktoré sú kľúčové pre našu duševnú pohodu. Chronický nedostatok spánku môže viesť k poklesu hladiny serotonínu, čo sa môže prejaviť zvýšenou podráždenosťou, úzkosťou a zníženou schopnosťou zvládať stres.
Obnova hladiny serotonínu je individuálna a závisí od viacerých faktorov, vrátane životného štýlu, stravy, úrovne stresu a celkového zdravotného stavu. Nie je možné presne určiť, ako dlho to trvá, ale existujú určité odhady a kroky, ktoré môžeme podniknúť na urýchlenie tohto procesu.
Životný štýl a Strava: Pravidelná fyzická aktivita, vyvážená strava bohatá na tryptofán a dostatok slnečného svetla môžu výrazne prispieť k rýchlejšej obnove hladiny serotonínu.
Doplnky Stravy: Doplnky stravy, ako sú 5-HTP a L-tryptofán, môžu pomôcť zvýšiť hladinu serotonínu, ale je dôležité konzultovať ich užívanie s lekárom.
Lieky: Antidepresíva, ako sú SSRI, môžu zvýšiť hladinu serotonínu v mozgu, ale ich účinok sa zvyčajne prejaví až po 2-4 týždňoch pravidelného užívania.
Prečítajte si tiež: Práca a nemocenské dávky
Závislosť na Sociálnych Sieťach: Dlhšie a nadmerné využívanie sociálnych sietí vedie k vyčerpaniu vyššie spomínaných neurotransmiterov. V prípade, že našim neurotransmiterom nedávame dostatok času na zregenerovanie, neskôr dochádza k ich chronickému nedostatku. Nedostatok neurotransmiterov sa vie u ľudí viditeľne prejaviť ťažšou orientáciou v sociálnom živote alebo, ak ide o ich vnútorné prežívanie, opisujú sa pocity nenaplnenia, keď človek má pocit, že vnútorne nič neprežíva. Keď to s našimi neurotransmitermi „prepískneme“, zlou správou je, že ich obnova v prípade závislostí nejaký čas trvá a nie je to zo dňa na deň. V prípade nedostatku serotonínu môže človek prežívať pocity, akými sú menejcennosť a depresia.
Nedostatok serotonínu môže mať vážne dôsledky pre naše duševné aj fyzické zdravie. Nízka hladina tohto neurotransmitera je spájaná s depresiou, úzkosťami, nespavosťou a dokonca aj s obsedantno-kompulzívnymi poruchami. Ľudia, ktorí trpia chronickým nedostatkom serotonínu, môžu pociťovať podráždenosť, únavu, stratu záujmu o bežné činnosti a celkovú stratu vitality. Hoci je serotonín často spájaný s mozgom a nervovým systémom, jeho vplyv presahuje tieto oblasti. Serotonín má kľúčovú úlohu aj v ďalších telesných funkciách, vrátane regulácie telesnej teploty, krvného tlaku a dokonca aj v procese hojenia rán.
Každý rok na jeseň sa čas posunie a dni sa citeľne skracujú. Zrazu je tma už krátko po piatej a zrazu máte pocit, že deň sa končí priskoro. Pre niektorých je to len drobná nepríjemnosť, no pre iných môže mať skoré stmievanie výrazný vplyv na psychiku, náladu a aj fyzickú energiu. Naše telo funguje podľa cirkadiánneho rytmu, teda vnútorných hodín, ktoré reagujú najmä na svetlo. Keď sa dni skrátia, ubúda i denného svetla, čo ovplyvňuje hladinu melatonínu, hormón spánku a serotonínu, hormón dobrej nálady. Postupne môžete pociťovať väčšiu únavu, máte menej energie, ťažšie sa vám ráno vstáva. Niekedy prichádza aj smútok či melanchólia bez zjavného dôvodu.
Doprajte si čo najviac denného svetla: Svetlo je prirodzený stimulant mozgu. Už 15 až 20 minút pobytu na dennom svetle denne môže výrazne zlepšiť náladu. Ak vám to dovolí váš pracovný rozvrh, naplánujte si krátku prechádzku počas obednej prestávky alebo ráno, keď je svetlo najintenzívnejšie. Odostrite závesy a žalúzie čo najskôr po prebudení. Aj takýto jednoduchý krok pomáha nastaviť biorytmus. Ak pracujete väčšinou z domu, presuňte si pracovný stôl k oknu. Telo i myseľ reagujú na svetlo rýchlo. Postupne si všimnete, že aj popoludní budete mať viac energie a zlepší sa i vaša koncentrácia.
Vyskladajte si pestrý jedálniček: Strava má obrovský vplyv na psychiku, dvojnásobne to platí počas mesiacov s kratšími dňami. Nedostatok svetla môže spôsobiť pokles hladiny serotonínu, čo vedie k túžbe po sladkostiach a ťažkých jedlách. Pokúste sa siahnuť po potravinách, ktoré podporujú tvorbu „hormónu šťastia“, ide napríklad orechy, banány, losos, vajcia či ovsené vločky. Nezabúdajte ani na vitamín D, ktorý si telo v zime nedokáže samo vyprodukovať. Ideálnym riešením sú doplnky stravy alebo tučné morské ryby. Dôležitý je i dostatok tekutín. Smäd s únavou sa často zamieňa za hlad. Jedzte pomaly, vedome a doprajte si jedlo ako malý rituál, nie len ako povinnosť.
Vyrobte si svetlo: Svetelná terapia je vedecky overený spôsob, ako predísť zimnej depresii. Špeciálne lampy napodobňujú intenzitu denného svetla a pomáhajú regulovať hormóny zodpovedné za náladu a spánok. Ideálne je ich používať ráno, napríklad pri raňajkách alebo čítaní správ. Okrem toho si môžete vytvoriť príjemnú svetelnú atmosféru aj doma. Teplé odtiene svetla a sviečky navodzujú pocit pohody. Vyhýbajte sa však ostrému modrému svetlu pred spaním, aby ste nenarušili prirodzenú tvorbu melatonínu.
Nezabúdajte na priateľov: Aj keď je lákavé zavrieť sa doma s knihou či telkou, kontakt s ľuďmi je základnou psychickou potrebou. Pravidelné rozhovory, spoločné aktivity či obyčajný smiech dokážu rozbiť pocit osamelosti. Ak nemáte možnosť stretávať sa s priateľmi osobne, udržuj kontakt aspoň online. V tomto prípade sú videohovory lepšie než správy. Naplánujte si každý týždeň aspoň jedno stretnutie, ktoré vás teší. Môže ísť o kávu s kamarátom, návšteva rodičov, spoločná prechádzka. Pomoc druhým je tiež silným liekom na smútok. Skúsenosti ukazujú, že ľudia, ktorí sú aktívni v komunite, sú v zime psychicky odolnejší.
Pomalší rytmus nie je na škodu: Skoršie stmievanie vám dáva šancu na to, aby ste sa venovali aktivitám, na ktoré ste nemali v lete čas. Zima je prirodzeným obdobím spomalenia, aj príroda si berie pauzu, aby načerpala nové sily. Skúste vnímať tento čas nie ako obmedzenie, ale ako príležitosť. Venujte sa činnostiam, ktoré si v lete nestíhali, čítajte, tvorte, varte. Ticho a pomalé tempo podporujú schopnosť sústrediť sa na to, čo je skutočne dôležité. Doprajte si večerné rituály ako šálku teplého čaju, upokojujúcu hudbu, meditáciu alebo horúci kúpeľ. Keď si dovolíte spomaliť, tvoje telo aj myseľ sa lepšie prispôsobia sezónnemu rytmu a zima vás nebude tak vyčerpávať.
Pomôže aj pohyb: Fyzická aktivita pomáha telu aj duši. Pohyb zvyšuje hladinu endorfínov, ktoré prirodzene zlepšujú náladu. Skúste si určiť pevný čas, kedy sa budete venovať cvičeniu. V tomto prípade je pravidelnosť dôležitejšia než výkon. Ak sa vám nechce ísť von, zapnite si obľúbenú hudbu a zatancujte si doma, alebo si dajte pár jógových pozícií. Aj 10 minút denne dokáže zlepšiť cirkuláciu krvi, vyplaviť stres a priniesť pocit uspokojenia. Rutina navyše dáva dňom štruktúru, ktorá pomáha psychike v neistých obdobiach.
Krátkodobý smútok či pokles energie je bežný a prirodzený, telo reaguje na zmenu svetla, teploty aj rytmu dňa. No ak sa z týchto pocitov stane trvalý stav, ktorý ovplyvňuje tvoj život, môže ísť o niečo viac než len sezónnu melanchóliu. Odborníci odporúčajú spozornieť, ak sa objaví viacero z týchto príznakov:
Ak sa objaví viac než niekoľko z týchto znakov a pretrvávajú viac než dva týždne, je čas vyhľadať odborníka. Pomoc psychológa, psychoterapeuta či psychiatra nie je prejav slabosti - práve naopak, je to zodpovedný krok k zdraviu.