Ako požiadať o výživné, keď príjem otca nie je známy

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je jednou zo základných zákonných povinností. Rodičia majú túto povinnosť realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo na základe súdneho rozhodnutia. Tento článok sa venuje problematike výživného na dieťa, a to aj v špecifických situáciách, keď príjem otca nie je známy.

Základné princípy vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v zákone o rodine. Obaja rodičia majú povinnosť vyživovať svoje dieťa, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Dĺžka trvania vyživovacej povinnosti je zákonom stanovená do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby.

Pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády. Dôležitý je tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. Ak sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať, tým že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, sa stáva schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov.

Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe.

Postup pri žiadosti o výživné, keď príjem otca nie je známy

Ak chcete požiadať o výživné a neviete, aký je príjem otca dieťaťa, postupujte nasledovne:

Prečítajte si tiež: Príspevok pre SZČO: Podrobnosti

1. Podajte návrh na určenie otcovstva a na úpravu práv a povinností k dieťaťu: Aj keď otec nie je zapísaný v rodnom liste dieťaťa, má voči nemu vyživovaciu povinnosť, ak je jeho otcovstvo preukázané.
2. Súdne konanie o určenie otcovstva: Je potrebné v zmysle ust. civil. mimospor. poriadku podať návrh na súd o určenie otcovstva, kde platí, že ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka označí za otca, či uznáva, že je otcom.
3. Návrh na určenie výživného: Súčasne podáte aj návrh na určenie výživného, môžete aj spätne . Tu však poukazujeme na ust. § 77 zákona o rodine, kde je uvedené, že výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
4. Preukazovanie otcovstva: Ak otec nesúhlasí s uvedením svojho mena v rodnom liste, matka môže podať na súd návrh na určenie otcovstva. Súd následne vykoná dokazovanie, napr. prostredníctvom testov DNA, aby zistil, či je dotyčný muž otcom dieťaťa. Ak sa otcovstvo preukáže, súd rozhodne o zapísaní otca do rodného listu a zároveň určí jeho vyživovaciu povinnosť. Ak nezapíšete otca do rodného listu dieťaťa tak sa Vam nemusí podariť získať DNA otca dieťaťa a budete musieť preukázať inak, že je otcom, najmä ak odíde do zahraničia. Bude to trvať oveľa dlhšie. Pokiaľ sa jedná o hľadanie otca, kde uvádzate, že viete len meno, bude z Vašej strany potrebné ešte vyvinúť iniciatívu na bližšie zistenie identifik. údajov /živn. register, obchodný register, soc.
5. Zisťovanie príjmu otca: Súd má možnosť zisťovať príjem otca aj bez jeho súčinnosti. Môže si vyžiadať informácie od Sociálnej poisťovne, daňového úradu alebo iných inštitúcií, ktoré majú o príjme otca informácie. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádza z odôvodnených potrieb dieťaťa a zo schopností, možností a majetkových pomerov rodičov.
6. Dôkazné prostriedky: V konaní je potrebné predložiť všetky dostupné dôkazy o odôvodnených výdavkoch na dieťa (napr. potvrdenia o platbách za škôlku, krúžky, zdravotnú starostlivosť, oblečenie, stravu a pod.).

Ako súd postupuje pri určovaní výšky výživného

Súd pri určovaní výšky výživného prihliada na:

• Odôvodnené potreby dieťaťa: Súd skúma, aké sú mesačné výdavky na dieťa, ako je strava, oblečenie, bývanie, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, záujmové krúžky a pod.
• Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov: Súd zisťuje príjem oboch rodičov, ich výdavky, majetok a ďalšie relevantné okolnosti. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pomery povinného rodiča skúma súd nie vzhľadom na jeho skutočnú situáciu, ale vzhľadom na jeho potenciálne možnosti.
• Životnú úroveň rodičov: Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliada aj na príjmy osôb, ktoré žijú s povinným rodičom v spoločnej domácnosti.

Náhradné výživné

V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má nezaopatrené dieťa právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.

Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. suma takéhoto dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom. informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností. Takýmito skutočnosťami sú napr. na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom.

Zvýšenie výživného

Zákon hovorí, že dohody a rozhodnutia o výživnom sa môžu meniť, ak sa zmenia pomery. Pri maloletých deťoch môže súd konať aj bez návrhu, pri plnoletých len na návrh. Dôvodom na zvýšenie výživného môže byť napr. zmena potrieb dieťaťa (napr. dieťa začne navštevovať záujmové krúžky, potrebuje drahšiu zdravotnú starostlivosť a pod.) alebo zmena príjmu rodičov.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca žiadosťou o príspevok na auto

Výživné na plnoleté dieťa

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Inak povedané, pre zánik vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je rozhodujúce nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Dosiahnutie plnoletosti predstavuje pomerne významnú okolnosť, ktorá má zásadný vplyv na akúkoľvek fyzickú osobu. Plnoletosť sa v zásade nadobúda dovŕšením osemnásteho roku veku a spolu s plnoletosťou sa nadobúda aj plná spôsobilosť na právne úkony. Po dosiahnutí plnoletosti by preto malo byť výživné platené priamo dieťaťu a nie druhému rodičovi. Po dosiahnutí plnoletosti oprávneného dieťaťa totiž neexistuje zákonný dôvod na to, aby sa výživné naďalej zasielalo do rúk druhého rodiča. Pritom ak by aj ohľadom výživného existovalo súdne rozhodnutie, na vyššie uvedenú zmenu v platení výživného nie je potrebné meniť súdne rozhodnutie. Z praktického hľadiska je však vhodné odkomunikovať spomínanú zmenu v platení výživného aj s druhým rodičom. Je vhodné, aby ste mali zriadený účet v banke, na ktorý by sa výživné posielalo bankovým prevodom. Z procesného hľadiska je to práve dieťa, ktoré sa ako oprávnený subjekt môže domávať napr. zvýšenia výživného.

Zánik a zrušenie vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť spravidla zaniká, keď je dieťa schopné sa samo živiť. To, či je dieťa schopné osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod.

Ak rodič neplatí výživné, netreba vec podceňovať. Ak povinný rodič dlhodobo neplatí, môžete požiadať o náhradné výživné na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Práceneschopnosť a invalidný dôchodok

tags: #ako #požiadať #o #výživné #keď #príjem