Vydedenie: Dôvody a Náležitosti

Vydedenie predstavuje citlivú tému v oblasti dedičského práva. Vraví sa, že pokým ste nededili, nemôžete hovoriť o dobrých vzťahoch v rodine. Niekedy dobré vzťahy v rodine jednoducho nie sú a môže dôjsť k rozhodnutiu o uplatnení inštitútu vydedenia. Ide o jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ prejavuje vôľu vylúčiť neopomenuteľného dediča (dedičov) z dedenia. Tento článok sa zaoberá dôvodmi vydedenia, jeho náležitosťami a s tým súvisiacimi právnymi aspektmi.

Čo je vydedenie?

Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým výslovne prejaví svoju vôľu o vylúčení neopomenuteľného dediča (dedičov) z dedenia. Tzv. neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa. Poručiteľom v dedičskom práve je fyzická osoba, po ktorej sa dedí.

Kto môže byť vydedený?

Vydediť možno len neopomenuteľných dedičov. Vydedenie je právny inštitút upravený v ustanovení § 469a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Ide o spôsob, ako z dedenia vylúčiť neopomenuteľných dedičov, teda potomkov poručiteľa. Nie je pritom podstatné, či ide o potomka maloletého alebo plnoletého. Z dedenia možno týmto spôsobom vylúčiť obe kategórie bez rozdielu. Inak povedané, prostredníctvom inštitútu vydedenia poručiteľ prejavuje vôľu smerujúcu k tomu, aby niektorý (jeden), prípadne všetci jeho zákonní neopomenuteľní dediči nedostali dedičský podiel, ktorý im zo zákona prináleží.

Dôvody vydedenia

Poručiteľ môže vydediť potomka iba z dôvodov, upravených priamo v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôvody vydedenia sa môžu vzťahovať i na deti potomkov (vnuci, pravnuci). Práve vyššie uvedené, zákonom taxatívne stanovené, dôvody vydedenia predstavujú materiálnu náležitosť vydedenia.

Medzi dôvody vydedenia v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 patria:

Prečítajte si tiež: Skúsenosti s napadnutím zmluvy

  1. Neposkytnutie potrebnej pomoci poručiteľovi v núdzi: Ide o prípady, keď potomok neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch.
    • V takýchto prípadoch je potrebné posúdiť a zvážiť objektívnu možnosť poskytnutia pomoci zo strany potomka ako i potrebnosť poskytnutia pomoci poručiteľovi zo strany potomka. Zo strany potomka poručiteľa môže ísť o objektívne prekážky, ktoré mu bránia poskytnúť poručiteľovi pomoc (pobyt v zahraničí, choroba samotného potomka, iná nemožnosť). Pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, sa považuje za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho.
  2. Neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa: Ak potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem.
    • Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 239/2009, zo dňa 24.
  3. Odsúdenie pre úmyselný trestný čin: Ak bol potomok odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka.
    • Pre naplnenie tretieho dôvodu vydedenia - ak bol potomok odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, sa vyžaduje právoplatné odsúdenie vydedeného dediča rozhodnutím trestného súdu pre úmyselný trestný čin.
  4. Trvalé vedenie neusporiadaného života: Ak potomok vedie trvale neusporiadaný život.
    • Štvrtý dôvod vydedenia - potomok vedie trvale neusporiadaný život, je znova z kategórie subjektívne posudzovaných dôvodov, so širokou škálou skutočností, ktoré môžu charakterizovať neusporiadaný život. Usporiadaným životom sa má na mysli zriadený, čestný, poriadny, počestný život. Ak potomok trvale nežije takýmto životom, môže byť poručiteľom vydedený.

Je dôležité si uvedomiť, že dôvod vydedenia musí byť daný už v čase spísania listiny o vydedení. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že súdy jednotlivé prípady vydedenia posudzujú individuálne s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti a výsledky súdnej praxe „nútia vykladať skutkové okolnosti vydedenia reštriktívne, bez zreteľa na vôľu poručiteľa“. (VOJČÍK, P. a kol.: Občiansky zákonník. Stručný komentár, Bratislava: IURA EDITION, 2010. ISBN: 978-80-8078-368-6, str. 609).

Formálne Náležitosti Vydedenia

Formálna náležitosť vydedenia je spôsob, forma vyhotovenia listiny o vydedení. Táto forma listiny musí takisto napĺňať znaky, ktoré sú potrebné pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia potomka. Je potrebné, aby listina o vydedení bola urobená vždy písomne. Prejav vôle poručiteľa o vydedení potomka musí byť urobený výslovne. V listine o vydedení sa musí uviesť deň, mesiac, rok podpísania.

V prvom rade môže byť listina napísaná vlastnou rukou poručiteľa (tzv. holografná listina). Listina musí byť i vlastnoručne podpísaná poručiteľom. V druhom rade môže nastať prípad, ak nie je listina napísaná vlastnou rukou poručiteľa (tzv. alografná listina), je napísaná strojom, počítačom (mechanicky) alebo je napísaná cudzou rukou, než poručiteľovou. Uvedené nastáva vtedy, ak poručiteľ síce nemôže čítať ani písať, ale môže sa aspoň vlastnoručne podpísať. Listinu vlastnoručne poručiteľ podpíše. V prípade, že poručiteľ sa nemôže ani len vlastnoručne podpísať, musí pred troma svedkami poručiteľ prejaviť svoju vôľu vydediť potomka a táto vôľa sa zachytí v listine. Uvedie sa v nej, že poručiteľ nemôže písať ani čítať. Svedkovia túto listinu vlastnoručne podpíšu a potvrdia, že listina obsahuje vôľu poručiteľa o vydedení potomka. V listine sa musí uviesť kto ju napísal za poručiteľa, kto ju nahlas svedkom prečítal a akým spôsobom dal poručiteľ najavo svoju vôľu, resp. potvrdil, že obsahuje jeho vôľu (napr. kývnutím). Pre nepočujúcich zákon vyžaduje, aby svedkovia ovládali znakovú (posunkovú) reč a aby bola listina pretlmočená do tejto reči. Svedkami môžu byť iba osoby, spôsobilé na právne úkony. Listina o vydedení môže byť napísaná aj vo forme notárskej zápisnice. Spisuje ju notár a z toho dôvodu sa predpokladá, že bude obsahovať všetky náležitosti, či už formálne alebo materiálne, ktoré ukladá zákon pre jej platnosť. Ak listina neobsahuje všetky vyššie popísané formálne náležitosti, je neplatná.

Listina o Vydedení

Listina o vydedení je právny úkon pre prípad smrti, ktorý má charakter tzv. negatívneho závetu. Občiansky zákonník nevylučuje, aby bola listina o vydedení súčasťou závetu. Môže by však vypracovaná aj vo forme samostatného dokumentu. Obsahom listiny môže byť jednak skutočnosť, aby sa neopomenuteľnému dedičovi vôbec nedostalo zákonného podielu alebo aby sa mu dostalo menej, ako by mu zo zákona prislúchalo. „Platnosť listiny o vydedení je podmienená tým, že musí vyhovovať jednak všeobecným náležitostiam právnych úkonov a jednak špecifickým náležitostiam stanoveným pre tento úkon.“ (I. Fekete: Občiansky zákonník - komentár. 3 zväzok.

Podľa Občianskeho zákonníka platia pre náležitosti listiny o vydedení a jej zrušenie obdobne ustanovenia o závete, konkrétne § 476 a § 480 OZ. Listina o vydedení musí spĺňať rovnaké formálne požiadavky ako závet, s dodatočnou podmienkou uvedenia dôvodu vydedenia.

Prečítajte si tiež: Sprievodca napadnutím dedičstva pozemku

Rovnako ako závet, aj listinu o vydedení je možné ponechať si s určitým rizikom „straty“ u seba, alebo je možné uložiť ju do notárskej úschovy, ktorá je spoplatnená v zmysle cenníka Slovenskej notárskej komory. Táto listina bude následne evidovaná v tzv. Listinu o vydedení môže zhotoviť len poručiteľ, a to samostatne. Vydedenie môže byť uskutočnené jednak v rámci závetu alebo na samostatnej listine o vydedení, na ktorú sa vzťahujú formálne náležitosti závetu. Osobitné podmienky OZ stanovuje pokiaľ listinu o vydedení spisujú osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, maloletí, ktorí dovŕšili 15.

Dedičská Nespôsobilosť verzus Vydedenie

Od inštitútu vydedenia je nutné odlíšiť inštitút dedičskej nespôsobilosti. Dedičskú nespôsobilosť definuje Občiansky zákonník tak, že "nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Dedičskú nespôsobilosť je teda možné charakterizovať ako objektívne jestvujúci stav, kedy ak príde k jeho naplneniu, osoba ktorá by ináč bola dedičom, priamo zo zákona nie je spôsobilá dediť. Nie je teda potrebný jednostranný úkon zo strany poručiteľa. Rozhodujúce pre dedičskú nespôsobilosť je len to, že osoba spáchala úmyselný trestný čin za podmienok uvedených v § 469 OZ, a to, že k nemu prišlo počas života poručiteľa.

Vydedenie je potrebné odlišovať od dedičskej nespôsobilosti napriek tomu, že obe vyvolávajú zhodné právne účinky. vydedením je možné vylúčiť iba neopomenuteľných dedičov t.j. dedičskú nespôsobilosť možno zvrátiť napr.

Právne Dôsledky Vydedenia

Potomkovia, ktorí sú vydedení, nestávajú sa dedičmi a nevstupujú do dedičskoprávnych vzťahov. Dedičské podiely vydedeného potomka prechádzajú na jeho deti (vnukov), pokiaľ nie je výslovne v listine o vydedení uvedené, že sa vydedenie vzťahuje i na potomkove deti. V prípade úspešného vydedenia nadobudnú voľný dedičský podiel na základe princípu reprezentácie deti vydedeného potomka.

OZ umožňuje, aby poručiteľ „spolu s vylúčením potomka z dedičstva rozšíril dôsledky vydedenia i na potomkov vydedeného (na vnukov alebo pravnukov), ktorí by inak nastúpili na jeho miesto,“ (FEKETE, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. ISBN: 978-80-89447-50-3, str. 1296) a to aj v prípade, že u potomkov vydedeného nie sú osobne naplnené dôvody vydedenia. Takáto vôľa poručiteľa musí byť podľa ustanovenia § 469a ods.

Prečítajte si tiež: Vlastnícke práva na Slovensku

Možnosti Napadnutia Vydedenia

Dedič alebo dedička môže vydedenie súdne napadnúť v prípade, ak nesúhlasí s jeho dôvodmi. Ako žalobca by bol však zaťažený dôkazným bremenom.„Dokazovanie v takomto konaní je veľmi komplikované, keďže si musíme uvedomiť, že osoba, ktorá spisovala listinu o vydedení, už nežije. Teda nevie podať priame svedectvo o skutočnostiach zmienených v tejto listine,“ podotkol Krkošek s tým, že tieto konania sú aj pomerne časovo náročné.

Vydedenie môže napadnúť potomok, ktorý bol vydedený. Zdroje výslovne neuvádzajú konkrétnu lehotu pre podanie žaloby na určenie neplatnosti listiny o vydedení. Vo všeobecnosti však platí, že v občianskom súdnom konaní sa uplatňujú premlčacie doby. Preto je kľúčové konať bez zbytočného odkladu, akonáhle sa o vydedení dozviete, aby ste predišli prípadnej strate práv z dôvodu premlčania.

Ako Napadnúť Vydedenie

V prípade, ak dedič nesúhlasí so závetom, prípadne s listinou o vydedení, môže sa súdnou cestou (žalobou) domáhať určenia neplatnosti závetu, prípadne listiny o vydedení. Každé podanie na súd, či je to žiadosť o pokračovanie v dedičskom konaní alebo žaloba, musí obsahovať minimálne údaje o tom, kto podanie robí, akej veci sa týka (odporúča a uvádzať vždy aj spisovú značku veci), čo sa má podaním dosiahnuť a ktorému súdu je podanie určené. Nakoniec každé podanie treba označiť dátumom a podpísať.

Súd sa vecou začne zaoberať po podaní žaloby. Najskôr súd skúma, či má žaloba predpísané náležitosti a či sú splnené podmienky konania (napr. Ak sú splnené podmienky konania, súd sa začne zaoberať vecou samou. Okrem naliehavého právneho záujmu je potrebné v konaní tiež preukázať obsahové alebo formálne chyby právneho úkonu, ktoré spôsobujú jeho neplatnosť. Tak závet, ako aj listina o vydedení musia mať predpísanú formu (písomnú) a obsah a musia byť vydané v súlade so zákonom. Pokiaľ tieto predpoklady listiny nespĺňajú, vzniká priestor na ich „napadnutie“. Súdne konanie v týchto prípadoch môže byť komplikované, hlavne pokiaľ ide o dokazovanie, keďže osoba, ktorá listinu spísala, už nežije a nemôže podať autentické svedectvo.

Dôkazné Bremeno

Ak listina o vydedení spĺňa formálne náležitosti, predpokladá sa, že zákonné predpoklady pre vydedenie boli splnené. Dôkazné bremeno leží na vydedenom potomkovi. Dôkazy o neexistencii vecných dôvodov: Tu je potrebné zhromaždiť všetky dostupné dôkazy, ktoré vyvracajú tvrdenia poručiteľa. Môžu to byť výpovede svedkov, písomná komunikácia, výpisy z účtov preukazujúce finančnú pomoc, lekárske správy. Ak je dôvodom "neusporiadaný život", je potrebné vyvrátiť konkrétne tvrdenia, napríklad doložiť zamestnanie, výpisy o splácaní dlhov, či potvrdenia o liečbe závislosti.

Výsledok Sporového Konania

Ak súd v samostatnom sporovom konaní rozhodne, že vydedenie je neplatné (či už pre formálne vady alebo pre neexistenciu vecných dôvodov), potom súdny komisár pokračuje v dedičskom konaní, akoby vydedenie nenastalo. To znamená, že dedičský podiel, z ktorého bol potomok neoprávnene vydedený, mu bude priznaný.

Dodatočné Dedičské Konanie

Ak sa dodatočne zistí, že poručiteľovi patrila nejaká vec alebo právo, ktoré neboli v pôvodnom dedičskom konaní prejednané, alebo ak je výsledkom sporového konania rozhodnutie, že vydedenie je neplatné, môže sa začať dodatočné dedičské konanie.

Zrušenie Vydedenia

Poručiteľ, počas života, môže zmeniť názor na potomka, v otázke jeho vydedenia a môže svoje rozhodnutie o vydedení potomka zrušiť. Môže zničiť listinu o vydedení alebo môže napísať listinu o zrušení vydedenia. Na zrušenie listiny o vydedení sa vzťahuje právna úprava zrušenia závetu obsiahnutá v ustanovení § 480 OZ.

Právna Pomoc

Vzhľadom na komplexnosť a citlivosť prípadov neoprávneného vydedenia je advokátske zastúpenie kľúčové pre úspešnú obhajobu vašich práv. Odborné právne poradenstvo a analýzu prípadu: Advokát posúdi platnosť listiny o vydedení z formálneho aj vecného hľadiska. Strategické vedenie prípadu: Advokát určí, či je vhodnejšie napadnúť vydedenie pre formálne vady alebo pre nedostatok vecných dôvodov, alebo kombinovať oba prístupy. Zhromažďovanie a predkladanie dôkazov: Pomôže vám efektívne zhromaždiť a predložiť dôkazy potrebné na vyvrátenie tvrdení poručiteľa alebo na preukázanie formálnych nedostatkov. Zastupovanie pred súdom: Advokát vás bude zastupovať v samostatnom sporovom konaní, komunikovať so súdom, predkladať argumenty a vyjadrovať sa k návrhom protistrany. Ochrana vašich záujmov v dedičskom konaní: Advokát zabezpečí, aby súdny komisár správne konštatoval spornosť a postúpil prípad na sporové konanie, čím sa zabezpečí ochrana vašich dedičských práv.

tags: #ako #napadnut #vydedenie #dôvody