
Výpoveď je dôležitý krok v pracovnom živote každého zamestnanca. Či už ste sa rozhodli pre zmenu zamestnania, alebo ste nespokojní so súčasnou pozíciou, je nevyhnutné poznať svoje práva a povinnosti pri podávaní výpovede. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o tom, ako správne podať výpoveď, aké sú vaše nároky a na čo si dať pozor.
Rozhodnutie o zmene práce nebýva ľahké. Ak ste sa už rozhodli prijať novú pracovnú výzvu, je dôležité správne ukončiť svoje súčasné zamestnanie. Existuje niekoľko spôsobov, ako ukončiť pracovný pomer. Zákonník práce definuje štyri základné spôsoby skončenia pracovného pomeru:
Dohoda o skončení pracovného pomeru je najjednoduchší spôsob ukončenia pracovného pomeru, ktorý vyžaduje vzájomnú dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Pracovný pomer sa v tomto prípade skončí dňom, na ktorom sa obe strany dohodnú, čo môže byť dokonca aj nasledujúci deň. Dohoda musí byť uzatvorená písomne, v dvoch vyhotoveniach - jedno si ponechá zamestnávateľ a druhé dostane zamestnanec. Zamestnanec nie je povinný uviesť dôvod ukončenia pracovného pomeru v dohode, pokiaľ to výslovne nepožaduje zamestnávateľ. Dôležité je však vedieť, že zamestnávateľ nie je povinný s návrhom dohody súhlasiť. Ak zamestnávateľ dohodu odmietne, pracovný pomer pokračuje ďalej a zamestnanec má možnosť ukončiť pracovný pomer podaním výpovede, pričom je potrebné dodržať výpovednú lehotu.
Výpoveď je jednostranný právny úkon, ktorým zamestnanec oznamuje zamestnávateľovi, že ukončuje pracovný pomer. Na rozdiel od výpovede zo strany zamestnávateľa, zamestnanec nemusí uvádzať dôvod svojho rozhodnutia.
Pracovný pomer sa pri výpovedi zo strany zamestnanca končí uplynutím výpovednej doby, ktorej dĺžka sa odvíja od § 62 Zákonníka práce a závisí od odpracovaného času u zamestnávateľa:
Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?
Výpovedná doba vždy začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
V prípade výpovede zo strany zamestnanca sa výpovedná doba neprerušuje ani nepredlžuje, ak sa zamestnanec stane dočasne práceneschopným. Tento benefit sa vzťahuje iba na prípady, keď výpoveď podáva zamestnávateľ - vtedy sa pracovný pomer nekončí uplynutím výpovednej doby, ale až po ukončení práceneschopnosti.
Podľa § 64 Zákonníka práce sa na zamestnanca nevzťahuje tzv. zákaz výpovede. To znamená, že zamestnanec môže podať výpoveď kedykoľvek, aj počas práceneschopnosti, materskej alebo rodičovskej dovolenky.
Meno a priezvisko zamestnancaAdresa zamestnancaTelefónne číslo zamestnancaE-mail zamestnancaNázov spoločnostiAdresa spoločnostiV ......................... dňa .........................Vec: Výpoveď z pracovného pomeruTýmto Vám oznamujem, že dávam výpoveď z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa ......................... . Môj pracovný pomer založený uvedenou pracovnou zmluvou sa tak skončí uplynutím ......................... .S pozdravom......................................Podpis zamestnancaPrevzal ......................... dňa .........................Podpis zamestnávateľa (alebo poverenej osoby)Okamžité skončenie pracovného pomeru je pre zamestnanca výnimočným riešením. Môže ho využiť v presne vymedzených situáciách, ktoré uvádza § 69 Zákonníka práce:
V uvedených prípadoch sa pracovný pomer končí okamžite, teda v momente doručenia písomného oznámenia zamestnávateľovi. Zároveň musí byť dôvod jasne uvedený a nemôže byť dodatočne menený. Tento spôsob skončenia je možné uplatniť do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zamestnanec o dôvode dozvedel. Po skončení mu vzniká nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za obdobie dvoch mesiacov.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Ak nie sú splnené všetky zákonné podmienky, okamžité skončenie je považované za relatívne neplatné. Zamestnávateľ môže jeho neplatnosť napadnúť na súde, a to do dvoch mesiacov od skončenia pracovného pomeru. Ak tak neurobí, skončenie pracovného pomeru sa považuje za platné. Na rozdiel od výpovede však okamžité skončenie pracovného pomeru nie je možné odvolať.
Zamestnanec v skúšobnej dobe má právo ukončiť pracovný pomer okamžite, bez potreby uvádzať dôvod. Tento krok by mal byť vykonaný písomne, pričom sa odporúča doručiť písomné oznámenie zamestnávateľovi aspoň 3 dni pred plánovaným skončením pracovného pomeru. Nedodržanie tejto lehoty však nemá vplyv na platnosť ukončenia.
Skúšobná doba je stanovená v pracovnej zmluve pred nástupom do zamestnania a môže trvať maximálne tri mesiace. Zamestnanec môže ukončiť pracovný pomer týmto spôsobom najneskôr v posledný deň skúšobnej doby. Ak by sa pokúsil skončiť pracovný pomer po jej uplynutí touto formou, úkon by sa považoval za neplatný a pracovný pomer by pokračoval.
Skončenie pracovného pomeru na dobu určitú je jasne definované - končí uplynutím dohodnutej doby. Ak však zamestnanec po jej uplynutí pokračuje v práci s vedomím zamestnávateľa a medzi stranami nie je iná dohoda, pracovný pomer sa automaticky mení na dobu neurčitú, a to bez nutnosti podpisovať novú pracovnej zmluvy či dodatok.
Ak zamestnanec podá výpoveď, nemá nárok na odstupné. Má však právo na odchodné, ak sa počas trvania pracovného pomeru stal starobným, predčasným starobným alebo invalidným dôchodcom. Tento nárok platí aj v prípade, že o priznanie uvedeného dôchodku požiada do 10 dní od skončenia pracovného pomeru. Odchodné predstavuje jednorazovú finančnú podporu, ktorá zamestnancovi uľahčuje prechod do dôchodkového režimu.
Prečítajte si tiež: Vzor žiadosti o striedavú starostlivosť a súdne rozhodnutie
Počas výpovednej doby má zamestnanec všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru. Je povinný riadne vykonávať svoju prácu a dodržiavať pracovnú disciplínu. Ak by zamestnanec svojvoľne prestal chodiť do práce, zamestnávateľ mu môže vykázať absencie a skončiť s ním pracovný pomer okamžite. Tiež od neho môže žiadať náhradu škody.
Po skončení pracovného pomeru má zamestnanec voči úradom aj zamestnávateľovi ďalšie povinnosti:
Hoci sa tento článok primárne zameriava na výpoveď zo strany zamestnanca, je dôležité mať prehľad aj o situácii, keď výpoveď podáva zamestnávateľ.
Zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu. Musí sa riadiť § 63 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý stanovuje nasledovné dôvody:
V niektorých prípadoch zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď, aj keď by inak boli splnené podmienky. Ide o prípady tzv. ochrannej doby, ktoré upravuje § 64 Zákonníka práce:
V určitých prípadoch musí zamestnávateľ pred daním výpovede zamestnancovi ponúknuť inú vhodnú prácu, ak takou disponuje v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce.
Podľa § 74 Zákonníka práce musí zamestnávateľ vopred prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov, inak je výpoveď neplatná.
tags: #ako #podať #výpoveď #nárok #zamestnanca