Ako pracovať a komunikovať so žiakmi so zdravotným znevýhodnením: Príručka pre pedagógov

Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji každého dieťaťa. V dnešnej spoločnosti, kde rastie záujem o inštitucionálnu starostlivosť, je dôležité venovať pozornosť aj deťom so zdravotným znevýhodnením (ZŤP). Táto príručka poskytuje základné informácie a praktické rady pre pedagógov, ktorí pracujú s deťmi so ZŤP v materských školách a iných zariadeniach predškolskej starostlivosti.

Úvod do problematiky inkluzívneho vzdelávania

Inkluzívne vzdelávanie je prístup, ktorý zabezpečuje, aby sa všetky deti, vrátane tých so zdravotným znevýhodnením, mohli vzdelávať spoločne v bežných školách a triedach. Tento prístup kladie dôraz na prispôsobenie vzdelávacieho prostredia a metód tak, aby vyhovovali individuálnym potrebám každého dieťaťa.

Nedostupnosť ranej starostlivosti pre zraniteľné skupiny

Na Slovensku je stále vnímaná raná starostlivosť o deti do 3 rokov ako okrajová téma, čo sa prejavuje v obmedzenej dostupnosti programov pre zraniteľné skupiny, najmä pre deti so zdravotným alebo sociálnym znevýhodnením. Tieto služby sú často neprístupné kvôli nízkej finančnej, regionálnej a informačnej dostupnosti.

Európsky kontext a ciele

Európska rada vyzvala členské štáty EÚ na začlenenie minimálne tretiny detí do 3 rokov do programov ranej starostlivosti. Hoci mnohé krajiny tento cieľ plnia, na Slovensku je stále priestor na zlepšenie.

Materská škola ako dôležitý krok

Zvážiť umiestnenie dieťaťa do škôlky je možné približne od troch rokov, prípadne aj skôr so súhlasom riaditeľa. Rodičia môžu požiadať o zaradenie do bežnej alebo špeciálnej materskej školy, pričom je možné dohodnúť sa aj na skrátenom čase.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Špecifiká vzdelávania detí so ZŤP v materských školách

Vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) v materských školách prináša špecifické výzvy a vyžaduje si adekvátnu prípravu a prístup.

Problémy a bariéry

Len málo štátnych škôlok je pripravených na prijatie detí so zdravotným znevýhodnením. Medzi najväčšie problémy patria:

• Nedostatočné podmienky pre individuálny prístup kvôli vysokému počtu detí v triedach.
• Nedostatok pedagogických asistentov a odborných zamestnancov.
• Fyzické bariéry v budove školy.
• Nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb detí so ZŤP.
• Nepripravenosť učiteľov na prácu s týmito deťmi.

Špeciálne materské školy čelia podobným problémom ako bežné materské školy.

Štatistiky a realita

V súčasnosti zostáva viac ako polovica detí so zdravotným znevýhodnením mimo materských škôl. Ich podiel na celkovej populácii detí v materských školách je desaťnásobne nižší ako v prípade základných škôl. Dve tretiny z nich smerujú do špeciálnych materských škôl, často kvôli nedostupnosti alebo obsadenosti škôlok.

Geografická nerovnomernosť

Dostupnosť špeciálnych materských škôl je na Slovensku nerovnomerná. Až 40 % okresov nemá ani jednu špeciálnu materskú školu.

Prečítajte si tiež: Dohoda a dôchodkový vek

Dôležitosť inkluzívneho vzdelávania od útleho veku

Je veľmi dôležité riešiť inkluzívne vzdelávanie čo najskôr, ideálne už od druhého roku života dieťaťa, alebo podľa jeho zdravotného stavu.

Špeciálne vs. bežné materské školy: Výhody a nevýhody

Špeciálne materské školy

• Výhody:
  • Vyšší počet asistentov na dieťa (často v pomere 1:2).
  • Špeciálne upravený program s možnosťou canisterapie, fyzioterapie, logopédie a podobne.
• Nevýhody:
  • Brzdiaci kolektív, najmä pre deti s menšou mentálnou poruchou.

Bežné materské školy

• Výhody:
  • Integrácia do bežného kolektívu.
• Nevýhody:
  • Nedostatok zdrojov a personálu na zabezpečenie individuálnej starostlivosti.
  • Nepripravenosť učiteľov.

Počet detí so ZŤP

Presný údaj o počte detí so zdravotným znevýhodnením v predškolskom veku absentuje. Odhaduje sa, že na Slovensku je približne 14 000 detí so ZŤP vo veku do 7 rokov. V školskom roku 2018/2019 navštevovalo materskú školu 2 221 detí s diagnostikovaným zdravotným znevýhodnením, čo znamená, že až 60 % detí so ZŤP vo veku od troch rokov do začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky materskú školu nenavštevuje.

Nízke zastúpenie detí so ZŤP v materských školách

Kým v školskom roku 2018/2019 tvorili deti so zdravotným znevýhodnením len 1,35 % všetkých detí v materských školách, v základných školách bol ich podiel takmer desaťnásobne vyšší a dosahoval 11,07 % všetkých žiakov.

Príčiny nízkeho zastúpenia

Nízke zastúpenie detí so zdravotným znevýhodnením v predškolskom vzdelávaní môže byť spôsobené:

• Administratívnymi dôvodmi: Zriaďovatelia bežných materských škôl nedostávajú navýšené normatívne prostriedky na ich vzdelávanie, a teda nie sú motivovaní oficiálne vykazovať ich počty.
• Skreslenými štatistikami: Nie všetky deti so zdravotným znevýhodnením majú v tomto veku stanovenú diagnózu.

Len tretina (33,7 %) detí so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú zapojené do predškolského vzdelávania, navštevuje bežné materské školy.

Prečítajte si tiež: Opatrovanie a zamestnanie

Pripravenosť materských škôl

Len pätina respondentov spomedzi riaditeliek, učiteliek, asistentov učiteľa a odborných zamestnancov v bežných materských školách sa domnieva, že ich škola je pripravená na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením.

Odmietanie prijímania detí so ZŤP

Neschopnosť zabezpečiť podmienky pre deti so zdravotným znevýhodnením môže viesť k odmietaniu ich prijímania do materských škôl. Rozhodnutie o prijatí dieťaťa je v právomoci riaditeľa/riaditeľky. Ministerstvo školstva prijímanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami neukladá ako povinnosť. Rodičia sa voči rozhodnutiu riaditeľa nemôžu odvolať.

Prekážky pri začleňovaní detí so ZŤP

Medzi najväčšie prekážky patria:

• Nedostatočné podmienky pre individuálny prístup kvôli vysokému počtu detí v triedach.
• Nedostatok pedagogických asistentov a odborných zamestnancov.
• Fyzické bariéry v budove školy.
• Nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb detí so zdravotným znevýhodnením.
• Nepripravenosť učiteľov pre prácu s deťmi so ŠVVP.
• Prítomnosť fyzických bariér v budove materskej školy.
• Nepripravenosť učiteliek na prácu s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Podávanie liekov

Učitelia majú zo zákona zakázané podávať akékoľvek lieky.

Prečo je dôležité dať dieťa so ZŤP do škôlky?

Vylučovanie detí so zdravotným znevýhodnením z možnosti navštevovať materskú školu má nepriaznivý vplyv nielen na deti samotné, ale aj na ich rodiny. Deťom je odopieraná jedna z významných možností na rozvoj ich schopností, zručností, ako aj sociálnych vzťahov.

Rozvoj kompetencií a socializácia

Materská škola má za cieľ podporiť nielen socializáciu detí, ale aj prostredníctvom vlastnej aktivity detí podporovať poznávanie sveta okolo seba. Materská škola ako prvý stupeň inštitucionalizovaného vzdelávania je aj vstupom do rozvoja kompetencií. Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie upozorňuje na to, že dieťa by malo mať vytvorené podmienky na aktívny kontakt s rovesníkmi, ale aj dospelými a pri poznávaní sveta a vzťahov využívať hru, priamu skúsenosť aj bádanie.

Metódy a formy výučby v špeciálnych materských školách

Medzi špeciálnymi a bežnými materskými školami sú len minimálne rozdiely vo využívaní metód a foriem výučby, dominuje rozhovor o téme. Spôsoby osvojovania si vedomostí aj kompetencií detí v špeciálnych materských školách sú podobné tým, ktoré využívajú materské školy s prevahou detí bez špeciálnych potrieb.

Vyučovanie prostredníctvom umenia

Vyučovanie (prostredníctvom umenia) v sebe zahŕňa nielen hudobné a pohybové aktivity, ale aj rôzne riekanky pri rozvoji komunikačných kompetencií detí alebo obrazové materiály na podporu vnímania a orientácie. Dôležitou metódou výučby v špeciálnych materských školách je rozhovor alebo diskusia o téme.

Bádateľské metódy a experimenty

Učiteľky a učitelia v špeciálnych materských školách preferujú vo svojej edukačnej praxi bádateľské metódy a experimenty realizované žiakmi menej ako v bežnej materskej škole. Dôvodom je nedostatok učiteliek a asistentov.

Výklad

Výklad ako monologická metóda je pre žiakov najmenej aktivizujúcou. Predpokladá sa pritom rozvinuté sluchové vnímanie, aktívne počúvanie, schopnosť abstrahovať z hovoreného slova. Deti potrebujú pri učení sa manipulovať s predmetmi alebo javmi, overovať platnosť svojich osobných teórií a následne tieto skúsenosti reflektovať v riadenom rozhovore.

Individuálne vyučovanie a práca v malých skupinách

Učiteľky a učitelia v špeciálnych materských školách deklarujú individuálne vyučovanie a prácu v malých skupinách. Ide jednak o rešpektovanie potrieb detí - predovšetkým prispôsobením dĺžky činnosti alebo zaťaženia podľa postihnutia dieťaťa. To sa prejavuje aj v rešpektovaní času, počas ktorého sa dieťa dokáže sústrediť.

Práca vo dvojici

Pri práci vo dvojici sa rozvíjajú nielen komunikačné kompetencie detí, rozširuje sa ich slovná zásoba, podporuje sa učenie sa navzájom, ale rozvíja sa aj schopnosť akceptovať druhého, kontrolovať svoju agresiu. Vzájomná pomoc detí počas práce v skupinách alebo pri práci vo dvojiciach im tak pomáha rozvíjať nielen svoje zručnosti a schopnosti, ale aj podporuje pocit samostatnosti (do miery, ako to umožňuje typ a závažnosť postihnutia) a spolupatričnosti.

Prechod do základnej školy

Materská škola je prvá inštitucionalizovaná forma vzdelávania, s ktorou prichádza dieťa do kontaktu. Jej cieľom je vytvárať vhodné predpoklady na rozvoj kompetencií a základných gramotností v nasledujúcom období. Rodič alebo jeho zákonný zástupca je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v ZŠ (zápis sa koná každoročne od 1. apríla do 30. apríla), zápis je potrebný vykonať v mieste trvalého bydliska v spádovej oblasti. Najneskôr môže dieťa do školy nastúpiť 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo 8. Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami možno začleniť do bežnej základnej školy.

tags: #ako #pracovať #a #komunikovať #so #ZŤP