Ako Prvýkrát Zaúčtovať Sociálny Fond: Komplexný Sprievodca

Úvod

Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj podnikovej sociálnej politiky, ktorý umožňuje zamestnávateľom podporovať svojich zamestnancov v rôznych oblastiach. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku sociálneho fondu, od jeho tvorby až po účtovanie a zdaňovanie.

Právny Rámec Sociálneho Fondu

Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Kto Je Zamestnávateľom?

Na účely zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľom právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. štátnozamestnanecký pomer, služobný pomer).

Príklady:

• S.r.o. založená na podnikateľské účely, ktorá zamestnáva zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer, sa považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
• Ak s.r.o. vypláca konateľovi odmenu za výkon funkcie konateľa na základe zmluvy, nejde o pracovnoprávny vzťah a s.r.o. sa na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa nepovažuje.
• Ak je fyzická osoba konateľom s.r.o. a zároveň má s touto s.r.o. uzavretú pracovnú zmluvu, s.r.o. sa na účely zákona o sociálnom fonde považuje za zamestnávateľa.
• S.r.o., ktorá zamestnáva zamestnanca na základe dohody o vykonaní práce, sa na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa nepovažuje.
• Občianske združenie, ktoré zamestnáva zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer, sa považuje za zamestnávateľa a je povinné tvoriť sociálny fond.

Tvorba Sociálneho Fondu

Nie všetci zamestnávatelia sú povinní tvoriť sociálny fond prostredníctvom všetkých uvedených prídelov. Povinný prídel sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov. V prípade ďalšieho prídelu musí zamestnávateľ sledovať, či spĺňa podmienky definované zákonom o sociálnom fonde. Pre zamestnávateľov, ktorí nie sú podnikateľmi (napr. obce, školy), platia osobitné pravidlá.

Povinný prídel:

• Výška: 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu.
• Minimálny prídel: 0,6 % (vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov).
• Obmedzenie: Pre zamestnávateľov, ktorých predmetom činnosti je dosahovanie zisku, platí obmedzenie tvorby sociálneho fondu formou povinného prídelu.

Príklad:

Zamestnávateľ je začínajúci podnikateľ (s.r.o.), ktorý vznikol v júli 2016. Keďže v predchádzajúcom kalendárnom roku neexistoval, mal by prispievať povinným prídelom do sociálneho fondu vo výške 0,6 %.

Prečítajte si tiež: Tradície Sviatku práce

Ďalší prídel:

• Môže byť povinný (ak je dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise) alebo nepovinný.
• Maximálna výška: 0,5 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu.

Zamestnávateľ nemá povinnosť tvoriť sociálny fond formou ďalšieho prídelu, ktorá mu vyplýva z kolektívnej zmluvy, resp. vnútorného predpisu.

Kompenzácia výdavkov na dopravu:

Podľa zákona o sociálnom fonde má nárok na kompenzáciu výdavkov na dopravu každý zamestnanec, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond.

Príklady:

• Ak zamestnávateľ zamestnáva zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky nároku na kompenzáciu výdavkov na dopravu, ale tvorí sociálny fond formou ďalšieho prídelu na základe kolektívnej zmluvy, resp. vnútorného predpisu, potom sa postupuje podľa zákona o sociálnom fonde.
• Ak zamestnávateľovi vznikne povinnosť tvoriť sociálny fond vo výške sumy potrebnej na poskytnutie kompenzácie výdavkov na dopravu príslušným zamestnancom, zákon o sociálnom fonde zo základu na výpočet maximálnej výšky ďalšieho prídelu nevylučuje mzdy alebo platy zamestnancov, ktorí nárok na túto kompenzáciu nemajú.
• Ak má zamestnávateľ zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky poskytnutia príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť a zároveň má uzavretú kolektívnu zmluvu, ktorá však neobsahuje ustanovenia o tvorbe ďalšieho prídelu do sociálneho fondu, samotná existencia kolektívnej zmluvy nevylučuje jeho povinnosť tvoriť sociálny fond formou ďalšieho príspevku.
• Ak má zamestnávateľ zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky poskytnutia príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť a zároveň má uzavretú kolektívnu zmluvu, na základe ktorej je povinný nad rámec povinného prídelu tvoriť sociálny fond aj ďalším prídelom vo výške 0,25 % z úhrnu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu, potom sa postupuje podľa kolektívnej zmluvy.

Prídel zo zisku:

Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk (podnikateľ), môže prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku. Použiteľný zisk zákon o sociálnom fonde bližšie nešpecifikuje.

Daňové hľadisko:

U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku (podnikateľa), je tvorba sociálneho fondu formou povinného prídelu a ďalšieho prídelu daňovým výdavkom (nákladom).

Lehoty:

• Prídely naviazané na hrubé mzdy alebo platy sa tvoria mesačne.
• Zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu sa vykonáva najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.
• Sociálny fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu.
• Prevod finančných prostriedkov na samostatný bankový účet (ak je zriadený) sa uskutočňuje do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.

Účtovanie:

Prostriedky sociálneho fondu nemusia byť sústredené na samostatnom bankovom účte. Ak zamestnávateľ nemá prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, musí tvorbu sociálneho fondu a jeho čerpanie viesť na osobitnom analytickom účte. Ak sa zamestnávateľ rozhodne sústrediť prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, prevod finančných prostriedkov musí uskutočniť do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Ak má zamestnávateľ vedený samostatný bankový účet na účely tvorby a použitia sociálneho fondu a využije možnosť tvoriť sociálny fond za mesiac december z predpokladanej výšky miezd alebo platov, je povinný previesť finančné prostriedky na účet sociálneho fondu do 31. decembra.

Prečítajte si tiež: Vývoj sociálnej demokracie na Slovensku

Použitie Sociálneho Fondu

Sociálny fond možno použiť na:

• Stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi.
• Účasť na kultúrnych a športových podujatiach.
• Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily.
• Zdravotnú starostlivosť.
• Sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky.
• Ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Príspevky zo sociálneho fondu zamestnávateľa môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca a poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.

Zdaňovanie Príspevkov Zo Sociálneho Fondu

Príspevky, spravidla plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na skutočnosť, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. Pri ich zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp, ako v prípade zdaňovania mzdy. V priebehu kalendárneho roka z plnení zo sociálneho fondu zamestnávateľ za zamestnanca odvádza preddavky na daň z príjmov. Výslednú daňovú povinnosť za kalendárny rok si zamestnanec vysporiada v daňovom priznaní, príp. ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov.

U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom futbalového ihriska pre zamestnancov, prenájom zimného štadióna pre zamestnancov).

Odvody Na Zdravotné A Sociálne Poistenie

Platenie odvodov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie je naviazané na daňové posúdenie plnenia zo sociálneho fondu. Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platí poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Z nepeňažného plnenia (napr. vecný dar) poskytnutého bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu neplatí odvody do Sociálnej poisťovne zamestnanec a ani zamestnávateľ.

Prečítajte si tiež: Matematika hrou

Upozorňujeme aj na výnimku, že poistné na sociálne poistenie sa neplatí ani z plnenia zo sociálneho fondu, ktorým je príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnanca.

Príklady:

• Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu prenajme pre zamestnancov ľadovú plochu na zimnom štadióne. Nepeňažné plnenie je u zamestnancov od dane z príjmov oslobodené. Zamestnanci ani zamestnávateľ neplatia odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
• Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu nakúpi poukážky na nákup lístkov do divadla a poskytne ich zamestnancom. Plnenie nie je u zamestnanca od dane z príjmov oslobodené a zdaní sa ako príjem zo závislej činnosti. Zamestnávateľ aj zamestnanec bude platiť odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
• Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu nakúpi hodinky, ktoré odovzdá bývalým zamestnancom pri životnom jubileu. Nepeňažné plnenie z prostriedkov sociálneho fondu je u zamestnanca predmetom dane z príjmov. Zamestnanec aj zamestnávateľ je povinný zaplatiť odvody do zdravotnej poisťovne. Neplatia odvody do Sociálnej poisťovne.

Daň Z Pridanej Hodnoty (DPH)

Z pohľadu dane z pridanej hodnoty (DPH) nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom DPH, pri nákupoch z prostriedkov sociálneho fondu uplatniť odpočítanie DPH (t. j. nemôže si uplatniť nárok na vrátenie DPH).

Zamestnanecké Benefity Financované Zo Sociálneho Fondu

Zamestnanecké benefity predstavujú súbor pravidiel, opatrení, postupov a nástrojov na posilnenie angažovanosti a lojality zamestnancov voči svojmu zamestnávateľovi. Zamestnanecké benefity môžu byť zložkou odmeny za prácu, pričom môžu mať peňažný alebo nepeňažný charakter. Nárok na zamestnanecké benefity môže, ale nemusí byť podmienený splnením ustanovených podmienok, čo je v kompetencii zamestnávateľa. Zamestnanecké benefity sú spravidla určené všetkým zamestnancom, nie sú podmienené pracovným výkonom zamestnanca a ich rozsah a forma závisia napr. od veľkosti zamestnávateľa, jeho finančnej situácie, charakteru činnosti, potrieb zamestnancov a iných faktorov.

Celková koncepcia firemnej sociálnej politiky vrátane poskytovania benefitov sa prejavuje v starostlivosti zamestnávateľa o zamestnancov. Zamestnávateľ môže zamestnanecké benefity financovať z prevádzkových prostriedkov, zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom v súlade s kolektívnou zmluvou príspevky najmä na:

• Doplnkové dôchodkové sporenie
• Životné poistenie
• Účasť na kultúrnych a športových podujatiach
• Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily
• Zdravotnú starostlivosť
• Sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky
• Ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov

Ak u zamestnávateľa kolektívna zmluva uzatvorená nie je, podmienky čerpania sa dohodnú so zástupcami zamestnancov alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa.

Pre zamestnanca môžu mať zamestnanecké benefity charakter peňažného príjmu alebo nepeňažného príjmu a keďže sú poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ide o príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Za mzdu sa považuje aj plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnanca, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 Zákonníka práce a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Mzdové podmienky, t. j. výška a štruktúra mzdy, sa dohodnú v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve. Kolektívna zmluva môže upraviť mzdové podmienky výhodnejšie ako Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis. Nároky, ktoré vzniknú zamestnancom z kolektívnej zmluvy, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky z pracovnoprávneho vzťahu. Z kolektívnej zmluvy môže vzniknúť zamestnancom nárok na trinásty, resp. štrnásty plat.

Jednou z foriem zamestnaneckých benefitov sú odmeny za prácu z titulu pracovného alebo životného jubilea zamestnanca. Podmienky a pravidlá poskytovania takýchto odmien by mal mať zamestnávateľ vymedzené vo vnútornom predpise, resp. kolektívnej zmluve. Takto poskytnuté odmeny sú súčasťou hrubej mzdy zamestnanca a daňovým výdavkom zamestnávateľa a pre zamestnanca sú zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. Ak zamestnávateľ poskytne pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnancovi vecný dar z prevádzkových prostriedkov alebo zo sociálneho fondu, ide o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý je predmetom dane.

Zamestnávateľ je povinný platiť za zamestnanca poistné na verejné zdravotné poistenie a poistné na povinné sociálne poistenie. Zamestnávateľ štvrťročne uhrádza za zamestnanca poistné na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania. Zamestnávateľom uhradené poistné nie je daňovým výdavkom zamestnávateľa a pre zamestnanca predstavuje nepeňažný príjem, ktorý zamestnávateľ vo vyúčtovaní mzdy za kalendárne mesiace, v ktorých poistné zaplatil, pripočíta k ostatným zdaniteľným príjmom zamestnanca. Doplnkové dôchodkové sporenie tvorí 3. pilier dôchodkového systému a upravuje ho zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov. Účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia môže byť zamestnanec aj fyzická osoba, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov odo dňa uzatvorenia účastníckej zmluvy. Zamestnanec, ktorý vykonáva práce zaradené na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do kategórie 3 alebo 4 podľa § 31 zákona č. 355/2007 Z. z. a zamestnanec, ktorý je umelec vykonávajúci profesiu tanečníka alebo zamestnanec, ktorý je hudobný umelec vykonávajúci profesiu hráča na dychový nástroj, je povinný uzatvoriť účastnícku zmluvu a jeho zamestnávateľ je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu, a to do 30 dní od začatia výkonu týchto prác. Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia, je možné uznať ako daňové výdavky.

Náklady na organizovanie a uskutočnenie takýchto akcií a podujatí vrátane nákladov na obstaranie príslušných spoločenských, športových a rekreačných zariadení, občerstvenia a stravovania môže zamestnávateľ uhradiť z prevádzkových prostriedkov alebo zo sociálneho fondu. Ak ich uhradí z prevádzkových prostriedkov, nie sú daňovým výdavkom. Použitie zariadenia poskytnutého zamestnávateľom je príjmom oslobodeným od dane.

Zamestnávateľ spravidla poskytuje zamestnancom bezplatne vstupenky a permanentky na rôzne podujatia z prostriedkov sociálneho fondu alebo zamestnancom obstarané vstupenky prepláca. Či zamestnanec má nárok na preplatenie vstupenky, závisí od konkrétnej úpravy kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu zamestnávateľa. Jedným z významných benefitov je zamestnávateľom zabezpečená bezplatná doprava zamestnancov do a zo zamestnania. Bezplatná doprava zamestnancov do zamestnania a zo zamestnania zabezpečovaná zamestnávateľom je nepeňažným príjmom zamestnancov zo závislej činnosti, ktorý nie je vylúčený z predmetu dane ani oslobodený od dane, je teda zdaniteľným príjmom.

Okrem zabezpečenia bezplatnej dopravy poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom príspevky na dopravu do zamestnania a späť zo sociálneho fondu. Zamestnancom poskytnutý príspevok je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.

Smernica O Tvorbe A Použití Sociálneho Fondu

Tieto pravidlá pre tvorbu a použitia sociálneho fondu upravujú tvorbu a následné použitie sociálneho fondu pre zamestnancov zamestnávateľa v súlade so zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a v súlade s ustanoveniami Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na 202x pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Zásady sú neoddeliteľnou súčasťou kolektívnej zmluvy uzavretej medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou.

Smernica je spracovaná ako vzor s ohľadom na frekventované zamestnanecké pôžitky. Smernica môže byť súčasťou internej kolektívnej zmluvy alebo jej prílohovej časti - Zásad čerpania sociálneho fondu. Fond je určený na zabezpečovanie sociálnych potrieb zamestnancov subjektu.

Fond sa tvorí v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov, kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa na rok 202x (platné pre zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z.):

• Povinného prídelu do fondu vo výške.
• Ďalšími zdrojmi fondu môžu byť v zmysle § 4 ods. 1 zákona.

Subjekt vedie účtovanie o fonde na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Na účet sa prevádzajú prostriedky v mesačných sumách vo výške zodpovedajúcej percentuálnemu podielu podľa článku 3 ods. 1. Fond sa účtovne tvorí v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Účtovný prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do. Zostatok fondu vytvoreného za rok, ktorý sa nevyčerpal do konca roku, sa prevádza do nasledujúceho roka. Zúčtovanie prípadných rozdielov súčtu mesačných súm a tvorby sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok sa vykoná najneskôr do 31. januára.

Škola poskytne zamestnancom na ich stravovanie finančný príspevok z fondu nad rozsah príspevku. Z prostriedkov fondu možno poskytnúť nepeňažné plnenie.

tags: #ako #prvýkrát #zaúčtovať #sociálny #fond