Ako účtovať príspevok banky k úveru: Podrobný sprievodca

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o účtovaní príspevkov bánk k úverom, s dôrazom na slovenské účtovné a daňové predpisy. Cieľom je poskytnúť jasné a praktické usmernenie pre podnikateľov a účtovníkov, ktorí sa stretávajú s touto problematikou.

Úvod do problematiky účtovania úverov a príspevkov bánk

Nedostatok vlastných peňažných prostriedkov sa účtovné jednotky snažia preklenúť prostredníctvom úverov, pôžičiek alebo rôznych iných finančných výpomocí. Medzi najčastejšiu formu získania peňažných prostriedkov patria bankové úvery, krátkodobé alebo dlhodobé. Rozvoj podnikateľskej činnosti nie je možný bez dostatočného finančného kapitálu. Jednou z možností, ako realizovať svoje podnikateľské zámery, je využiť okrem vlastných zdrojov aj cudzie zdroje, t. j. využiť cudzí finančný kapitál. Kapitál je finančný zdroj, ktorý je vynakladaný s cieľom, aby sa zhodnotil, tzn. dosiahol zisk. Kapitál slúži k financovaniu podniku a jemu na roveň postavených inštitúcií. Aj keď v súčasnosti sa zlepšila situácia v poskytovaní úveru bankami a možnosti získania dotácie, stále nie je tento spôsob získavania finančného kapitálu v podnikateľskom prostredí malých podnikateľov - FO, bežný.

Právny rámec účtovania

Podnikajúca fyzická osoba (ďalej len podnikateľ), ktorá využíva pri výkone podnikateľskej činnosti platobné karty na úhradu nákupu tovaru, materiálu alebo na úhradu za poskytnuté služby, je povinná o jednotlivých hospodárskych operáciách, ktoré prebehli pri platbe platobnou kartou, viesť predpísanú evidenciu. Ak je podnikateľ účtovnou jednotkou a účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je povinný dodržiavať ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ZÚ) a opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len Postupy účtovania v JÚ). U podnikateľov upravuje tento vzťah Obchodný zákonník v § 497 až § 507. Zmluvou o úvere sa zaväzuje podľa § 497 Obchodného zákonníka veriteľ - banka (ďalej len „banka“), že dá dlžníkovi k dispozícii určitú finančnú hodnotu v peniazoch a bude sa starať o správu dlhu.

Základné účtovné princípy

Podľa § 3 ods. 2 zákona o účtovníctve náklady a výnosy účtuje účtovná jednotka v tom účtovnom období, v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa alebo na deň vyrovnania iným spôsobom. Zásada časovej a vecnej súvislosti je ustanovená aj v § 5 Postupov účtovania.

Definície úverov a pôžičiek

Poskytnutím úveru dochádza k vzniku vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Veriteľom je obyčajne banka alebo iný finančný inštitút a dlžníkom je podnikateľ. Úver sa poskytuje vždy len na dočasné použitie, t. j. Úver je z ekonomického hľadiska dočasným cudzím zdrojom financovania potrieb podnikateľa, ktorý sa musí po určitom stanovenom čase vrátiť. Vzťah medzi veriteľom a dlžníkom má mať formu zmluvy. Podnikateľ podľa § 500 Obchodného zákonníka je oprávnený uplatniť si nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote určenej v zmluve. Pri poskytnutí úveru banka vyžaduje záruky. Zárukou môže byť ručenie inou osobou resp. Podnikateľ môže ručiť za poskytnutý úver aj cennými papiermi. Úver môže byť zabezpečený aj vlastnou zmenkou (tzv. Podľa § 498 Obchodného zákonníka strany môžu určiť peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom úverovej zmluvy, t. j. úver môže byť poskytnutý nielen v Sk, ale aj v cudzej mene. Podnikateľ, ktorý získal od banky úver, musí okrem úrokov splácať aj samotný úver, t. j. za určité časové obdobie musí banke vrátiť požičané finančné prostriedky. Podľa § 503 Obchodného zákonníka záväzok splatiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Podnikateľ ako dlžník je oprávnený vrátiť peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Podľa § 504 Obchodného zákonníka podnikateľ je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote. Pojem úrok je možné definovať ako peňažnú čiastku, ktorá predstavuje cenu peňazí vyjadrenú pomocou úrokovej sadzby, najčastejšie stanovenej v percentách. Podľa § 502 Obchodného zákonníka pri úrokoch z úveru platí, že od doby poskytnutia peňažných prostriedkov dlžník - podnikateľ je povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre získanie príspevku

Účtovanie záväzkov z časového hľadiska

1. Podľa § 12 ods. 2 Postupov účtovania pre podnikateľov záväzky účtovnej jednotky sa z časového hľadiska členia na dlhodobé záväzky a krátkodobé záväzky. Dlhodobý záväzok je záväzok, ktorého dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok. Krátkodobý záväzok je záväzok, ktorého dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je najviac jeden rok.
2. Podľa § 12 ods. 4 Postupov účtovaniadohodnutá doba platnosti záväzkov je doba dohodnutá v zmluve alebo iným spôsobom, v ktorej sa majú záväzky splatiť. Podľa dohodnutej doby splatnosti sa záväzky účtujú pri vzniku účtovného prípadu na príslušné syntetické účty (krátkodobých alebo dlhodobých záväzkov).
3. Podľa § 12 ods. 5 Postupov účtovaniazostatková doba splatnosti záväzkov je doba, ktorá sa rovná rozdielu medzi dohodnutou dobou splatnosti a dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Z uvedeného vyplýva, že záväzky sa už pri svojom vzniku zaúčtujú podľa dohodnutej doby splatnosti. Krátkodobé záväzky sa účtujú v účtovej triede 3 - Zúčtovacie vzťahy alebo v účtovej triede 2 - Finančné účty. Dlhodobé záväzky sa účtujú na účty účtovej triedy 4 - Kapitálové účty a dlhodobé záväzky. Záväzky, ktoré boli pri vzniku dlhodobé, sa v súvahe vykazujú podľa zostatkovej doby splatnosti. Zostatková doba splatnosti sa zisťuje pri inventarizácii záväzkov ku dňu zostavenia účtovnej závierky tak, že sa preverí ukončenie doby splatnosti každého pôvodne dlhodobého záväzku. Ak sa splatnosť záväzku (úveru), ktorý bol pri vzniku dlhodobý, ukončí v nasledujúcom účtovnom období, vykáže sa v súvahe ako krátkodobý. Za tým účelom sa pri uzavieraní účtovných kníh zostatok syntetického účtu dlhodobého záväzku (úveru) prevedie na osobitný analytický účet vytvorený k syntetickému účtu dlhodobého záväzku a v súvahe sa vykáže ako krátkodobý záväzok (úver), pričom zostatok dlhodobého záväzku (úveru) v účtovníctve sa nepreúčtováva na krátkodobé účty záväzkov (úverov), v účtovníctve zostáva aj naďalej zaúčtovaný na účte dlhodobých záväzkov (úverov), tak ako bol zaúčtovaný pri svojom vzniku. Význam vykazovania záväzkov v súvahe podľa zostatkovej doby splatnosti spočíva v tom, že takto vykázané dlhodobé záväzky poskytujú informácie o zúčtovacích vzťahoch účtovnej jednotky a majú vysokú vypovedaciu schopnosť najmä pri hodnotení finančnej situácie podniku a predovšetkým jeho okamžitej likvidity.

PRÍKLAD:

Účtovná jednotka má dlhodobý záväzok - úver v banke, ktorý bol zaúčtovaný pri vzniku účtovného prípadu na účte 461.100 - Bankové úvery (úver prijatý v roku 2006, splatný v roku 2009). Ku dňu zostavenia účtovnej závierky sa musí preverovať splatnosť tohto záväzku. Keďže v účtovnom období roka 2009 má byť úver splatený, pri zostavovaní účtovnej závierky za rok 2008 sa musí tento záväzok v súvahe vykázať ako krátkodobý; preto účtovná jednotka zostatok tohto záväzku preúčtuje z pôvodného účtu 461.100, kde účtovná jednotka mala zaúčtovaný dlhodobý úver, na účet 461.200 z dôvodu vykázania zostatku tohto účtu ako krátkodobého záväzku v súvahe, teda ku dňu zostavenia účtovnej závierky za účtovné obdobie roka 2008 zostatok tohto účtu nebude vykázaný v súvahe na r. 113 ako dlhodobý záväzok (bankové úvery dlhodobé), ale na r. 114 súvahy (bežné bankové úvery) ako krátkodobý záväzok.

Účtovanie krátkodobých bankových úverov

Podľa § 46 ods. 3 Postupov účtovania na účtoch účtovej skupiny 23 sa účtujú krátkodobé bankové úvery poskytnuté najdlhšie na dobu jedného roka, najmä preklenovacie úvery, ak sa neúčtovali v rámci bežného účtu, krátkodobé úvery poskytnuté na základe eskontovaných zmeniek, postúpených hypotekárnych záložných listov. Analytické účty sa vedú podľa jednotlivých účtovnou jednotkou otvorených účtov bankových úverov. Podľa § 47 ods. 4 Postupov účtovania na účte 231 - Krátkodobé bankové úvery sa účtujú úvery poskytnuté bankou na čas jedného roka a kratšie so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 221 - Bankové účty. Ak uhradí banka platobný doklad priamo z bankového úveru, účtuje sa poskytnutý úver vo výške vykonanej úhrady v prospech príslušného bankového úveru so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu záväzku, napríklad účtu 321 - Dodávatelia.

Príklad: Poskytnutie krátkodobého úveru priamou úhradou záväzkov, napr.

Účtovanie dlhodobých bankových úverov

Podľa § 61 ods. 1 Postupov účtovania na účtoch účtovej skupiny 46 - Bankové úvery sa účtujú bankové úvery, ktoré majú dlhodobý charakter. Dlhodobým charakterom bankového úveru sa rozumie obdobie dohodnutej doby splatnosti dlhšie ako jeden rok. Rovnako sa tu účtujú dlhodobé bankové úvery, ktoré sa poskytujú pri eskonte zmeniek. Analytické účty sa vedú podľa jednotlivých úverov poskytnutých účtovnej jednotke a podľa jednotlivých bánk.

Príklad: Poskytnutie dlhodobého úveru priamou úhradou záväzkov, napr.

Prečítajte si tiež: Kultúrne podujatia a sociálny fond: dane

Kontokorentný účet ako forma bankového úveru

O určitej forme bankového úveru je možné hovoriť aj v prípade, ak bežný bankový účet môže vykazovať pasívny (záporný) zostatok, to znamená, že účtovná jednotka vyčerpá z účtu vyššiu sumu, než je zostatok peňažných prostriedkov na účte, teda môže na svojom bežnom bankovom účte „ísť do mínusu“ v rámci dohodnutého úverového limitu s bankou. Na túto skutočnosť reagujú aj Postupy účtovania, a to konkrétne v § 47 ods. 3. Podľa tohto ustanovenia sa na účte 221 - Bankové účty účtuje aj vtedy, ak má po dohode s bankou príslušný účet v banke pasívny zostatok, napríklad kontokorentný účet. V súvahe sa pasívny zostatok vykazuje ako poskytnutý krátkodobý bankový úver (záväzok), ktorý sa potom vykazuje v pasívach súvahy medzi krátkodobými úvermi (nesmie sa vykazovať v aktívach súvahy so znamienkom mínus).

PRÍKLAD:

Do dohode s bankou účtovná jednotka môže prečerpať peňažné prostriedky na svojom bežnom bankovom účte (môže ísť do mínusu) do výšky 16 500 eur. Účtovná jednotka má na svojom bežnom bankovom účte peňažné prostriedky vo výške 26 500 eur a musí uhradiť faktúru vo výške 31 500 eur. Banka príkaz na úhradu zrealizuje, pretože účtovná jednotka môže prostriedky na svojom bežnom bankovom účte prečerpať a faktúru uhradí. Poč. Z uvedeného vyplýva, že účtovná jednotka na úhradu faktúry použila svoje peňažné prostriedky vo výške 26 500 eur a použila aj peňažné prostriedky banky vo výške 5 000 eur. Účtovná jednotka môže ešte čerpať do mínusu sumu vo výške 11 500 eur. Zostatok účtu 221 - Bankové účty vykáže v pasívach súvahy na r. 114 ako krátkodobý úver (nesmie sa vykázať v aktívach súvahy so znamienkom mínus na r. 5.

Účet 261 - Peniaze na ceste

Na preklenutie časového nesúladu medzi prevodmi peňažných prostriedkov z bankového úveru na bežný bankový účet slúži účet 261 - Peniaze na ceste, ktorý patrí do účtovej skupiny 26 - Prevody medzi finančnými účtami. Obsahová náplň tejto účtovej skupiny je definovaná v § 46 ods. 6 Postupov účtovania. Podľa Postupov účtovania sa tu účtujú účtovné prípady, pri ktorých dochádza k časovému nesúladu pri prevodoch medzi účtami účtovnej jednotky v bankách podľa výpisov z účtov v bankách a účtov úverov. Táto účtová skupina sa používa aj na preklenutie časového nesúladu medzi vkladmi, výbermi peňazí, šekov a iných hotovostí a prijatím príslušných bankových výpisov účtovnou jednotkou. Účet 261 - Peniaze na ceste má zvyčajne zostatok na strane Má dať a vykazuje sa v aktívach súvahy (aktívny zostatok účtu). Avšak môže sa vyskytnúť aj zostatok účtu na strane Dal (pasívny zostatok účtu), a to najmä pri prevode medzi bankovými účtami. Pasívny zostatok sa potom v aktívach súvahy vykazuje so záporným znamienkom.

Účtovanie úrokov z úverov

Ako sme v úvode uviedli, banka, ale aj iné nebankové subjekty požičiavajú peňažné prostriedky za určitú odmenu, ktorá sa v praxi nazýva úrok. Podľa § 70 ods. 2 Postupov účtovania sa na účte 562 - Úroky účtuje platobná povinnosť z dôvodu úrokov voči bankám, dodávateľom, pri pôžičkach, finančných operáciách, napríklad pri eskonte cenných papierov. Ako z náplne účtu 562 vyplýva, na tomto účte sa účtujú úroky voči bankám, úroky voči dodávateľom a úroky z poskytnutých pôžičiek a finančných operácií, z ktorých účtovnej jednotke vznikla povinnosť platiť úroky. Na tomto účte sa neúčtujú úroky z omeškania, tie sa účtujú na účte 544 - Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania alebo na účte 545 - Ostatné pokuty, penále a úroky z omeškania. Podľa § 70 ods. 2 Postupov účtovania sa na ťarchu účtu 562 - Úroky účtuje platobná povinnosť z dôvodu úrokov voči bankám, dodávateľom, pri pôžičkách, finančných operáciách, napr. pri eskonte cenných papierov. V praxi sa úroky z bankových úverov zvyčajne platia z bežného bankového účtu, ale môžu sa platiť aj z iného úveru, prípadne zo záväzkov vyplývajúcich z dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Kreditné úroky sa účtujú na účte 662 - Úroky. Podľa § 80 ods. 2 Postupov účtovania sa v prospech tohto účtu účtujú úroky od bánk a od iných dlžníkov a obdobné plnenia. To znamená, že na tomto účte bude účtovná jednotka účtovať nielen kladné úroky z bankových účtov, ale aj úroky z pôžičiek, ktoré poskytla iným účtovným jednotkám, prípadne iným subjektom (napr. spoločníkovi, odberateľovi). Úroky sa účtujú do výnosov v hrubej sume, t. j. bez zníženia o daň z príjmov vyberanú zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov.

PRÍKLAD:

Úver vo výške 66 500 eur, 16 % p. a. (úroková sadzba), počet dní pre výpočet alikvotnej časti úroku = 150 dní. Pri bankových úveroch problémy s výpočtom úrokov účtovné jednotky vo väčšine prípadov nemajú, pretože úroky počíta banka a príslušnú sumu úroku sťahuje z bežného bankového účtu alebo z úverového účtu. Bankové úroky ako náklad si banky zvyčajne inkasujú mesačne, a to buď z bežného bankového účtu, alebo priamo z úverového účtu (vyúčtované ako zvýšenie úveru), alebo v prípade výnosových úrokov ich pripisujú na bankový účet, a tak sa väčšinou všetky úroky zúčtujú do daného účtovného obdobia.

Prečítajte si tiež: Návod na účtovanie faktúry za dotáciu

Časové rozlíšenie úrokov

Problém však môže nastať najmä na prelome účtovných období v prípade, ak úroky za bežné účtovné obdobie neboli bankou zinkasované ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, napr. za mesiac december, ak sa účtovná závierka zostavuje k 31. 12. bežného účtovného obdobia (účtovné obdobie kalendárny rok). Potom musí účtovná jednotka zabezpečiť, aby do daného účtovného obdobia boli zaúčtované všetky náklady (teda aj úroky), ktoré s daným účtovným obdobím časovo a vecne súvisia. Rovnako aj výnosové úroky z bankových účtov musia byť zaúčtované v účtovnom období, s ktorým časovo a vecne súvisia. V oboch prípadoch hovoríme o časovom rozlišovaní úrokov. Ako sme už uviedli, úroky ako náklad alebo ako výnos musí účtovná jednotka zaúčtovať do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. Táto povinnosť účtovania vyplýva účtovným jednotkám z § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve. Aby sa zásada časovej a vecnej súvislosti dodržala a ak ku dňu zostavenia účtovnej závierky sa platba úrokov neuskutočnila a ani nezaúčtovala, potom ku dňu zostavenia účtovnej závierky musí účtovná jednotka účtovať o predpise úrokov z bankových úverov krátkodobých aj dlhodobých. Predpis úrokov sa účtuje do nákladov alebo do výnosov so súvzťažným zápisom v prospech účtu úverov (vyúčtované ako zvýšenie úverov) a výnosových účtov alebo účtovná jednotka na časové rozlíšenie úrokov použije účty účtovej skupiny 38 - Časové rozlíšenie nákladov a výnosov (§ 5 ods. 3 a 4 a § 56 Postupov účtovania), napr. nákladový úrok vzťahujúci sa na bežné účtovné obdobie (účet 383 - Výdavky budúcich období) alebo výnosový úrok vzťahujúci sa na bežné účtovné obdobie (účet 385 - Príjmy budúcich období).

Úroky z úverov na financovanie dlhodobého majetku

Podľa § 35 ods. 2 písm. h) Postupov účtovania sa na účte 562 - Úroky účtujú aj úroky z úverov poskytnutých na financovanie obstaraného dlhodobého hmotného majetku, ak sa do času uvedenia tohto majetku do používania nerozhodne, že budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny. V opačnom prípade sa účtujú na ťarchu účtu 042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku. To znamená, že ak sa účtovná jednotka rozhodne, že úroky z úverov do doby zaradenia dlhodobého hmotného majetku do užívania budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku (kapitalizácia úrokov), potom sa nebudú účtovať do nákladov na účet 562 - Úroky, ale na účet 042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku. Po zaradení dlhodobého hmotného majetku do užívania sa ďalšie splátky úrokov budú účtovať do nákladov na účet 562 - Úroky.

PRÍKLAD:

Účtovná jednotka obstarala dlhodobý hmotný majetok (výrobná linka) z poskytnutého bankového úveru a rozhodla sa, že do doby zaradenia dlhodobého hmotného majetku do užívania bude úroky z dlhodobého bankového úveru účtovať do obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku (náročná montáž výrobnej linky bude trvať určité obdobie). Úver bol účtovnej jednotke poskytnutý vo výške 1 400 000 eur pri 15 % úrokovej sadzbe, doba splácania úveru na 10 rokov, celková výška úrokov vo výške 210 000 eur, ročná výška úrokov vo výške 21 000 eur (210 000 : 10 rokov), mesačná výška úrokov vo výške 1 750 eur (21 000 : 12 mesiacov). Napr. ak by montáž linky trvala 6 mesiacov do uvedenia linky do užívania, potom do obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku účtovná jednotka zaúčtuje sumu úrokov vo výške 10 500 eur (1 750 x 6 mesiacov). Zvyšnú sumu úrokov vo výške 199 500 eur (210 000 - 10 500) zaúčtuje účtovná jednotka v príslušných účtovných obdobiach do nákladov na účet 562 - Úroky.

Daňové aspekty úverov

Úver, jeho splácanie a splácanie úrokov z úveru je nutné z hľadiska daňového posudzovať podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Príjem a výdavok z pohľadu dane z príjmov

Poskytnutie úveru a jeho splácanie predstavuje niekoľko fáz, ktoré na seba nadväzujú a spolu navzájom súvisia. Úver je v okamihu získania peňažných prostriedkov príjmom u podnikateľa. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) ZDP úver a pôžičky sú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov. Úver je výdavkom v čase jeho splácania. Platba úveru je výdavkom, ale ide o výdavok, ktorý nie je možné uznať ako daňový výdavok, t. j. nie je to výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu.

Daňová uznateľnosť úrokov

Splátka úroku z úveru, jej výška a doba, kedy sa ma splatiť, je určená v úverovej zmluve. úrok bol zaplatený, čo podnikateľ preukáže napr. výpisom z bankového účtu. Splátka úroku môže, ale aj nemusí byť daňovým výdavkom. Pri rozhodovaní, či úrok z úveru je daňovým výdavkom alebo nie je daňovým výdavkom, je potrebné vychádzať z definície daňového výdavku v ZDP.

Účtovanie v jednoduchom účtovníctve

Účtovanie v jednoduchom účtovníctve sa riadi zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. opatrenia MF SR č. 23 586/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane v z. n. p.

Peňažný denník

Poskytnutie úveru spôsobom pripísania úveru na bežný podnikateľský účet podnikateľa zaúčtuje podnikateľ podľa § 15 ods. 1 Postupov účtovania v JÚ do stĺpca „Príjmy celkom“ a do stĺpca „Príjmy, ktoré neovplyvňujú základ dane“. Ust. § 15 ods. 2 písm. f) Postupov účtovania v JÚ neukladá podnikateľovi, aby stĺpec Príjmy neovplyvňujúce ZD podrobnejšie členil. Odporúčam, ak mu to účtovný program dovolí, členiť stĺpec na podskupiny (analytická evidencia), ktoré si sám zvolí podľa svojich potrieb. Podrobnejším členením príjmov, ktoré neovplyvňujú ZD, ľahšie získa informácie, ktoré využije pri riadení svojej firmy, pri kontrole účtovníctva a podobne.

Kniha záväzkov

V knihe záväzkov sa evidujú všetky záväzky podnikateľa - účtovnej jednotky. Kniha záväzkov je účtovná kniha, pre ktorú má vecnú náplň každý podnikateľ, ktorý vedie účtovníctvo. Ust. § 9 Postupov účtovania v JÚ uvádza, že záväzky sa členia podľa § 15 ZÚ. Ak si to vyžaduje charakter činnosti podnikateľa, môže členiť záväzky aj podrobnejšie. Prijatím úveru vznikol podnikateľovi záväzok splatiť prijatý úver a úroky z úveru, t. j. výšku úveru zaeviduje v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 ZÚ do knihy záväzkov.

Úhrada záväzkov bankou z úveru

V prípade, že banka poskytne úver formou úhrady záväzku podnikateľa, teda priamo zaplatí faktúru za podnikateľa, potom bude podnikateľ účtovať podľa ustanovenia § 15 ods. 2 Postupov účtovania v JÚ nasledovne:

1. V peňažnom denníku podnikateľ zaúčtuje výdaj za úhradu záväzku, napr. faktúry. Faktúra bude uhradená z úverového účtu, na ktorý banka presunie zmluvne dohodnutú finančnú čiastku, obvykle vo výške celého úveru. V takomto prípade podnikateľ účtuje v peňažnom denníku o pohybe na bežnom podnikateľskom účte aj na úverovom účte. Spôsob účtovania bude závisieť od toho, za čo bola úhrada vynaložená.
2. V knihe záväzkov zaúčtuje podnikateľ výšku poskytnutého úveru ako záväzok podnikateľa voči banke. Úhradu faktúry zaúčtuje ako výdavok, t. j. zníženie záväzku.

Príklady úhrad faktúr bankou:

• banka uhradila faktúru za nakúpený materiál.
• banka uhradila faktúru za nakúpený tovar.
• banka uhradila faktúru za nájomné a služby spojené s užívaním prenajatých priestorov.
• banka uhradila faktúru za obstaranie hmotného majetku.

#

tags: #ako #účtovať #príspevok #banky #k #úveru