Priemerný dôchodok v Prešovskom kraji: Realita a výzvy

Dôchodkový systém na Slovensku prešiel v posledných rokoch výraznými zmenami, ktoré ovplyvňujú životnú úroveň dôchodcov v rôznych regiónoch krajiny. Tento článok sa zameriava na priemerný dôchodok v Prešovskom kraji, analyzuje faktory, ktoré ho ovplyvňujú, a skúma širšie súvislosti dôchodkovej politiky na Slovensku.

Dôchodkový systém na Slovensku: História a súčasnosť

Ešte v roku 2018 bol dôchodkový systém na Slovensku považovaný OECD a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť za udržateľný vzhľadom na zhoršujúcu sa demografickú situáciu. Avšak, opatrenia prijaté v roku 2019 a začiatkom roka 2020, krátko pred voľbami, výrazne finančne destabilizovali systém. Dôchodková reforma v roku 2022 a čiastkové stabilizačné zmeny prijaté po voľbách v roku 2020 sa snažili túto situáciu napraviť. Predchádzajúca vláda tak opravila približne 70 % zdedenej finančnej nestability dôchodkov voči roku 2018.

Napriek týmto úpravám zostáva dlhodobý tlak na Sociálnu poisťovňu v horizonte päťdesiatich rokov vyšší priemerne o jednu miliardu eur ročne voči legislatíve z roku 2018. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa dôchodkové prísľuby nezvyšovali bez adekvátneho nového trvalého zdroja financovania, a to aj vzhľadom na zhoršujúcu sa demografiu.

Trinásty dôchodok, zásluhovosť a adresnosť

Diskusie o 13. dôchodku a jeho valorizácii poukazujú na zložitosť hľadania spravodlivého a udržateľného riešenia. Ak by sa cenovka za túto zmenu vyšplhala k porovnateľnej sume, akú stojí aktuálne vyplácaný rodičovský dôchodok, je namieste otázka, či je takéto navyšovanie nesystémového 13. dôchodku opodstatnené. Ak mal 13. dôchodok slúžiť ako špeciálna výpomoc pre nízko príjmových dôchodcov, správnejšie by bolo prenastaviť mechanizmus samotného výpočtu dôchodku bez zavedenia samotného 13. dôchodku.

V ideálnom svete by mala byť zásluhovosť dostatočne vysoká, aby motivovala platiť odvody a zároveň umožnila dostatočnú solidaritu najmä na financovanie nízkych dôchodkov. Príliš veľká solidarita môže byť aj právnym problémom, keďže odvody by mali na rozdiel od daní z definície obsahovať aj zásluhovosť. Ad hoc pravidlo fixnej sumy (napríklad priemerný starobný dôchodok na úrovni 606 eur) nenadväzuje na súčasný výpočet dôchodku, kde sa kombinuje zásluhovosť a solidarita.

Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce dôchodky

Fixná suma síce znamená vyšší percentuálny nárast príjmu pre chudobnejších dôchodcov, ale predchádzajúca vláda už túto solidaritu zvýraznila bez navyšovania celkových nákladov 13. dôchodku. Najchudobnejší dôchodcovia dostávajú 300 eur, zatiaľ čo dôchodcovia s najvyšším príjmom len 50 eur. Prechod na fixnú sumu by znamenal, že výrazná časť navýšenia by putovala k najvyššie príjmovým dôchodcom, zatiaľ čo chudobnejší dôchodcovia by benefitovali menej.

Plošné dodatočné podpory dôchodcov z dôvodu chudoby nemôžu byť dostatočne adresné. Rodičovský dôchodok pomáha znižovať príjmovú nerovnosť dôchodkov, pretože nárast príjmu najvyššie príjmových dôchodcov je z titulu rodičovského dôchodku len polovičný voči najnižšie príjmovým penzistom. Faktické takmer zrušenie rodičovského dôchodku by ešte viac posilnilo relatívne prerozdelenie smerom k vyššie príjmovým penzistom, čo sú zároveň dôchodcovia s menším počtom detí.

Chudoba dôchodcov a potreba adresnej pomoci

Najnovšie štatistiky o príjmovej chudobe podľa ŠÚSR ukazujú, že 9,5 % dôchodcov má príjem pod hranicou rizika chudoby, pričom v rámci celkovej populácie je to 13,7 %. To naznačuje, že plošné dodatočné podpory dôchodcov z dôvodu chudoby nemôžu byť dostatočne adresné. V spoločnosti sú aj oveľa viac príjmovo ohrozené skupiny, napríklad domácnosti, ktoré majú závislé deti, majú dvakrát vyššiu príjmovú chudobu. Domácnosti s jedným rodičom majú takmer päťkrát vyššiu príjmovú chudobu (45,9 %) ako penzisti.

Celkové priemerné príjmy dôchodcov rástli rýchlejšie ako inflácia. Dôchodcovia dostali mimoriadnu inflačnú valorizáciu a 80 % z nich dostalo aj nový „14. rodičovský dôchodok“. V najbližších rokoch by tento trend mal pokračovať, keďže aktuálna inflácia sa bude znižovať a valorizácia bude vždy vychádzať z predchádzajúcej vyššej inflácie.

Rodičovský dôchodok: Kontroverzný, ale potenciálne spravodlivý nástroj

Zavedenie rodičovského dôchodku vyvolalo vo verejnosti kontroverzie, čiastočne kvôli nedostatočnému vysvetleniu a pochopeniu tohto konceptu. Zároveň implementácia rodičovského dôchodku nebola priamo finančne krytá. Slovensko nemá veľkú imigráciu, a teda budúce dôchodky musia financovať naše deti, ak ostanú pracovať na Slovensku.

Prečítajte si tiež: Porovnanie dôchodkov na Slovensku

Kritika sa zamerala na to, že bohatší penzisti budú dostávať vyšší rodičovský dôchodok na jedno dieťa. Ich presný prínos k financovaniu penzií bude priamo závisieť od ich platov, keďže z nich platia odvody do Sociálnej poisťovne. Na druhej strane, výchova detí spôsobuje rodičom výpadky v príjmoch, ako aj trvalý posun nižšie v príjmoch najmä u žien, o čo viac sa deťom venujú.

Intenzívnejšie venovanie sa deťom znižuje príjem matky, a teda aj jej budúci dôchodok, ale zároveň zvyšuje potenciál budúceho vyššieho príjmu dieťaťa a s ním súvisiacich zaplatených odvodov do dôchodkového systému. Ak dieťa ostane pracovať na Slovensku, je legitímne zamýšľať sa nad tým, či by výpočet dôchodku nemal odrážať takúto „zásluhovosť mať a dobre vychovať“ deti.

Ak existuje spoločenská potreba prenastaviť dôchodky smerom k vyššej zásluhovosti a spravodlivosti, ťažšie by sa hľadal presnejší mechanizmus, ktorý by vernejšie odrážal kontribúciu detí, ako súčasný rodičovský dôchodok. Alternatívne riešenia, ako napríklad český model fixnej sumy za dieťa, oveľa nepresnejšie odzrkadľujú skutočnú kontribúciu dieťaťa ako budúceho prispievateľa do domáceho priebežného systému.

Kvôli nesprávnej interpretácii, že rodičovský dôchodok pomáha bohatým, sa zaviedol pomerne nízky strop, ktorý oslabuje zásluhovosť ako základný koncept tohto dôchodku. V štandardnej zásluhovosti voči príjmom máme tento strop oveľa vyšší.

Skutočnosť, že skupiny s vyšším dôchodkom budú mať nárok na vyšší rodičovský dôchodok, neznamená, že dôjde k zvýšeniu nerovnosti v dôchodkoch. V prípade pôvodného návrhu rodičovského dôchodku bez akéhokoľvek maximálneho stropu by v zásade nedošlo k zhoršeniu príjmovej nerovnosti. Po skreslenej mediálnej kritike ministerstvo práce pristúpilo k stanoveniu relatívne nízkeho stropu pre maximálny rodičovský dôchodok a zároveň výrazne znížilo celkový alokovaný objem pre rodičovský dôchodok. To znížilo samotnú veľkosť „zásluhovosti“ a de facto garantovalo, že rodičovský dôchodok už nebude neutrálny na príjmovú nerovnosť, ale ju bude znižovať.

Prečítajte si tiež: Maďarský dôchodkový systém

Opatrenie ako schválený rodičovský dôchodok zvyšuje „zásluhovosť“, ale zároveň nezhoršuje príjmovú nerovnosť v dôchodkoch, čo je pozitívna vlastnosť opatrenia. Znížiť náklady rodín na výchovu detí by pomohla dostupnosť kvalitných škôlok a škôl.

Samotný koncept a konkrétne nastavenie rodičovského dôchodku sa malo viac komunikovať verejnosti a detailnejšie rozdiskutovať na odborných fórach. Predchádzajúca vláda zdedila verejné financie vo vysokom riziku udržateľnosti vrátane neudržateľne nastaveného dôchodkového systému. Vytvorenie dodatočného „14. dôchodku“ v už beztak výrazne deficitnom dôchodkovom systéme bez rušenia iných výdavkových prísľubov v rovnakej výške znamená ďalšie znižovanie finančnej stability systému. Prirodzená alternatíva bola napríklad transformovať existujúci 13. dôchodok na rodičovský dôchodok alebo použiť zdroje 13. dôchodku pre dlhodobú zdravotnú starostlivosť o dôchodcov. Navyše, štandardným zdanením vysokých dôchodkov sa takisto dali vytvoriť dodatočné zdroje v systéme.

Regionálne rozdiely v platoch a ich dopad na dôchodky

Je známe, že platy sa líšia v závislosti od regiónu. Podľa portálu Platy.sk sú regionálne rozdiely skutočne obrovské. Najnižší priemerný hrubý mesačný plat majú Slováci v Prešovskom kraji, a to 1 528 eur. Menej ako túto sumu zarába až 53 % zamestnancov. Za Prešovským krajom sa umiestnil Košický kraj s priemernou hrubou mesačnou sumou 1 594 eur. Naopak, Bratislavský kraj je lídrom s priemernou hrubou mesačnou mzdou 1 983 eur.

Rozdiel v plate pri pozícii generálneho riaditeľa v odbore vrcholový manažment je medzi Prešovom a Bratislavou až 1 819 eur. V krajoch - Košice, Prešov, Nitra, Trnava, Žilina a Banská Bystrica - je najmenej ohodnotená práca šičky (v odevnom, kožiarskom a textilnom priemysle), kde zamestnanci zarábajú len 700 eur, teda minimálnu mzdu.

Celoslovenský platový medián predstavoval v roku 2022 presne 1 350 eur v hrubom. Porovnanie mediánov v jednotlivých krajoch ukazuje výrazný rozdiel medzi hlavným mestom a zvyškom Slovenska.

Nezamestnanosť v Prešovskom kraji

Napriek rastúcim rizikám a slabej ekonomickej výkonnosti Slovenska sa nezamestnanosť naďalej drží na historických minimách. Sumárne čísla z trhu práce však skrývajú pretrvávajúce výrazné regionálne rozdiely. V Bratislavskom kraji pripadajú na jedného nezamestnaného takmer 4 voľné miesta. Naopak, najväčší počet uchádzačov o zamestnanie je v Prešovskom (38 694) a Košickom kraji (30 805). Mobilita pracovnej sily je pritom naďalej nízka.

Prešovský kraj má s 11,4-percentnou evidovanou nezamestnanosťou najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti. Najhoršie je na tom okres Kežmarok (17,9 percent), naopak najlepšie okres Poprad (7,1 percent). V decembri 2020 dosiahla nezamestnanosť hodnotu vyššiu ako 13 percent až v šiestich okresoch. Najväčšie tempo rastu miery evidovanej nezamestnanosti medzi januárom a decembrom zaznamenal okres Sabinov, kde nezamestnanosť stúpla z 9,83 na 16,01 percent, čo je 63-percentný nárast. Za alarmujúcu možno označiť skutočnosť, že v roku 2020 kontinuálne stúpal počet uchádzačov o zamestnanie so zdravotným postihnutím.

tags: #priemerný #dôchodok #Prešovský #kraj