Pomôcka obkreslenie nerovností v teréne pre tvorbu máp orientačného behu

Tento článok je zameraný na pomoc pri tvorbe máp pre orientačný beh, lyžiarsky orientačný beh, cykloorientáciu, parkový orientačný beh, školské a výukové mapy. Slúži ako praktická príručka pre nadšencov a začínajúcich mapárov, ale aj pre skúsených tvorcov máp, ktorí si môžu osvojiť nové postupy a rady.

Úvod

Vytvorenie kvalitnej mapy pre orientačný beh (OB) je komplexný proces, ktorý si vyžaduje nielen zručnosť, ale aj rozsiahle vedomosti a skúsenosti. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na tvorbu máp pre OB, od výberu vhodných podkladov až po finálnu úpravu mapy. Cieľom je šíriť informácie, ktoré všetkým záujemcom sprostredkujú skúsenosti a vedomosti získané za viacero rokov v oblasti tvorby máp pre orientačný beh a tak vyplniť prázdny priestor v tejto oblasti.

Právne aspekty tvorby máp pre OB

Oblasť tvorby a vydávania máp pre OB je upravená viacerými právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na oblasť tvorby a vydávania máp všeobecne.

Medzi najdôležitejšie právne predpisy patria:

• Zákon SNR č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii
• Vyhláška ÚGKaK SR č.
• Zákon č. 383/1997 Z.z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov. [6]

Podľa § 6, odsek 1 písmeno j): predmetom autorského práva je aj kartografické dielo v analógovej alebo inej forme (analógovou formou rozumej výtlačok na papieri).

Prečítajte si tiež: Ochrana LGBT osôb na Slovensku

Zákon č. 215/1995 Z. z. definuje kartografické dielo ako výsledok kartografického znázornenia Zeme, kozmu, kozmických telies, alebo ich častí, objektov, javov a ich vzťahov spolu s textovým a iným doplnením.

Vzhľadom na to, že kartografické dielo je predmetom autorského práva, treba brať do úvahy, že na to nadväzuje celý rad ustanovení, ktorými sa upravuje vznik autorského práva na dielo, obsah autorského práva, autorská odmena, použitie diela, prevod a prechod autorských práv, trvanie autorských práv, vydavateľská zmluva a iné.

Dôležitým aspektom je aj povinnosť bezplatne odovzdať dva výtlačky vydaného kartografického diela v analógovej (t.j. papierovej) forme do archívov. Úradom sa rozumie Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ÚGKaK SR), Stromová 1, Bratislava.

Výber podkladov pre mapovanie

Pre kvalitné mapovanie je nevyhnutné zvoliť správny podklad. Existuje viacero možností, pričom každá má svoje výhody a nevýhody.

Medzi najčastejšie používané podklady patria:

Prečítajte si tiež: Všetko o vrátení erotických pomôcok

• Existujúce mapy (základná mapa SR, štátna mapa odvodená 1:5000, vojenská topografická mapa 1:25000)
• Letecké snímky (surové, prekreslené, ortofotosnímky, ortofotomapy)
• Digitálne dáta (rastrové, vektorové)
• Vymeraná základná sieť
• Čistý papier

Zoznam podkladov si nerobí nárok na úplnosť.

Existujúce mapy

• Základná mapa SR (ZM SR): Ak je ako podklad použitá Základná mapa SR v mierke 1:10000, je nutné uviesť, že jej vydavateľom je ÚGKaK SR. Vo vektorovom formáte DGN (Microstation) majú iba niekoľko listov z východného Slovenska.
• Štátna mapa odvodená 1:5000 (ŠMO): Neaktualizovaná od cca.
• Vojenská topografická mapa 1:25000 resp. : Poskytujú často viac a spoľahlivejších informácií využiteľných pri mapovaní ako ZM, ale skúsenosti s nimi z dôvodu donedávnej utajenosti sú minimálne. V dnešných dňoch už je možné sa k nim dostať na adrese: Ministerstvo obrany SR, Generálny štáb ASR, ul. M. 0831/430590, p. Luňáková resp. Plk. Ing. P. Baric.

Ak chcete mapu pre OB použiť priamo ako podklad, môžete autora poprosiť o dátový súbor, ktorý s výhodou využijete pri príprave podkladov na mapovanie. Autor vám okrem toho môže poskytnúť cenné informácie, ktoré vám môžu ušetriť množstvo času a námahy. Ak sa rozhodnete pre tieto možnosti, môžete si mapy kúpiť v Mapovej službe Geodetického a kartografického ústavu (GKÚ). P.O. Box 70, 830 00 Bratislava 3. Mapy vydával a copyright vlastní Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (predtým Slovenský úrad geodézie a kartografie), spracovávala ich Geodézia, š.p. (dnes Geodézia Bratislava, a.s.) a tlačila buď Slovenská kartografia, š.p. (b) alebo Geodézia, š.p. Mapy sú usporiadané do číslovaného kladu listov, čo uľahčuje vyhľadávanie a komunikáciu s predajňou. V tirážnych tabuľkách svojich máp som v položke Podklady nedávno začal uvádzať aj čísla použitých listov a odporúčam to aj vám. V hlavnom stane GKÚ na Chlumeckého majú listy ZM aj v rastrovej podobe.

Katastrálne a účelové mapy sú vhodné pre mapovanie v sídlach. Neobsahujú výškopis. Tieto mapy sú obvykle jednofarebné a dosť neprehľadné. Neobsahujú väčšinu topografických prvkov, ktoré sú predmetom záujmu v OB. Ich mierky sú pre naše potreby zbytočne veľké a vhodný podklad z nich vytvoríme až zmenšením, čo je vzhľadom na ceny mapových listov dosť zbytočným mrhaním prostriedkami.

Lesnícke mapy sú po stránke výškopisu a väčšiny polohopisu odvodeninami základnej mapy, pričom kvalita tohto odvodenia veľmi závisí od konkrétneho vyhotoviteľa. Ani lesnícka mapa bez výškopisu nie je výnimkou. To, čo je v lesníckych mapách naviac, tj. klasifikácia porastov a ich rozhrania, nevyváži ich nedostatky. V poslednom čase sa situácia v lesníckej kartografii zlepšuje vďaka využívaniu fotogrametrie. Aj keby bola mapa akokoľvek dobrá, začiatočníkovi hrozí nebezpečenstvo nekritického prebratia rozhraní porastov, ktoré sú v lesníckych mapách klasifikované podľa úplne iných kritérií než prebehnuteľnosť (vek, druhové zloženie).

Letecké snímky

• "Surová" letecká snímka (raw aerial photo): Je skreslená projekčnou sústavou použitého fotografického prístroja, jeho náklonom voči zvislici a dvom komplementárnym súradnicovým osiam a najmä reliéfom terénu. Korekciou prvých dvoch vplyvov vzniká prekreslená letecká snímka. Ich skreslenie síce býva v 5% tolerancii, ktorá by mala pre účely OB postačovať [5], takmer každý mapár ho však postrehne už pri vytváraní siete. Navyše, prevzatie vrstevníc zo základnej mapy do "surovej" leteckej snímky je takmer nemožné a nesúlad by zistil každý priemerne zdatný orientačný bežec. Východiskom by mohla byť kombinácia vyhodnocovania polohopisu z tejto snímky a konštrukcie výškopisu pomocou výškomera, stojí to však za to jedine tam, kde v snímke vidíme aj jemné detaily, ktoré by sme inak museli prácne zameriavať.
• Ortofotosnímka: Vzniká z prekreslenej leteckej snímky korekciou vplyvu nerovnosti reliéfu. Historicky bola produkovaná analógovo na tzv. diferenciálnom prekreslovači, dnes však takmer výlučne digitálne s využitím digitálneho modelu terénu (DTM). V takom prípade ide o digitálnu ortofotosnímku a je teda možné ju použiť aj v digitálnom tvare.
• Ortofotomapa: Sa nazýva ortofotosnímka doplnená vektorovými (líniovými, bodovými aj plošnými) informáciami vyhodnotenými fotogrametricky (napr. aj výškopisom) a znázornnými mapovými symbolmi.

O použiteľnosti leteckej snímky ako podkladu vo všeobecnosti rozhoduje výška a uhol, z ktorých bola zhotovená, členitosť reliéfu a vegetácia. V našich podmienkach letecká snímka obvykle dáva detailnejšiu polohopisnú informáciu ako základná mapa, ale iba o málo detailnejšiu, než potrebujeme na konštrukciu najzákladnejšej siete línií. Amatérsku interpretáciu leteckých snímok umožňuje aj OCAD od verzie 6 vyššie. V júli 1999 vydal VKÚ Harmanec atlas ortofotomáp Bratislavy, ktoré môžu poslúžiť ako podklad. Sú výbornej kvality, mierka 1:6000, farebné, vcelku čerstvé, cena celého atlasu je cca 1500 Sk. Využiť sa dajú najmä v lesnatej časti a v novej zástavbe (sídliská). Starú zástavbu je lepšie zobrať z štátneho mapového diela (kvôli tieňom budov na ortofotomapách).

Prečítajte si tiež: Pracovné vyučovanie a didaktické pomôcky

Digitálne dáta

Dnes je možné získať pomerne veľké množstvo digitálnych dát rôznych druhov, podrobností a obsahu. digitálne ekvivalenty máp (popísaných v bodoch a), b), c), d), e) a f)) - v rastrovom alebo vektorovom formáte - a ich odvodeniny ako napr. digitálne dáta získané inými metódami alebo spracovaním a kombináciou predošlých (napr. V jednoduchšom prípade sa tieto dáta použijú na tlač podkladu pre terénne práce. V požadovanej mierke príp. farebnosti a aj s preddefinovanou sieťou poludníkov resp. štvorcovou sieťou. Náročnejší a softvérovo gramotnejší mapár môže použiť celý rad programových prostriedkov z oblastí GIS, CAD príp. DIP na úkony predchádzajúce tlači finálneho podkladu do terénu. geometrická transformácia resp. generovanie štvorcovej resp. V každom prípade však výsledným produktom je analógová mapová informácia na tuhom médiu (zvyčajne papier), ktorá je potom vonku použitá ako podklad pri terénnych prácach. V celom digitálnom procese sú kritické dva faktory ovplyvňujúce kvalitu: správnosť nastavenia a používania príslušného softvéru (teda miera onej gramotnosti) a kvalita výstupného zariadenia použitého na tlač toho všetkého na ono tuhé médium.

Vymeraná základná sieť

Najmä pri spoločných mapových dielach sa vám môže stať, že základnú sieť vám jeden z kolegov vymeria. V bežných prípadoch by bolo plytvaním jeho i vaším časom, keby ste ju nevyužili. Je však dobré overiť si súhlas severu. Odchýlky medzi dvoma buzolami bývajú aj niekoľko stupňov! Metód zistenia odchýlky je niekoľko. Nameraná odchýlka sa potom dá dobre korigovať pomocou buzoly s deklinačným krúžkom, napr. SPORT 4. Menej vhodným riešením je pridávanie/ uberanie zistenej odchýlky k nameranému azimutu.

Čistý papier

Čistý papier je riešením pre tých, ktorí si veria a pracujú rýchlo a precízne a pre tých, ktorí iný podklad ani nemajú.

Zmena mierky podkladu

Nech už použijete akýkoľvek podklad, je obvykle nutné zmeniť jeho mierku. Ak má byť výsledná mierka mapy 1:10000 alebo 1:15000, treba mapovať v mierke 1:7500. Pri mapách pre cykloorientáciu, LOB a horský orientačný beh možno voliť mapovaciu mierku od 1:10000 vrátane smerom k ešte menším mierkam. Pri mapách veľkých mierok som za to, aby od výslednej mierky 1:5000 smerom k väčším mierkam bol pomer mapovacej a výslednej mierky 1:1, t.j. trojtisícku mapovať v trojtisícke, päťtisícku v päťtisícke atď. Tento prístup odráža môj súkromný názor, že mapa pre OB akejkoľvek mierky má byť ideálne zväčšeninou “pätnástky“. Keď teda pri mapovaní “pätnástky“ musí stačiť “sedemapolka“, musí pri mapovaní “trojtisícky“ bohato stačiť “trojtisícka“.

Zmena mierky sa dá realizovať na kopírkach s nastaviteľným pomerom zväčšenia/zmenšenia. Pomer zväčšenia/zmenšenia, ktorý treba nastaviť na kopírke je totožný s pomerom mierok. Príklad: Pri zväčšovaní ZM 1:10000 do 1:7500 na kopírke nastavím zväčšenie 133%, lebo 10/7,5 je 1.333… Pri kopírovaní veľkej predlohy po častiach je vhodné ukladať ju do kopírky stále rovnako orientovanú. Bežná kopírka totiž nedodržuje rovnaký pomer zväčšenia v pozdĺžnom a priečnom smere a rôzne orientované časti by pri kompletizovaní spolu nepasovali.

Ďalšou (digitálnou) technikou zmeny mierky podkladu je jeho naskenovanie s istým rozlíšením a prepísanie tohto rozlíšenia. Ak napríklad naskenujete leteckú snímku, ktorá je v mierke 1:25000 pri 600 DPI, tak zmenou tejto hodnoty na 180 DPI získate snímku v mierke 1:7500. Pozor, nejde o prevzorkovanie (veľkosť súboru sa prepísaním DPI nezmení), ale o malý nevinný podfuk.

Pomôcky na obkreslenie nerovností v teréne

Pri obkresľovaní nerovností v teréne je dôležité používať vhodné pomôcky, ktoré uľahčia a spresnia prácu.

Medzi základné pomôcky patria:

• Buzola s deklinačným krúžkom (napr. SPORT 4)
• Výškomer
• Kopírka s nastaviteľným pomerom zväčšenia/zmenšenia
• Skenner
• Hydraulický rozťahovák karosérií
• Klampiarske kladivo
• Rozpínací montážny vankúš
• Reverzné kladivo
• Karosárska samosvorná svorka
• Reflexná tabuľka s kĺbovým statívom

tags: #pomôcka #obkreslenie #nerovností #v #teréne