
Dovolenka je neoddeliteľnou súčasťou pracovného života. Umožňuje zamestnancom oddýchnuť si, zregenerovať a načerpať nové sily. Zákonník práce Slovenskej republiky upravuje nárok na dovolenku a podmienky jej čerpania. V tomto článku sa venujeme problematike zaokrúhľovania nároku na dovolenku a s tým súvisiacim výpočtom.
Nárok na dovolenku má zamestnanec, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer na plný alebo čiastočný úväzok. Naopak, zamestnanci pracujúci na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o pracovnej činnosti) nárok na dovolenku nemajú.
Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Zamestnanec, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši vek 33 rokov, má nárok na dovolenku v rozsahu piatich týždňov.
32-ročná Olívia nastúpila do nového zamestnania 1. januára a 31. mája zo zamestnania odíde. Odpracovala 60 dní, ale nie celý rok, preto má nárok na pomernú časť dovolenky. Ak si Olívia nájde nové zamestnanie, do ktorého nastúpi 1. septembra, opäť sa jej bude rátať pomerná časť dovolenky.
Dodatková dovolenka je v dĺžke jedného týždňa a majú na ňu nárok zamestnanci, ktorí pracujú pod zemou, pri ťažbe nerastov, razení tunelov a štôlní alebo vykonávajú zvlášť ťažké či zdraviu škodlivé práce. Ak zamestnanec vykonáva tieto práce len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.
Prečítajte si tiež: Zaokrúhľovanie v obchodnom práve
Pri výpočte nároku na dovolenku, najmä pri pomernej časti, vznikajú desatinné čísla. Zákonník práce nešpecifikuje presný spôsob zaokrúhľovania, avšak platí všeobecná zásada, že zamestnanec nesmie byť nijako poškodený na svojich právach. Z toho vyplýva, že výsledok výpočtu sa musí zaokrúhliť nahor.
Spôsob zaokrúhľovania - na celé dni alebo na pol dňa - nie je zákonom určený. V praxi sa často používa zaokrúhľovanie na pol dňa, aby sa zabezpečila spravodlivosť voči zamestnancovi.
V záujme spravodlivosti sa odporúča zaokrúhľovať nárok na dovolenku podľa matematických pravidiel nasledovne:
Zamestnanec má nárok na 25 dní dovolenky za kalendárny rok. Pracovný pomer trval 9 mesiacov.
Výpočet: (25 dní / 12 mesiacov) * 9 mesiacov = 18,75 dňa.
Prečítajte si tiež: Základné imanie s.r.o. a prevod obchodného podielu
Pri zaokrúhľovaní na celé dni: 19 dní.
Pri zaokrúhľovaní na pol dňa: 19 dní.
25-ročná Erika odpracovala v roku 2025 u svojho zamestnávateľa viac ako 60 dní. Bola však aj 115 dní práceneschopná (PN) z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá. Má nárok na 20 dní dovolenky.
Zamestnávateľ jej dovolenku skráti za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12. Za 15 zameškaných pracovných dní jej nekráti nič, kráti sa až za 21 neodpracovaných dní.
Výpočet: 20 dní / 12 = 1,66 dňa, zaokrúhlene 1,5 dňa, čo predstavuje krátenie.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Nárok na dovolenku: 20 dní - 1,5 dňa = 18,5 dňa.
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom, pričom prihliada na jeho záujmy, ale aj na úlohy a potreby spoločnosti. Zamestnávateľ by mal plánovať čerpanie dovolenky tak, aby si zamestnanec mohol vyčerpať jeho nárok na dovolenku do konca kalendárneho roka.
Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred (toto obdobie môže byť kratšie len so súhlasom zamestnanca). Ak sa so zamestnancom nedohodne inak, musí poskytnúť jednu časť čerpania dovolenky aspoň najmenej dva týždne.
Zamestnávateľ nemôže nariadiť čerpanie dovolenky počas obdobia, kedy je zamestnanec na PN, materskej či rodičovskej dovolenke.
Celú dovolenku, na ktorú má zamestnanec nárok, by mal vyčerpať do konca kalendárneho roka. Ak to nie je možné, zamestnávateľ je povinný poskytnúť nevyčerpanú dovolenku po skončení období, počas ktorých ju zamestnanec nemohol čerpať.
Ak sa dovolenka nevyčerpá do konca kalendárneho roka, v ktorom vznikol nárok, prenáša sa do nasledujúceho roka. Zamestnávateľ musí určiť čerpanie prenesenej dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, aby ju zamestnanec stihol vyčerpať do konca toho roka.
Prepláca sa len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky.
Doba materskej dovolenky sa považuje za výkon práce, preto sa za toto obdobie nárok na dovolenku nekráti. Naopak, doba rodičovskej dovolenky sa nepovažuje za výkon práce.
Zamestnankyňa vo veku 28 rokov je u zamestnávateľa v pracovnom pomere počas celého roka 2019 a 2020. Od začiatku júna 2019 nastúpila na materskú dovolenku, na ktorej bola do začiatku februára 2020. Za rok 2020 sa započítajú medzi odpracované dni len dni materskej dovolenky, na ktorej bola zamestnankyňa ešte začiatkom roka 2020 až do začiatku februára 2020, kedy nastúpila na rodičovskú dovolenku. Ak je to 26 pracovných dní, za rok 2020 má zamestnankyňa nárok na dovolenku za odpracované dni vo výške 1/12-tiny zákonného nároku.