
Druhý pilier predstavuje významný nástroj na zabezpečenie finančnej budúcnosti Slovákov. V investovaní totiž hrá čas kľúčovú rolu. A práve trpezlivosť sa v roku 2025 v druhom dôchodkovom pilieri opäť potvrdila ako najlepšia stratégia pre sporiteľov a povedzme si pravdu - aj politikov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na aktívnu správu úspor v druhom pilieri, zhodnotiť jej význam a ponúknuť praktické rady pre sporiteľov.
Druhý pilier je dôkazom, že trpezlivosť a pokoj sú aj vo svete financií cennou devízou - a že budovanie dôchodku je maratón, nie šprint. Pri dôchodkovom sporení a vo finančných stratégiách, kde sa výsledky dostavujú až po dekádach, je trpezlivosť cennou devízou. Druhý pilier nie je beh na 100 metrov.
Za prvých osem mesiacov roka 2025 dosiahol druhý pilier viacero významných míľnikov - počet sporiteľov prekročil dva milióny a objem majetku presiahol 18 miliárd eur, čo z neho robí najväčší systém správy úspor na Slovensku. Sporitelia si na svoje účty poslali za toto obdobie vyše 764 miliónov eur povinných odvodov a ďalšie tri milióny eur dobrovoľne, pričom správcovia fondov dokázali ich úspory zhodnotiť o viac než 258 miliónov eur - aj napriek výrazným výkyvom na svetových trhoch. Tieto výsledky len potvrdzujú, že úspech v investovaní nie je o rýchlych a neuvážených reakciách, ale aj o vytrvalosti. Sporitelia, ktorí sa nenechali vyplašiť krátkodobými poklesmi, a politická scéna, ktorá si zachovala rešpekt voči najväčšiemu a najvýkonnejšiemu sporiacemu systému na Slovensku, dnes profitujú z dlhodobého rastu piliera.
Dôchodkové fondy v druhom pilieri sú navrhnuté na desiatky rokov. To najhoršie rozhodnutie je, ak si sporiteľ vytvorí názor podľa ročného výpisu z účtu alebo podľa ročnej výkonnosti fondu. V panike zmení fond, preruší sporenie alebo hľadá „bezpečnejšiu“ alternatívu. No investovanie na dôchodok nefunguje ako hitparáda. Takéto hodnotenie bez zohľadnenia dlhodobého vývoja vedie často k chybným - a drahým - rozhodnutiam.
V investičnej teórii je táto strata trpezlivosti označená ako predčasné opustenie stratégie „premature strategy abandonment“. Aj spoľahlivé a overené prístupy - napríklad hodnotové (value) či rastové (growth) investovanie - majú obdobia, a to v trvaní aj niekoľkých rokov, keď zaostávajú za trhom. Ich sila sa však ukáže až v dlhšom horizonte. Typickým príkladom je technologický index Nasdaq-100, ktorý po prasknutí „dot.com“ bubliny viac než desaťročie stagnoval. Mnohí investori z trhu vystúpili. No od roku 2010 dobiehal straty rýchlo, s priemerným výnosom nad 19 % ročne. Ocenili to len tí, ktorí vytrvali a nezanevreli na technologické akcie po dočasnom neúspechu.
Prečítajte si tiež: Definícia aktívnej a pasívnej starostlivosti
Krátkodobé výnosy však netlačia len na názory sporiteľov. Správcovia dôchodkových fondov čelia očakávaniam trhu, médií, verejnosti. Porovnávajú sa ročné výkonnosti, rebríčky, benchmarky. Výsledkom môže byť snaha o „kozmetické úpravy“ portfólia pred koncom roka alebo kopírovanie indexu, len aby sa fond neodlišoval. Takýto prístup však oslabuje originálnu investičnú stratégiu a oberá sporiteľov o potenciálny nadvýnos. Investičné rozhodnutia by mali byť vedené záujmom klienta, nie kariérnym strachom. Kariérne riziko je fenomén, ktorý v prípade 1- až 2-ročnej podvýkonnosti stratégie, ktorá má dlhodobý potenciál vyšší než trh, no zaostáva na krátkodobej báze, môže pripraviť manažéra o jeho miesto a viesť k zmene stratégie.
Veľké trendy ako klimatická transformácia, robotika, umelá inteligencia či zodpovedné investovanie (ESG) lákajú čoraz viac investorov. Ich cesta však nie je priamočiara. Výrazné pohyby cien, fázy korekcií či dočasné zaostávanie za indexmi sú prirodzenou súčasťou tohto vývoja. To isté platí pre špecifické investičné štýly ako value (podhodnotené akcie) alebo momentum (nákup trendových titulov). Ich výkonnosť sa ukazuje až v dlhodobom priemere - nie v jednom konkrétnom roku.
Ročný výnos je len okamih „snap shot“ - ako fotografia z bežeckej trate, ktorá nezachytí celý príbeh. Oveľa vhodnejšie je pozerať sa na kĺzavé priemery za posledných 5 až 15 rokov, ktoré lepšie vystihujú stabilitu a odolnosť stratégie, pokiaľ stratégia tak dlho už existuje. Klásť by sme si mali otázky ako: Plní stratégia svoj dlhodobý cieľ? Zachováva si dlhodobý potenciál aj v meniacom sa prostredí?
Druhý pilier bol vytvorený ako dôchodkový nástroj, nie ako súťaž o najvýkonnejší fond mesiaca. Skutočný prínos sa ukáže v dlhodobom horizonte a len vtedy, keď si sporiteľ zachová dôveru v svoju stratégiu. Prehnané prepínanie fondov či reakcie na krátkodobé oscilácie môžu výnosy paradoxne znížiť. Preto platí: nesúďte stratégiu podľa jedného roka. Dôchodkové sporenie si vyžaduje konzistentnosť, rozvahu a najmä čas. Trpezlivosť je kľúčová.
Druhý pilier prešiel v roku 2023 zásadnou reformou. Sporiteľom priniesla zmeny v II. pilieri vo forme nižších poplatkov, individuálnych garancií i jednoduchšieho prechodu do inej DSS. Tieto zmeny nadobudli účinnosť 1. januára. V máji sa k novinkám pridal aj automatický vstup do II. piliera pre pre tých, ktorí vstupujú na trh práce od 1. 5. 2023. Novelizácia zvýšila vekovú hranicu pre vstup do druhého piliera, vstup je možný do veku 40 rokov.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok so schizofréniou
Zavedená bola tiež predvolená investičná stratégia. Hlavným cieľom tejto stratégie je umožniť sporiteľovi dosiahnuť čo najvyšší výnos so zabezpečením ochrany úspor pred výraznými trhovými výkyvmi v čase pred jeho odchodom do dôchodku. Druhý pilier sporiteľom umožňuje diverzifikáciu príjmov v budúcnosti, zhodnocovanie úspor a ich dedenie. Počet sporiteľov v druhom pilieri ku koncu mája 2023 bol 1 778 703, objem spravovaného majetku presiahol 12,7 miliardy eur.
Predvolená investičná stratégia (PIS) je v porovnaní s investovaním iba do garantovaných dlhopisových fondov výrazne výnosnejšia a vystavuje sporiteľa nižšiemu riziku neadekvátneho dôchodku. Nasporenú sumu sporiteľov v II. pilieri podľa odhadu rezortu práce zvýši po 40 rokoch približne o 50 %.
Predvolená investičná stratégia je zákonom preddefinované rozloženie úspor sporiteľa podľa veku za predpokladu, že sporiteľ si sám a dobrovoľne neurčil iné rozloženie úspor. Zlomovým bodom je v tomto prípade vek 50 rokov. Do veku 50 rokov zostávajú všetky úspory v indexovom fonde, teda v akciových investíciách. Sporitelia tak v prvej polovici kariéry investujú výhradne do globálnych akciových indexov, ktoré sú síce rizikovejšie, ale výnosnejšie. Po dosiahnutí veku 50 rokov sa pomerné zastúpenie indexového fondu v jeho majetku znižuje o 4 % ročne. Správca každoročne presunie majetok z indexového fondu do dlhopisového tak, aby rozloženie hodnoty majetku zodpovedalo predpísanému rozloženiu majetku podľa PIS.
Zavedenie PIS je dobrou správou najmä pre pasívnych sporiteľov, ktorí zostali po hromadnom presune v roku 2013 výlučne v dlhopisovom fonde. Ich majetok sa bude od 1. 7. 2023 postupne presúvať z dlhopisových do indexových fondov v súlade s plánom PIS. Úspory sa tak budú lepšie zhodnocovať aj bez toho, aby sa sporitelia museli aktívne starať o rozloženie svojho majetku v jednotlivých dôchodkových fondoch.
Sporitelia boli zo zákona rozdelení do 3 skupín, v závislosti od veku a aktivity sporiteľa. PIS sa aplikuje pre každú skupinu odlišne.
Prečítajte si tiež: Metódy aktívnej a pasívnej rehabilitácie
Presun majetku sa dotýka viac ako 706 000 pasívnych sporiteľov a objem majetku predstavuje viac ako 3,7 miliardy eur. Majetok týchto sporiteľov sa presúva v súlade s plánom zosúladenia majetku s PIS. Ten zverejnila každá dôchodková správcovská spoločnosť osobitne. Proces je dlhodobý. Úspory sporiteľov sa budú presúvať v období od júla 2023 až do decembra 2025 (30 mesiacov). Ak by presun DSS-ka v tomto čase nestihla, môže požiadať o predĺženie do konca roku 2027.
Sporiteľom v predvolenej investičnej stratégii sa automaticky stáva aj každý nový sporiteľ, ktorý do druhého piliera vstúpi. Taktiež aktívni sporitelia, ktorí do predvolenej stratégie neboli zaradení automaticky, môžu svoju DSS požiadať o rozloženie úspor v súlade s PIS. Sporenie v súlade s PIS nie je povinné. Každý sporiteľ má možnosť vyviazať sa z predvolenej investičnej stratégie a znova do nej vstúpiť podľa svojho uváženia. Platí, že o rozložení svojich dôchodkových úspor môžu sporitelia rozhodovať aktívne presunmi medzi fondami.
Od 1. januára 2025 dôjde k úprave výplatnej fázy druhého piliera, pričom možnosť jednorazového výberu príspevkov zostane zachovaná. Sporiteľ si po splnení podmienok referenčnej sumy pre dôchodok bude môcť vybrať polovicu svojich úspor v druhom pilieri zrýchleným spôsobom. Druhá polovica bude určená na anuitu, ktorú si zakúpi po desiatich rokoch. Definitívne sa ruší možnosť zdaňovania jednorazového výberu. DSS však nebude poskytovať individuálne garancie tomu, kto si vyberie úspory jednorazovo a neuzavrie dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom alebo zmluvu o poistení dôchodku.
Druhý pilier potrebuje stabilitu. Lekcie z posledných rokov však jasne ukazujú, že druhý pilier potrebuje na dobré výsledky stabilné prostredie. A to minimálne z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je správanie správcov úspor, tým druhým (neprekvapivo) správanie sporiteľov. Správcovia úspor, čiže dôchodkové správcovské spoločnosti vyhodnocujú stabilitu prostredia, podľa toho investujú a v konečnom dôsledku zhodnocujú majetok sporiteľov. Sporitelia emotívnejšie vnímajú, čo sa deje s ich úsporami, a v prípade nestability sú náchylnejší ich presúvať „do bezpečia“. Správcovia musia byť viac ako zodpovední.
Ak je prostredie nestabilné, správcovia smerujú investície do bezpečnejších, no menej výnosných investícií. Čiže v prostredí legislatívnej neistoty sa DSS-ky nesprávajú ako dlhodobý investor, ale ako ten krátkodobý. Krátkodobé investície smerujú najmä do dlhopisov s krátkou dobou splatnosti, bankových úložiek či v malej miere aj do akcií. Takéto investície musia byť likvidné - musia sa dať ľahko rýchlo predať za aktuálnu trhovú cenu. Naproti tomu dlhodobé investície smerujú predovšetkým do akcií, dlhopisov s dlhou dobou splatnosti či menej likvidných cenných papierov.
Penzijné fondy majú teda všetky predpoklady investovať do tých vyššie výnosných, čiže dlhodobých investícií. Sporenie na dôchodok je totiž v reči finančníkov „beh na dlhé trate“. A tí najlepší bežci na dlhé trate vedia, koľko kilometrov treba bežať a ako si rozložiť sily.
V marci, apríli tohto roka prišiel pokles akciových trhov a indexové fondy stratili bezmála 20 percent svojej hodnoty. Majetok sporiteľov poklesol o viac ako dve miliardy eur. Reakcia sporiteľov? Minimálna. Žiadne hysterické presuny úspor do garantovaných fondov, dokonca ani žiadne rušenie prebiehajúcich presunov úspor do indexových fondov. Trhy sa spamätali, na konci augusta sú už všetky poklesy vymazané a majetok v druhom pilieri sa dostal na pôvodnú úroveň. To, že sporitelia nereagovali prehnane, svedčí o dôvere sporiteľov v druhý pilier.
Za dve dekády vznikol masívny a robustný finančný systém, ktorý v ostatných rokoch ukázal, aký výkon dokáže podať, ak je prostredie stabilné. Aktuálne si v druhom pilieri sporia viac ako dva milióny sporiteľov a objem úspor sa blíži k osemnástim miliardám eur. To už sú dva pádne dôvody na to, aby sme sa všetci pričinili o stabilitu druhého piliera.