
Tento článok sa zameriava na problematiku aktívnej schizofrénie a jej vplyv na možnosť získania invalidného dôchodku na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o schizofrénii, jej typoch, diagnostike, liečbe a podmienkach, ktoré musia byť splnené pre priznanie invalidného dôchodku.
Pre človeka, ktorý nikdy neštudoval psychológiu, ani inú vednú disciplínu spojenú s duševným zdravým, je ťažké sa vyznať v spleti pojmov omotaných okolo psychických porúch. Aj samotná schizofrénia už nie je len schizofréniou, ale dostala mnoho prívlastkov, ako napríklad: heberfná schizofrénia, katatónna schizofrénia, reziduálna alebo nediferencovaná schizofrénia.
Schizofrénia je psychotické a duševné ochorenie, sprevádzané pretrvávajúcimi kognitívnymi deficitmi, s nekonzistentným priebehom a príznakmi, meniacimi sa od pacienta k pacientovi. Na pacientoch so schizofréniou môžeme pozorovať zvláštne chovanie, pocity, myšlienky, ochudobnenie reči a myslenia, zmeny vo vnímaní, cudzie pocity, nespavosť, úzkosť, podráždenosť. Prejavuje sa striedaním epizód psychotických atakov.
Paranoidná schizofrénia je definovateľná ako schizofrénia s paranojou. Na jej správny výklad je vhodné si najprv oddelene vysvetliť pojmy schizofrénia a paranoja.
Paranoja je súhrnné pomenovanie pre paranoidné stavy, ktoré sú súčasťou viacerých duševných psychotických porúch s bludmi. Ide o stav, kedy je porušené vnímanie reality, emócií, pocitov a správania. Pri paranoji rozlišujeme dva základné pojmy:
Prečítajte si tiež: Úspešný dôchodok vďaka aktívnej správe
Súčtom pojmov paranoja a schizofrénia môžeme hovoriť o paranoidnej schizofrénií ako o najbežnejšom príklade schizofrénie s výraznými parnoidným prvkami, keďže schizofrénia samotná zahŕňa stavy odpojenia od reality, porušenia emócií, bludy a halucinácie. V Americkom systéme klasifikácie chorôb (DSM-5) paranoidná schizofrénia nie je samostatne stojacou poruchou, ako je to v (našej) medzinárodnej klasifikácií chorôb (MKCH), ale je označená len ako schizofrénia.
Schizofrénia je spôsobená nesprávnym fungovaním mozgu, čo má za následok chronický priebeh a zhoršenie kognitívnych funkcií. Jej prvé príznaky sa zachytávajú už v mladom veku, najčastejšie u dospievajúcich ľudí. Prejavuje sa rôzne, intenzita variability je definovaná osobitosťou každého postihnutého jedinca.
Schizofrénia začína medzi 15. až 45. rokom života. Vo väčšine prípadov ide už o celoživotné ochorenie. Celosvetovo patrí medzi 10 najvýznamnejších príčin úplnej invalidity človeka a je 3. vedúcou príčinou práceneschopnosti mužov a žien vo veku od 15 do 44 rokov. Až 1% populácie trpí schizofréniou (na Slovensku cca 50 000 ľudí). V USA je to 1,1%. Je diagnostikovaná zhruba 25% psychiatricky hospitalizovaným pacientom a za rok činí približne 50% pacientov prijatých do psychiatrických zariadení. Ženy sú menej často hospitalizované a lepšie sociálne fungujú (vďaka estrogénu) ako muži. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) len menej ako 50% pacientov dostáva primeranú zdravotnú starostlivosť.
Príznaky paranoidnej schizofrénie sú nasledujúce:
Prejavy schizofrénie pozorujeme na zmenách v spôsobe správania postihnutého človeka. Ak sa náhle zmení osobnosť, emocionálny prejav alebo sa modifikujú vzťahové väzby s najbližšími členmi jeho sociálnej komunity, je zrejmé, že niečo nie je v poriadku. Najvýraznejším indikátorom je zmena vnímania reality, ktorá sa prejavuje dezorientáciou, nezmyselnou rečou, poruchami motoriky a čudáckym správaním. Paranoidný schizofrenik môže rozprávať o veciach, ktoré nie sú reálne alebo o nezmyselných presvedčeniach.
Prečítajte si tiež: Definícia aktívnej a pasívnej starostlivosti
Vznik schizofrénie je podmienený súhrou rôznych faktorov osobnosti a prostredia. Najsilnejším z nich je genetika. Ak jeden z vašich rodičov trpel schizofréniou, máte až desať krát väčšie riziko, že sami budete trpieť schizofréniou, než vaši rovesníci s čistou rodinnou anamnézou. Ak máte súrodenca-dvojča, ktorému bola diagnostikovaná schizofrénia, je až 44% pravdepodobnosť, že aj vy budete vykazovať známky schizofrénie.
Ďalšou významnou príčinou sú zmeny vo vývine mozgu. Štúdie ľudí so schizofréniou preukázali jemné rozdiely v jeho štruktúre. Niekedy sa takéto zmeny môžu objaviť aj u ľudí, ktorí nemajú psychickú poruchu a naopak nemusia byť viditeľné u tých ľudí, ktorí schizofréniu majú. Takisto zmeny hladiny neurotransmiterov (dopamínu a serotonínu) v mozgu, sú spájané s rozvojom schizofrénie.
Ostatné faktory odkazujú na užívanie drôg, stresujúci životný štýl a problémy v perinatálnom alebo postnatálnom období (nízka pôrodná váha, nedostatok kyslíka, predčasný pôrod).
Prvé záznamy o schizofrénií máme z devätnásteho storočia. V roku 1886 nazval Heirich Schüle schizofréniu ako dementia praecox (skorá demencia). V roku 1893 Emil Kraepelin použil tento výraz pri rozlišovaní, známom ako Kraepelinova dichotómia, medzi dvoma psychózami - demenciou praecox a mánickou depresiou (dnes nazývanou bipolárna porucha). V tomto čase sa stále verilo, že schizofrénia je formou skorej demencie, ktorá postihuje mozog človeka tesne po puberte.
K súčasnému pomenovaniu sa dostávame až v roku 1908 Eugenom Bleulerom. Doslovným prekladom schizofrénie je: rozdelenie mysle, čím Bleuler sledoval oddelenie funkcií osobnosti, myslenia, pamäti a vnímania. Vďaka tomu si ju v súčasnosti ľudia vysvetľujú ako poruchu rozdvojenej osobnosti, čo nie je pravda, pretože rozdvojená osobnosť je klasifikovaná ako samostatná porucha. Dokonca existuje aj viacnásobná porucha osobnosti, ktorá sa tak isto nerovná schizofrénií.
Prečítajte si tiež: Metódy aktívnej a pasívnej rehabilitácie
Schizofrénia sa začala liečiť chirurgickými zákrokmi, odstraňovaním mozgového tkaniva, lobotómiou. V 30. rokoch 20. storočia bolo zavedených niekoľko šokových terapií, ktoré vyvolávali záchvaty, kŕče alebo kómy. Išlo o liečbu inzulínovým šokom, kedy bola do tela zavedená injekcia s veľkou dávkou inzulínu. Elektroinkluzívna terapia zase používala šokovú terapiu pomocou elektriny. V polovici 50. rokov 20. storočia sa začali používať prvé antipsychotiká (chlórpromazín, klozapín).
Schizofrénia je vo väčšine prípadov celoživotné ochorenie. Pacientom je poskytnutá pomoc v podobe psychoterapie v kombinácií s antipsychotikami. Intenzita liečby variuje pod vplyvom vonkajších okolností, ako osobnosť pacienta, rodinná anamnéza, fáza poruchy, prejavy a iné. Ak dokážete dostať halucinácie a bludy pod kontrolu vďaka psychoterapií, pravdepodobne budete schopný fungovať v bežnom svete bez väčších problémov. V takýchto prípadoch sa využíva kognitívno-behaviorálna terapia. 33% ľudí však nedokáže bez hospitalizácie existovať v každodennej realite, preto je nutnosťou dvadsaťštyri hodinová starostlivosť v psychiatrickej liečebni. Je uskutočňovaná pomocou spomínanej kognitívno-behaviorálnej terapie a podávaním antipsychotík, a označuje sa ako komplexná liečba.
Ak je vaša sebareflexia na zdravej úrovni a vy alebo vaše okolie vám indikuje, že niečo nie je v poriadku, najlepšie je obrátiť sa na obvodného lekára, ktorý vás nasmeruje k odborníkovi na duševné zdravie. Je ním psychológ alebo psychiater a v prípade potreby sa môžete objednať rovno k nemu, a tak preskočiť krok s obvodným lekárom. Rozdiel medzi psychológom a psychiatrom je nasledovný:
Psychiater a psychológ sa navzájom dopĺňajú.
Kontakt na jedného z nich si môžete dohľadať vo verejne dostupných zoznamoch psychologických a psychiatrických ambulancií na Slovenku.
Sú tu ale aj také prípady, kedy je chorý človek hrozbou pre svoje okolie a odmieta si svojpomocne nájsť doktora, ktorý by mu pomohol. Vtedy môže byť nedobrovoľne hospitalizovaný v nemocnici, kde sa následne tri až sedem dní hodnotí jeho zdravotný stav.
Invalidita v spojení so schizofréniou je reálna možnosť. Najčastejšou psychickou chorobou, pri ktorej sa zvykne priznávať invalidita je depresia. Avšak aj so schizofréniou máte veľkú šancu uspieť s vybavením a priznaním invalidného dôchodku. Veľa zálaží od vášho ošetrujúceho psychiatra a samozrejme od vážnosti vášho stavu. Bežne sa ale neuznáva plná výška a je s tým spojená veľká byrokratická záťaž.
Na druhú stranu, pri správnej a poctivej liečbe sa môžete plnohodnotne zaradiť do života a invalidita nie je potrebná.
Podmienky pre priznanie invalidného dôchodku upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa tohto zákona je invalidný ten poistenec, ktorého schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu znížená o viac ako 40 %.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je definovaný ako zdravotný stav, ktorý má trvať viac ako jeden rok.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje na základe lekárskeho posudku. Pri schizofrénii sa miera poklesu určuje v závislosti od závažnosti ochorenia a jeho vplyvu na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť.
Príloha č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. uvádza percentuálne hodnoty poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri rôznych duševných poruchách.
Zákon č. 273/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, priniesol zmeny v posudzovaní invalidity, ktoré sú účinné od 1. augusta 2023.
§ 293fzg Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. augusta 2023
(1) Trvanie invalidity poistenca, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok pred 1. auguston 2023 a trvá aj po 31. júli 2023, Sociálna poisťovňa preskúma do 31. júla 2025 podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 a rozhodne o sume invalidného dôchodku najneskôr do 90 dní od začatia konania.
(2) Poistencovi uvedenému v odseku 1, ktorý má nárok na invalidný dôchodok podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. júla 2023 a má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 alebo mu nárok na invalidný dôchodok podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 zanikol, sa vypláca invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov sa vypláca dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.
tags: #aktívna #schizofrénia #invalidný #dôchodok #podmienky