
Tento článok sa zaoberá aktívnou legitimáciou navrhovateľa, jej definíciou, významom v kontexte súdneho konania a jej aplikáciou v rôznych právnych oblastiach.
V právnom prostredí je aktívna legitimácia základným konceptom, ktorý určuje, kto je oprávnený iniciovať súdny spor. Je to hmotnoprávne postavenie, ktoré umožňuje žalobcovi uplatňovať právo alebo nárok, a zároveň mu priznáva procesné právo tento nárok súdne vymáhať.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. To znamená, že žalobca musí mať právny titul, ktorý ho oprávňuje domáhať sa súdnej ochrany svojich práv.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná.
V rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 5. júna 2007, č.k. 18 C 61/2005-25, súd riešil prípad, kde si žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Bratislave. Žalobca tvrdil, že mu vznikla škoda, pretože mu nebola priznaná náhrada trov konania v predchádzajúcom spore, v ktorom vystupoval ako právny zástupca úspešného účastníka konania.
Prečítajte si tiež: Úspešný dôchodok vďaka aktívnej správe
Krajský súd v Bratislave však rozsudkom z 26. marca 2009, sp. zn. 12 Co 73/2008, žalobu zamietol. Odvolací súd argumentoval, že nárok na náhradu trov je procesným nárokom, ktorý prislúcha iba účastníkovi konania, a nie jeho právnemu zástupcovi. Žalobca sa teda mohol domáhať nároku iba priamo proti subjektu, ktorého zastupoval, na základe zmluvy o právnom zastúpení. V tomto prípade teda u žalobcu absentoval právny titul na náhradu škody, a preto nebola splnená podmienka vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Ďalší príklad sa týka konkurzného konania. V uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. júna 2014, sp. zn. II. ÚS 731/2013, ústavný súd riešil sťažnosť spoločnosti KASINVEST spol. s r. o., ktorá namietala porušenie svojich práv v konkurznom konaní. Sťažovateľ ako navrhovateľ podal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka TECHNOMARKET spol. s r. o.
Okresný súd Bratislava I však uznesením č. k. 6 K 14/2013-121 zo 14. júna 2013 návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol. Súd dospel k záveru, že sťažovateľ na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol aktívne legitimovaný. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je iba ten veriteľ, ktorý má nespornú pohľadávku voči dlžníkovi 30 dní po lehote splatnosti. Sťažovateľ v konaní nepreukázal, že by takúto nespornú pohľadávku voči TECHNOMARKET spol. s r. o., mal. Naopak, súd zistil, že TECHNOMARKET spol. s r. o., má voči sťažovateľovi pohľadávku priznanú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu.
Ústavný súd nakoniec sťažnosť odmietol, pretože preskúmavanie postupu okresného súdu zveruje Občiansky súdny poriadok odvolaciemu súdu, ktorý vo veci rozhodol uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 CoKR 42/2013-147 z 22. augusta 2013.
Od 1. júna je účinná novela zákona č. 161/2015 Z. z., ktorá sa týka aj návratových konaní, ktoré sa začínajú len na návrh. Aktívna legitimácia na podanie tohto návrhu patrí tej osobe, ktorej právo starostlivosti o maloleté dieťa bolo porušené jeho neoprávneným premiestnením alebo zadržaním. Tak ako v každom konaní, ktoré sa týka maloletých detí, aj v návratových konaniach je súd povinný pri rozhodovaní prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Súd v rámci dokazovania v návratových konaniach vykonáva len dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie, či došlo k neoprávnenému premiestneniu dieťaťa z miesta jeho obvyklého pobytu alebo či došlo neoprávnenému zadržaniu dieťaťa v cudzine.
Prečítajte si tiež: Definícia aktívnej a pasívnej starostlivosti
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svojej judikatúre opakovane zaoberá otázkou aktívnej legitimácie. Niektoré právne vety, ktoré súvisia s touto problematikou, sú nasledovné:
Treba presne a s rešpektovaním princípov právnej teórie ale aj zásady trojdelenia moci v štáte vymedziť a rozdeliť pôsobnosť medzi správnym súdnictvom a ústavným súdom Slovenskej republiky. Správne súdnictvo predstavuje kontrolu zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy v prípadoch porušenia alebo ohrozenia individuálnych práv fyzických alebo právnických osôb.
Niektorí právnici sa domnievajú, že súčasné zaradenie konaní správneho súdnictva do Občianskeho súdneho poriadku v rámci rekodifikácie občianskeho práva procesného, vyvoláva diskusiu a ďalšie námety k procesnej úprave správneho súdnictva, ale aj k jeho širším súvislostiam.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok so schizofréniou
tags: #aktívna #legitimácia #navrhovateľa #definícia