
Tento článok sa zaoberá problematikou aktívnej legitimácie žalovaného, s dôrazom na jej aplikáciu v konaniach o ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Analyzuje relevantnú judikatúru a právne predpisy, aby poskytol komplexný pohľad na túto oblasť práva.
Aktívna vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávne postavenie, ktoré umožňuje subjektu (žalobcovi) uplatňovať si procesné právo na súde vo veci nároku, ktorý si uplatňuje. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je neoddeliteľnou súčasťou každého súdneho konania. Súd je povinný skúmať vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti a to aj vtedy, ak ju žiadna zo strán nenamieta.
V kontexte ochrany dobrej povesti právnickej osoby, je dôležité určiť, kto je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Relevantné je uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/59/2023 z 28. novembra.
Na to, aby bola právnická osoba aktívne legitimovaná v konaní o ochranu dobrej povesti, nemusí byť v difamačnom výroku presne označená celým obchodným menom. Postačuje, ak výrok obsahuje také identifikačné znaky, prostredníctvom ktorých je možné túto osobu spoľahlivo a dostatočným spôsobom identifikovať aj bez uvedenia celého obchodného mena. Dotknutá osoba nemusí byť v prejave presne označená, ale postačuje uvedenie takých údajov, ktoré navodzujú spojitosť s určitou právnickou osobou. Jeden výrok sa môže dotýkať a vzťahovať aj na viacero osôb. V prípade, že pôvodca zásahu nespôsobí ujmu na dobrej povesti iba jednej právnickej osobe, ale oprávnených subjektov bude viac, majú možnosť brániť svoju dobrú povesť súdnou cestou všetky poškodené subjekty, či už súčasne alebo každý z nich zvlášť, nezávisle na sebe.
Príkladom aplikácie týchto princípov je prípad, v ktorom sa spoločnosť CHEMES, a. s. Humenné domáhala ospravedlnenia za výroky prednesené na zasadnutí Mestského zastupiteľstva mesta Humenné. Okresný súd Humenné žalobu zamietol, pričom sa zaoberal každým výrokom osobitne.
Prečítajte si tiež: Úspešný dôchodok vďaka aktívnej správe
Okresný súd vyhodnotil formu a obsah prejavu žalovanej ako primerané a zastával názor, že nevybočovali zo štandardného rámca hodnotiacich úsudkov bežne prezentovaných na zasadnutiach samosprávnych orgánov. Súd dospel k záveru, že výroky žalovanej nemožno považovať za neoprávnený zásah do dobrej povesti žalobkyne.
Krajský súd v Prešove potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Vo vzťahu k výroku o priemyselnom parku Chemes zdôraznil, že možnosť domáhať sa ochrany dobrej povesti právnickej osoby je viazaná len na tú právnickú osobu, ktorá bola špecifikovaná a ktorej názov je zapísaný v obchodnom registri. Mal za nepochybné, že právnická osoba Priemyselný park Chemes je osobou, ktorá je spôsobilá mať práva a povinnosti a bola nepochybne jednoznačne špecifikovaná vo výroku, ktorý predniesla žalovaná.
Odvolací súd doplnil, že bolo nevyhnutné zhodnotiť predmetné výroky v kontexte situácie, za ktorej odzneli. Išlo o zasadnutie mestského zastupiteľstva, pričom základnou úlohou obce alebo mesta je starostlivosť o všestranný rozvoj územia, ako aj o potreby ich obyvateľov. Pri prejednávaní koncepčných otázok je nevyhnutný stret jednotlivých myšlienok a názorov, ktoré v záujme všeobecného „blaha“ môžu byť prezentované aj formou, ktorá je prednesená nadnesene či na úrovni zveličujúcich či šokujúcich názorov. Súd poukázal na zásadu primeranosti a právo na slobodu prejavu a uzavrel, že tvrdenia žalovanej prednesené v rámci debaty o energetickej situácii mesta Humenné nemohli byť zásahom do dobrého mena právnickej osoby.
Žalobkyňa podala proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, v ktorom namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu v otázke posúdenia neoprávnenosti zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a namietala, že odvolací súd sa od nej odklonil, aj keď nebola preukázaná pravdivosť výrokov žalovanej.
Žalobkyňa uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, t. j. či je vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobkyne potrebné, aby výrok (vyjadrenie žalovanej) obsahoval celé a presné označenie obchodného mena dotknutej právnickej osoby alebo postačuje, ak výrok obsahuje také identifikačné znaky právnickej osoby, prostredníctvom ktorých možno túto osobu spoľahlivo a dostatočným spôsobom identifikovať.
Prečítajte si tiež: Definícia aktívnej a pasívnej starostlivosti
Princípy aktívnej legitimácie sa neobmedzujú len na konania o ochranu dobrej povesti. Uplatňujú sa aj v iných právnych kontextoch, ako napríklad:
Konania o vydanie bezdôvodného obohatenia: Aktívna a pasívna legitimácia je v prípade vydania plnenia z neplatnej zmluvy na strane účastníkov tejto neplatnej zmluvy. To platí bez ohľadu na to, či sa v súvislosti s plnením z neplatnej zmluvy obohatil aj niekto iný.
Konania v správnom súdnictve: Žalobu môže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach, resp. s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.
Konania v konkurznom práve: Konkurzný súd v každom štádiu konania musí skúmať aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa. Ak navrhovateľ ako veriteľ nepreukáže pohľadávku, ktorú uvádza v návrhu na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi spôsobom stanoveným v zákone, súd návrh zamietne.
Konania o odporovateľnosti právnych úkonov: Z hľadiska systematiky právnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti, podmienkami odporovateľnosti, spôsobom uplatnenia odporovateľnosti, pasívnou vecnou legitimáciou a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok so schizofréniou
tags: #aktívna #legitimácia #žalovanej