Aktívna legitimácia a jej zánik v kontexte slovenského práva

Aktívna legitimácia je kľúčový pojem v právnom systéme, ktorý určuje, kto je oprávnený uplatňovať určité právo alebo nárok na súde. Tento článok sa zaoberá definíciou aktívnej legitimácie, jej významom v súdnom konaní a podmienkami, za ktorých môže dôjsť k jej zániku.

Definícia aktívnej legitimácie

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Inými slovami, ide o stav, keď žalobca má právny titul na to, aby sa domáhal určitého práva na súde.

Význam aktívnej legitimácie v súdnom konaní

Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je neoddeliteľnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná.

Zánik aktívnej legitimácie

K strate aktívnej legitimácie môže dôjsť len pri zmene resp. strate tohto hmotnoprávneho postavenia. Okolnosti na strane žalovaného (dlžníka) alebo na strane tretích osôb nemôžu mať v zásade vplyv na aktívnu legitimáciu žalobcu (veriteľa).

Príklad zo súdnej praxe

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26. marca 2009, sp. zn. 12 Co 73/2008, na odvolanie žalovaného rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej zmenil tak, že žalobu zamietol. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal.

Prečítajte si tiež: Úspešný dôchodok vďaka aktívnej správe

V tomto prípade súd posudzoval, či právny zástupca úspešného účastníka konania má aktívnu legitimáciu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mu nepriznal náhradu trov konania. Súd dospel k záveru, že nárok na náhradu trov je procesným nárokom a prislúcha iba účastníkovi konania, nie jeho právnemu zástupcovi. Žalobca sa nároku uplatňovaného v tomto konaní mohol domáhať iba priamo proti subjektu, ktorého v danom konaní zastupoval a ktorému bola náhrada trov v danom konaní priznaná, a to na základe zmluvy o právnom zastúpení.

Špecifické situácie

Konkurzné konanie

Osobitným prípadom je situácia, keď je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz. V takom prípade sa vynára otázka, či veriteľ spoločnosti, ktorý už predtým podal žalobu proti konateľom spoločnosti o náhradu škody, stráca aktívnu legitimáciu. Ustanovenie § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka hovorí, že ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

Podľa niektorých názorov by vyhlásenie konkurzu malo automaticky znamenať stratu aktívnej legitimácie veriteľa. Iné názory však tvrdia, že ak veriteľ už nárok uplatnil pred vyhlásením konkurzu, neskoršie vyhlásenie konkurzu by nemalo mať vplyv na jeho aktívnu legitimáciu.

V konkurznom práve možno nájsť istú analógiu na inom mieste a to v súvislosti s odporovateľnosťou právnych úkonov, tak ako je vyjadrená v § 57 ods. 1 ZoKR: „Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.“ z toho vyplýva, že dokonca ani v priebehu konkurzu bez ďalšieho nezaniká aktívna legitimácia veriteľa odporovať právnym úkonom, len veriteľ musí pritom rešpektovať prednostnú legitimáciu správcu konkurznej podstaty. Ak správca ostane nečinný a nepristúpi k realizácii prednostného práva odporovať, veriteľ má plné právo, tzn. aktívnu vecnú legitimáciu, podať odporovaciu žalobu sám vo svojom mene.

Ak by zákonodarca mal skutočne v úmysle hmotnoprávne zasahovať do prebiehajúcich súdnych konaní iniciovaných veriteľom podľa § 135a ods. 5 ObZ, musel by explicitne zaviesť mechanizmus, ktorý by zahrňoval najmä povinné vyjadrenie správcu konkurznej podstaty, či vôbec má záujem pokračovať v prebiehajúcom súdnom konaní namiesto veriteľa.

Prečítajte si tiež: Definícia aktívnej a pasívnej starostlivosti

Zrušenie konkurzu

Ďalšou zaujímavou situáciou je, čo sa stane, ak je konkurz zrušený skôr, ako súdne konanie iniciované veriteľom skončí. Ak by sa prijala téza, že vyhlásením konkurzu automaticky prešli všetky nároky z veriteľa na správcu, potom by súd musel riešiť absurdnú situáciu. Zamietol by napriek tomu žalobu veriteľa? Ak áno, išlo by pre konateľov "vytunelovaných" spoločností v úpadku o celkom dobrý návod, ako sa zbaviť osobnej zodpovednosti.

Alternatívne argumentácie

Ak by som bol na mieste veriteľa, asi by som sa bránil jazykovým výkladom. Uplatniť nárok evokuje podanie žaloby, keďže možnosť uplatnenia práva na súde „je pojmovým znakom nároku“ (NS SR, 4 Cdo 146/2008). A ja som už žalobu podal, t. j. nárok som už uplatnil. Takže správca už nemá v mojom prípade čo uplatniť. Protistrana by však mohla tvrdiť, že zákonodarca použil tvar „uplatňuje“ (kontinuálny, priebehový dej), a teda nemal na mysli len podanie žaloby, ale aj celé konanie na súde. Tu by som oponoval, že „uplatňuje“ v tomto prípade nevyjadruje kontinuálnosť; ide len o vyjadrenie viacnásobných situácií, keďže §135(5) ObZ nehovorí len o uplatnení jedného „nároku“, ale o uplatňovaní „nárokov“ viacerých „veriteľov“.

Na druhej strane k výkladu právnych predpisov „nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona“ ( IV. ÚS 294/2012). Takže je potrebné sa zamyslieť, čo zákonodarca sledoval. Aký problém riešil.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok so schizofréniou

tags: #aktívna #legitimácia #zánik #podmienky