
Tento článok sa zameriava na problematiku aktívnej vecnej legitimácie subjektu pri vymáhaní faktúr po zániku živnosti. Analyzuje rôzne aspekty súvisiace s touto témou, vrátane relevantnej judikatúry a právnych predpisov.
Otázka aktívnej vecnej legitimácie je kľúčová pri určení, či má subjekt právo vymáhať pohľadávku, ktorá vznikla počas trvania živnosti, aj po jej zániku. Zánik živnosti totiž vyvoláva otázky týkajúce sa prechodu práv a povinností, a teda aj možnosti domáhať sa zaplatenia faktúr.
Určovací návrh, ktorý spočíva v tvrdení, že hnuteľná alebo nehnuteľná vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu smrti, môže uplatňovať len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou je dedič alebo jeho právny nástupca. Táto zásada sa dá aplikovať aj na prípady, keď po zániku živnosti vznikne otázka, kto je oprávnený vymáhať pohľadávky, ktoré súvisia s touto zaniknutou živnosťou.
Ak zmluva umožňuje dodávateľovi ľubovôľu pri rozhodovaní o účele platby, čo môže viesť k svojvoľnému rozhodovaniu o výške príslušenstva alebo samotnej istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Takéto ustanovenie zmluvy je v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ nie je individuálne vyjednané, ale je súčasťou štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Táto problematika sa môže dotýkať aj prípadov, keď po zániku živnosti veriteľ jednostranne určuje spôsob započítania platieb, čo môže byť v rozpore so záujmami dlžníka.
Osoba, ktorá po smrti pôvodného odberateľa odoberá plyn v jeho byte bez zmluvy, je prinajmenšom srozumená s neoprávnenosťou svojho konania a so spôsobením škody dodávateľovi (nepriamy úmysel). Nárok na náhradu za neoprávnený odber plynu sa premlčuje v objektívnej desaťročnej premlčacej dobe (§ 106 ods. 2 obč. zák.). Tento príklad ilustruje, že aj po zániku právneho vzťahu (napr. úmrtím pôvodného odberateľa) môžu vzniknúť nároky, ktoré je potrebné uplatniť v stanovenej premlčacej dobe.
Prečítajte si tiež: Úspešný dôchodok vďaka aktívnej správe
Pri rozhodovaní o zodpovednosti štátu za škodu je potrebné zohľadniť, či sa už škoda napravila z iných dôvodov (napr. vyplatením dávok z poistenia alebo dobrovoľným vydaním bezdôvodného obohatenia). Súvislosti s úspešným uplatnením nároku voči inému subjektu než je štát môžu ovplyvniť obsah zodpovednostného vzťahu medzi štátom a poškodeným. Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ale len skutkovým vymedzením v žalobe, a preto musí vyriešiť aj prípadnú konkurenciu (súbeh) právnych nárokov. Obnovenie narušenej majetkovej rovnováhy môže byť dosiahnuté prostredníctvom viacerých procesných i hmotnoprávnych inštitútov súkromného práva (napr. bezdôvodným obohatením, náhradou škody, excindačnou žalobou). Judikatúra zaznamenala názor, že právo na náhradu škody vôbec nevznikne, kým má poškodený možnosť žiadať najprv vydanie bezdôvodného obohatenia, a to až do uplynutia premlčacej doby pre jeho vydanie, a že splatnosť pohľadávky z titulu náhrady škody nastane až rozhodnutím súdu vo veci samej. Táto zásada súbehu nárokov je relevantná aj pre prípady zániku živnosti, kedy je potrebné posúdiť, či existujú iné možnosti uspokojenia pohľadávky pred tým, ako sa subjekt domáha jej zaplatenia súdnou cestou.
Ak dôjde k porušeniu predkupného práva, oprávnená osoba má naďalej naliehavý právny záujem na podaní žaloby o neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40a OZ. Takýto názor nemožno odvodiť ani výkladom z ustanovenia § 40a OZ v spojení s § 80 písm. c/ O.s.p. ani z inej právnej úpravy. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva (§ 40a OZ) môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva. Analogicky, aj po zániku živnosti môže mať subjekt naliehavý právny záujem na určení, že určitý právny úkon (napr. prevod pohľadávky) je neplatný, ak by to ovplyvnilo jeho možnosť vymáhať pohľadávky.
Vo výnimočných prípadoch môže byť určovacia žaloba prípustným spôsobom uplatnenia nárokov na odčinenie krívd spočívajúcich v konfiškácii majetku z rasových dôvodov nacistickou Nemeckou ríšou. Neznamená to však, že každý, kto tvrdí, že o majetku podliehajúcom reštitučným predpisom nevedel, má otvorenú cestu k uplatneniu určovacej žaloby, pretože vo väčšine prípadov skutočne preváži zásada vigilantibus iura scripta sunt, teda bdelým patria práva. Môžu sa však vyskytnúť okolnosti takého charakteru, že by bolo nespravodlivé na tomto prísnom princípe zotrvať. Tento príklad poukazuje na to, že aj v prípadoch, kedy uplynula premlčacia doba, môžu existovať výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú uplatnenie nároku súdnou cestou.
Poskytnutie peňažných prostriedkov tretej osobe na nadobudnutie nehnuteľnosti, prípadne zhodnocovanie nehnuteľnosti tretej osoby je zásadne považované za investíciu do cudzieho majetku a môže byť právnym titulom na prípadné vymáhanie poskytnutých prostriedkov ako bezdôvodného obohatenia, zásadne však samo osebe nepredstavuje právny titul na nadobudnutie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Táto zásada je relevantná aj pre posúdenie majetkových pomerov po zániku živnosti, kedy je potrebné určiť, ktoré aktíva patria do majetku podnikateľa a ktoré sú majetkom tretích osôb.
Ak s vytváraním vecí, napr. rodinného domu začal jeden z manželov pred uzavretím manželstva, je potrebné posúdiť, či manželia za trvania manželstva len dokončovali úpravu stavby, ktorá už existovala v okamihu uzavretia manželstva alebo, či spoločnou prácou stavby za trvania manželstva tvorili. Nadobudnutím veci v zmysle § 143 OZ je tiež jej vytvorenie. Keď neboli v čase, keď došlo k uzavretiu manželstva, ešte vybudované na stavbe - rodinnom dome - prvky dlhodobej životnosti (hlavne zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodište) a prípadne väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom slova zmysle, možno z toho spravidla vyvodiť, že do uzavretia manželstva nemohla vzniknúť vec, ktorá nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak bola potom dokončená za trvania manželstva. Z tohto hľadiska nie je rozhodujúce, na koho bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie. Táto problematika je dôležitá pre určenie majetku, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávky po zániku živnosti, najmä ak podnikateľ bol v čase trvania živnosti ženatý/vydatý.
Prečítajte si tiež: Definícia aktívnej a pasívnej starostlivosti
Súdny dvor sa zaoberal vo svojej rozhodovacej činnosti otázkou, či pri predčasnom splatení úveru má spotrebiteľ právo na zníženie aj tých nákladov, ktoré nezávisia od doby trvania zmluvy.
Pri nárokoch na ochranu osobnosti a z nich vyplývajúcich návrhoch na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné v petite návrhu na nariadenie predbežného opatrenia špecifikovať, ktoré konkrétne informácie týkajúce sa navrhovateľa má súd odporcom zakázať rozširovať. Z ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že do osobnostných práv navrhovateľa môžu zasahovať len konkrétne výroky, hodnotiace úsudky, ktoré navrhovateľ považuje za nepravdivé a spôsobilé privodiť mu nemajetkovú ujmu. Ten, kto informácie zverejňuje, sa nemôže dopustiť zásahu do osobnostných práv osoby uverejnením listu, uverejnením článku, uverejnením knihy … ale len uverejnením konkrétnych nepravdivých informácií, hodnotiacich úsudkov. T.j. navrhovateľ v odôvodnení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí špecifikovať, ktoré výroky a hodnotiace úsudky považuje za nepravdivé a preto a následne v logickej zhode s odôvodnením návrhu sa v petite návrhu potom môže domáhať zákazu ich rozširovania.
Pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle. Za spotrebiteľské zmluvy v širšom zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy uzavierané medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Spotrebiteľské zmluvy v užšom zmysle predstavujú osobitný typ zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Pri týchto zmluvách platí aj všeobecná zásada uvedená v § 53 ods. 4 písm. Navrhovateľ ako spotrebiteľ má právo výberu medzi všeobecným súdom odporcu (§ 85 O.s.p.) a súdom uvedeným v ustanovení § 87 písm. f/ O.s.p.
Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (§ 447 OZ) začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení, prípadne kedy bolo vydané rozhodnutie o priznaní (nepriznaní) invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel. Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti je jedným nárokom, tento nárok nemožno rozložiť na niekoľko častí, pokiaľ nenastanú nové skutočnosti. Lehota na premlčanie nároku na náhradu straty na zárobku začína plynúť najneskšie po dni doručenia rozhodnutia o priznaní (nepriznaní) invalidného dôchodku. Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nárok na jednotlivé, mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce, poskytované vo forme dôchodku (tzv. renty).
Odporovateľnosť právnych úkonov v konkurznom práve je založená na ukracujúcich právnych úkonov a je tzv. generálnou skutkovou podstatou, ak ho nemožno podradiť pod inú skutkovú podstatu odporovateľných právnych úkonov.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok so schizofréniou
Okresný súd Nitra rozhodoval o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu - Dohody o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov č. uzavretej medzi úpadcom a žalovaným dňa 30.11.2020, voči veriteľom v konkurze. Žalovaný bol spriaznenou osobou úpadcu (§ 9 ods. 1 písm. b ZKR), čo sa pre účely odporovateľnosti právneho úkonu prezumuje (§ 59 ods. 2 ZKR). Hodnota prihlásených pohľadávok predstavovala 166.982,97 eura. Predmetnou dohodou o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov došlo k započítaniu pohľadávok úpadcu a žalovaného v celkovej výške 141.065,62 eura. Týmto právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, t. j. k ukráteniu ostatných prihlásených pohľadávok.
Súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov je právny úkon, ktorý by v prípade speňaženia mohol slúžiť na uspokojenie veriteľov úpadcu. Uzavretím dohody o započítaní sa žalovaný uspokojil na úkor ostatných veriteľov úpadcu. V čase uzavretia dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov okolnosti nenasvedčovali tomu, že toto konanie bude zahájené.
Súd mal za preukázané, že úpadca mal úmysel ukrátiť svojich veriteľov, o ktorom žalovaný nevedel alebo nemohol vedieť. Úpadca bol predlžený už v roku 2019 a aj v roku 2020, keď hodnota jeho predlženia predstavovala sumu -2.453.606,- eur. Uzavretím predmetnej dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov došlo k zvýhodneniu jednej osoby na úkor iných svojich veriteľov a zároveň svojich iných veriteľov ukrátil.
Súd na pojednávaní oboznámil, že podľa § 186 ods. 1 O.s.p. nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec už vykonaného dokazovania, pretože nemal o ňom pochybnosti.
Žalobca sa žalobou domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu podľa § 57 a nasl. ZKR. V prípade úspešnej odporovacej žaloby je povinný ten, kto mal prospech z odporovateľného právneho úkonu podľa § 57 a nasl. od okolností buď poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu (§ 63 ods. 1 ZKR) alebo umožniť uspokojenie odporovanej pohľadávky z majetku, ktorý ušiel z dotknutej podstaty, prípadne poskytnúť iné rovnocenné plnenie (§ 63 ods. 3 ZKR).
Žalobca sa nedomáha žalobou na plnenie, ale domáha sa určenia neúčinnosti právneho úkonu, a preto súd nemohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.
Súd dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 a nasl. ZKR. Žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu (§ 57 ods. 1 ZKR) a pasívna vecná legitimácia je daná tým, že s dlžníkom - úpadcom odporovateľný právny úkon urobil, čím je daná jeho pasívna vecná legitimácia (§ 62 ods. 1 ZKR). Žalobca odporovacie právo uplatnil podaním žaloby na súde (§ 62 ods. 1 ZKR) a žaloba bola súdu doručená v zákonom stanovenej lehote (§ 57 ods. 1 ZKR). Medzi vyhlásením konkurzu a odporovateľným právnym úkonom neuplynul viac ako jeden rok.
V prejednávanej veci je nesporné, že v dôsledku započítania pohľadávok medzi úpadcom a žalovaným predmetnou dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok, t. j. o sumu 141.065,62 eura, sa zmenšil majetok úpadcu, ktorý by inak bol určený na uspokojenie veriteľov úpadcu.
Žalovaný je preto povinný vrátiť do dotknutej (v prejednávanej veci všeobecnej) podstaty úpadcu sumu 141.065,62 eura. Ak žalovaný túto povinnosť nesplní v lehote určenej súdom, dostane sa do omeškania a bude povinný zaplatiť úrok z omeškania.
Súd preto dôvodne uplatnil v žalobe aj nárok na príslušenstvo pohľadávky stanovenej v § 63 ods. 2 ZKR, t. j. zaplatenie úroku z omeškania. Výška úroku z omeškania je stanovená v § 3 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.
Žalobca sa na základe opísaného skutkového stavu domáha, aby súd určil neúčinnosť právneho úkonu a zároveň uložil žalovanému povinnosť vrátiť plnenie do dotknutej podstaty.
Súd z uvedených dôvodov žalobe vyhovel a určil, že predmetná dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov je voči veriteľom úpadcu neúčinná a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 141.065,62 eura spolu s úrokom z omeškania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi nárok na ich náhradu.
Prieťahy v súdnom konaní treba považovať za protiprávny stav, v každom okamihu ktorého dochádza k rovnakému porušovaniu práva účastníka konania na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Pokiaľ bola v súdnom konaní žalobcovi spôsobená škoda prieťahmi, ktorých vznik spadal do obdobia pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, avšak prieťahy pretrvávali aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, treba žalobcom uplatnený nárok posudzovať podľa oboch právnych úprav.
Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. V sporovom konaní zákon za účastníkov konania označuje žalobcu a žalovaného (§ 90 O.s.p.); žalobcom je ten, kto podal žalobu a žalovaným ten, koho žalobca v žalobe za žalovaného označil, a to bez ohľadu na to, či takto označený žalobca je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (t.j. či mu svedčí hmotnoprávna vecná aktívna legitimácia). Ak účastník konania (fyzická osoba) stratí spôsobilosť byť účastníkom konania v dôsledku smrti, súd pokračuje v konaní s dedičmi účastníka konania.
V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka). Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne.
Procesná možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania nesmie ani v spomenutom rámci právnej zásadnosti rozhodnutia viesť k prenášaniu ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací. Aj v prípade reálnosti predpokladu, že účastníci využijú procesnú možnosť, vytvorenú odvolacím súdom tým, že vyslovil prípustnosť dovolania (§ 238 ods. 3 O.s.p.), a že sa teda vecou bude zaoberať dovolací súd, musí sa odvolací súd sám vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutkové zistenia, ale aj s poukazom na právne závery, ktoré z nich vyvodil.
V zmysle § 119 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1. januára 2005 na doručovanie písomností právnickým osobám platí, že ak sa nepodarí písomnosť doručiť na adresu, ktorá je zapísaná v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je právnická osoba zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej písomnosti súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa právnická osoba o tom nedozvedela.
Článok bol napísaný a publikovaný v roku 2002 [za účinnosti zákona č. 383/1997 Z.z. Autorského zákona a zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č 383/1997 Z.z.“)], k žalobcami tvrdenému zásahu do autorských práv došlo ale v roku 2004 (za účinnosti zákona č. 618/2003 Z.z.). Vzhľadom na to bolo potrebné aplikovať § 87 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z., v zmysle ktorého ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím jeho účinnosti; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že právo k ochrannej známke je vyjadrením vzťahu konkrétneho právneho subjektu, ako majiteľa k tejto inej majetkovej hodnote. Preto tento právny vzťah patrí do rámca občianskoprávnych vzťahov, o ktorých rozhodovať patrí do právomoci súdu. Len výnimočne je súdna právomoc zúžená a zákonom zverená do právomoci iných orgánov. Zákon o ochranných známkach nemá ustanovenie, ktorým by zveril do právomoci inému orgánu, ako napr. Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, rozhodovať o zániku práva k ochrannej známke zánikom právnej subjektivity majiteľa ochrannej známky.
Výšku predčasného starobného dôchodku nemožno porovnávať s inou dávkou podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, lebo nárok na predčasný starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 nevznikal.
tags: #aktívna #vecná #legitimácia #subjektu #o #zaplatenie