Aký Podiel Musí Predstavovať Príspevok od Zriaďovateľa Rozpočet?

Tento článok sa zaoberá problematikou tvorby sociálneho fondu zamestnávateľmi na Slovensku, s dôrazom na príspevok zriaďovateľa rozpočtu. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o povinnostiach zamestnávateľov, spôsoboch tvorby sociálneho fondu a špecifikách pre rôzne typy organizácií.

Povinnosť Tvorby Sociálneho Fondu

Každý zamestnávateľ so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, má povinnosť tvoriť sociálny fond. Táto povinnosť im vyplýva zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z.

Obdobný pracovný vzťah sa vzťahuje napríklad na príslušníkov v služobnom pomere. Pokiaľ postavenie fyzickej osoby vo vzťahu k zamestnávateľovi nezodpovedá tomuto vymedzeniu, za tieto osoby zamestnávateľ netvorí sociálny fond ani im nemôže poskytovať príspevky zo sociálneho fondu. Vzťah fyzickej osoby k zamestnávateľovi, ktorá preňho vykonáva práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, taktiež nemá charakter pracovného pomeru ani obdobného pracovného vzťahu.

Príklady osôb bez pracovného pomeru alebo obdobného vzťahu:

• Starosta obce alebo primátor mesta (verejná funkcia, nie pracovný pomer)
• Poslanci (NR SR alebo zastupiteľstiev územných orgánov)
• Predsedovia VÚC
• Riaditelia štátnych podnikov
• Členovia predstavenstiev akciových spoločností
• Spoločníci a konatelia s. r. o.
• Absolventi na absolventskej praxi

Zamestnávatelia Podnikateľskej a Nepodnikateľskej Sféry

Zákon o sociálnom fonde rozlišuje medzi zamestnávateľmi v podnikateľskej a nepodnikateľskej sfére. Pretože zákon v ustanoveniach o tvorbe sociálneho fondu odkazuje na toto členenie, je potrebné posúdiť, či ide alebo nejde o (cit.) „zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku“. Zriaďovanie, zmeny a zrušovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií vrátane ich definícií upravuje § 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zakladanie neziskových organizácií upravuje zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov. Slovné spojenie „dosahovanie zisku“ vychádza z definície podnikania, ktorým sa v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Obdobne je definovaná aj živnosť v § 2 zákona č. 455/1991 Zb.

V otázkach tvorby a použitia sociálneho fondu sa zameriavame na zamestnávateľov, ktorí nepatria medzi podnikateľov podľa Obchodného zákonníka ani nie sú živnostníci podľa živnostenského zákona, t. j. na zamestnávateľov tzv. nepodnikateľskej sféry. Zároveň bude treba prihliadnuť na špecifikum organizácií z tejto sféry, ktoré pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

Prečítajte si tiež: Školstvo na Slovensku

Minimálny a Maximálny Prídel do Sociálneho Fondu

Minimálny povinný prídel do sociálneho fondu predstavuje 0,6 % zo základu, ktorým je súhrn miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny mesiac a za príslušný kalendárny rok a je spodnou hranicou pre každého zamestnávateľa. Horná hranica pre tvorbu povinného prídelu v podiele 1 % je maximálna. Príspevková organizácia má v rozpočte dostatok prostriedkov a chce tvoriť povinný prídel podielom až 2 % základu s odôvodnením, že im to vlastný rozpočet umožňuje.

Kolektívne Zmluvy Vyššieho Stupňa (KZVS)

Za skupiny zamestnancov, ktorých odmeňovanie predmetné zákony upravujú, je možné uzatvárať osobitné kolektívne zmluvy vyššieho stupňa v zmysle § 2 ods. 3 písm. c) a d) zákona č. 2/1991 Zb. Osobitným predpisom pod písm. d) sa rozumie zákon o odmeňovaní. V predmetných kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa (ďalej len „KZVS“) sa okrem iných pracovnoprávnych alebo služobných nárokov (výmera dovolenky, zvýšenie odstupného, odchodné a pod.) dojednáva aj tvorba sociálneho fondu. Konkrétne na rok 2012 je (zhodou okolností v rovnakom čl. Zamestnanci štátnej príspevkovej organizácie sú odmeňovaní podľa zákona o odmeňovaní. Keďže KZVS sa vzťahuje aj na tohto zamestnávateľa, príspevková organizácia v súlade s týmto bodom čl.

Ďalší Prídel do Sociálneho Fondu

Ďalší prídel sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo ho dohodnutý nemá. Tieto dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu sa navzájom vylučujú a nie je ich možné kombinovať: buď sa ďalší prídel dohodne v kolektívnej zmluve podľa bodu 1, alebo ho zamestnávateľ musí tvoriť podľa bodu 2 a použiť ho na úhradu, resp. čiastočnú úhradu výdavkov oprávnených zamestnancov na dopravu. Prakticky to znamená, že ak je dohodnutý ďalší prídel podľa bodu 1 v kolektívnej zmluve v nenulovej výške, zamestnanci takéhoto zamestnávateľa už nemôžu požadovať úhradu výdavkov na dopravu. Keďže v KZVS je už dojednaná tvorba ďalšieho prídelu v nenulovej výške, zamestnávateľ, na ktorého sa KZVS vzťahuje (napr. obec, rozpočtová alebo príspevková organizácia zamestnávajúca zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme), je povinný tvoriť ďalší prídel najmenej v dohodnutej výške.

Zamestnávateľ nemá odborovú organizáciu, s ktorou by uzavrel podnikovú kolektívnu zmluvu. Na zamestnávateľa sa vzťahuje KZVS na rok 2012, takže v súlade s článkom II bod 7 je povinný tvoriť ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona vo výške 0,05 % zo súhrnu hrubých platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok.

Výnimky pri Tvorbe Ďalšieho Prídelu

Výnimočne sa môže ustanoviť tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu aj vo vnútornom predpise, avšak len u vymedzenej skupiny zamestnancov tých orgánov,u ktorých je zo zákona zakázaná činnosť odborového orgánu. Odkaz na § 230 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení zákona č. 241/2001 Z. z. znamená, že táto možnosť sa týka len príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, príslušníkov v Národnom bezpečnostnom úrade a v Slovenskej informačnej službe, u ktorých podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov… Podľa § 1 ods. 3 písm. b) zákona o odmeňovaní sa zákon o odmeňovaní nevzťahuje napr.

Prečítajte si tiež: Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím a odvody

Mestské zastupiteľstvo rozhodlo, že na odmeňovanie zamestnancov sa nebude vzťahovať zákon o odmeňovaní, ale pri odmeňovaní zamestnancov mesta bude uplatňovať ustanovenia Zákonníka práce. Toto rozhodnutie zároveň znamená, že na mesto ako zamestnávateľa sa nevzťahujú ani ustanovenia KZVS pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní zamestnancov postupujú podľa zákona o odmeňovaní. Mesto môže rozhodnúť o tvorbe povinného prídelu v rámci možností rozpočtu a tvorbu ďalšieho prídelu môže podľa 1. bodu § 3 ods. 1 písm. b) zákona dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve, resp. „Fond sa tvorí ako úhrn …

Príspevok na dopravu

Je potrebné zopakovať, že ustanovenie tohto odseku sa uplatňuje len v prípade, ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) prvého bodu zákona o sociálnom fonde. aj u zamestnanca, ktorý má pracovný pomer dohodnutý na kratší týždenný pracovný čas, sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca. Poskytovanie tohto príspevku z osobitne na tento účel tvoreného ďalšieho prídelu do sociálneho fondu sleduje kompenzáciu časti alebo celých nákladov na dopravu v prípade zamestnancov najnižších príjmových kategórií. Zamestnávateľ je povinný poskytovať tento príspevok najneskôr v termíne určenom na výplatu mzdy alebo platu po preukázaní nároku zamestnanca na príspevok.

Pre posúdenie nároku zamestnanca, ktorého zamestnávateľ nemá v kolektívnej zmluve dohodnutý ďalší prídel, je v roku 2012 rozhodujúca štatisticky zistená priemerná mzda za rok 2010, ktorá predstavovala 769 eur mesačne. Ak zamestnanec dochádza do zamestnania verejnou hromadnou dopravou a jeho priemerný zárobok v niektorom z rozhodujúcich období v roku 2011 klesne pod 384,50 eura mesačne, zamestnancovi vznikne nárok na príspevok na dopravu. Zisťovanie priemerného mesačného zárobku upravuje § 134 ods. 4 Zákonníka práce: priemerný hodinový zárobok zamestnanca sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac. Aj keď na pracovnoprávne účely sa pri zisťovaní priemerného mesačného zárobku zamestnanca vychádza z jeho dohodnutého týždenného pracovného času, na účely posúdenia kritéria priemerného mesačného zárobku sa v prípade, ak by zamestnanec pracoval napr.

Na pracovisku sa uplatňuje 40-hodinový týždenný pracovný čas, avšak zamestnanec v ňom pracujúci má v súlade s § 49 Zákonníka práce v pracovnej zmluve dohodnutý kratší pracovný čas na 25 hodín týždenne. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa tohto týždenného pracovného času zamestnanca vychádza na 108,70 hodiny. Priemerný zárobok zamestnanca k 1. januáru 2012 dosiahol 3,4234 eura, z čoho na pracovnoprávne účely vychádza priemerný mesačný zárobok 372,13 eura.

Celková suma vyplatených príspevkov na dopravu všetkým zamestnancom, ktorým na ne vznikne nárok, je v § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o sociálnom fonde limitovaná maximálne možnou tvorbou ďalšieho prídelu do sociálneho fondu na tento účel vo výške 0,5 % zo základu.

Prečítajte si tiež: Dopady daní na dôchodcov

Zamestnávateľ tzv. nepodnikateľskej sféry postupuje pri odmeňovaní zamestnancov podľa Zákonníka práce. Nemá uzavretú kolektívnu zmluvu, zamestnáva v priemere cca 50 zamestnancov, z toho 7 spĺňajú podmienky pre vznik nároku na dopravu. Vyplatená mzda všetkých zamestnancov bude v mesačnom období predstavovať 31,5 tis. eur, z čoho zamestnávateľ vytvorí ďalší prídel vo výške 157,50 eura. Úhrn mesačných výdavkov na dopravu do zamestnania a späť bude podľa dokladov predstavovať 175 eur. Zamestnávateľ z ďalšieho prídelu uhradí každému zamestnancovi časť jeho výdavkov na dopravu zodpovedajúcu pomeru 157,50 eura k 175 eurám.

Základ pre Určenie Výšky Sociálneho Fondu

V prípade zamestnancov štátnej služby, tzv. verejnej služby a ozbrojených zložiek pracujúcich v zahraničí sa vychádza zo súhrnu určených funkčných platov (u ozbrojených zložiek služobných platov) vo výške pred prepočtom platovým koeficientom alebo objektivizovaným platovým koeficientom, ktoré vydáva Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky svojím opatrením.

Do základu na určenie výšky sociálneho fondu sa nemôžu zahrnovať plnenia, ktoré sa nepovažujú za mzdu alebo plat. Príklady takýchto plnení sú všeobecne uvedené napr. v druhej vete § 118 ods. 2 Zákonníka práce; ide napr. o náhrady mzdy, odstupné a odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a pod. Tieto plnenia sú osobitne doplnené aj pre príslušné skupiny zamestnancov v osobitných zákonoch, napr.

Zamestnávatel dohodol poskytovanie vreckového zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovné cesty do zahranicia. Sumy vreckového sú poskytované v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. Aby nedochádzalo k mylným výkladom, je v zákone formou odkazu na príslušné právne predpisy usmernené, čo sa má považovať za plat. Napr. u policajtov ide o § 84 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, v prípade zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je odkaz na§ 4 ods. 1 zákona o odmeňovaní; plat štátneho zamestnanca definuje v súčasnosti § 81 zákona č. 400/2009 Z. z. Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v § 67 ods. 2 ustanovuje, že štátnemu zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku funkčný plat a zároveň v § 114 ods. 2 ustanovuje, že ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, rozumie sa tým funkčný plat priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie. Zákon o odmeňovaní v § 29 ods. 2 obsahuje obdobné spojenie ako § 114 ods. 2 zákona o štátnej službe, avšak bez slov „alebo o náhrade mzdy“, preto sa napr.

Štátny zamestnanec uzavrel sobáš so zamestnankyňou odmeňovanou podľa zákona o odmeňovaní v deň, ktorý bol pre oboch inak pracovným dňom. V zmysle § 141 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce majú obaja nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na účasť na svadbe. Zamestnankyňa dostane náhradu mzdy vo výške funkčného platu, štátny zamestnanec však za deň svadby bude mať nekrátený funkčný plat.

Účtovanie Sociálneho Fondu

Zákon umožňuje tvorbu a čerpanie fondu viesť buď na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke, prípadne v pobočke zahraničnej banky. Podstatné je, aby zvolený spôsob účtovania sociálneho fondu napr. na samostatných analytických účtoch zamestnávateľa zabezpečil prehľad o prídeloch a čerpaní sociálneho fondu na účtovné i kontrolné (napr.

Tvorba sociálneho fondu je založená na odvodovom spôsobe, kedy sa vychádza z úhrnu miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný (t. j. predchádzajúci) kalendárny mesiac.

Zamestnávateľ za mesiac august zamestnancom vyplatil mzdy vo výške 292,4 tis. eur. V KZVS je dohodnutý maximálny prídel 1,05 % z objemu miezd. Zamestnávateľ nemá vlastnú kolektívnu zmluvu, takže tvorí prídel vo výške dohodnutej v KZVS. Najneskorší deň výplaty mzdy je dohodnutý na 10. pracovný deň nasledujúceho mesiaca. Zamestnávateľ zistí najneskôr 10. septembra výšku tvorby sociálneho fondu 3 070,20 eura a tieto prostriedky účtovne prevedie na osobitný účet fondu do 15.

Za mesiac december zákon umožňuje zamestnávateľovi tvoriť sociálny fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra, teda predo dňom výplaty mzdy za mesiac december.

tags: #aky #podiel #musí #predstavovať #príspevok #od